Ako sa Slovensko dostalo z Veľkej depresie

Konjunktúra sa vracia! – hlásali titulky amerických a po nich aj európskych novín. Pred 80 rokmi začal svet, a s ním aj spoločný štát Čechov a Slovákov, vyliezať z priepasti nebývalej hospodárskej krízy, nazývanej aj Veľká depresia. Ako prvá pocítila oživenie ekonomika Spojených štátov, kde sa to všetko začalo v októbri 1929 čiernym štvrtkom a krachom na newyorskej burze. Do našich zemepisných šírok dorazil nielen začiatok krízy, ale i jej koniec s určitým oneskorením. K tomuto dôležitému dejinnému úseku sa vracia v denníku PRAVDA publicista VLADIMÍR JANCURA.

Pravda, v poľnohospodárstve vtedy prevažne agrárneho Slovenska bolo možné krízové javy pozorovať ešte skôr ako v USA. Ale slovenský priemysel zasiahla kríza naplno až v roku 1931 a svoj vrchol tu zaznamenala o dva roky neskôr. "Zdecimovala výrobu v ťažkom priemysle a plnou silou udrela na vývozné odvetvia,“ približuje Ľudovít Hallon z Historického ústavu SAV.

Hutníctvo vtedy dočasne zaniklo, kovospracujúci priemysel bol paralyzovaný, takmer polovica piliarskych závodov prestala vyrábať a v potravinárskom priemysle kríza podlomila najmä exportne orientované cukrovarníctvo – jeho výroba poklesla v porovnaní s rokom 1929 o 76 percent.

Megakríza sa navonok prejavila predovšetkým masovým prepúšťaním ľudí z práce. Hallon odhaduje mieru nezamestnanosti na Slovensku v roku 1933 na 22 až 25 percent. Ak pripočítame rodinných príslušníkov, tak dôsledky krízy postihli na jej vrchole až tretinu domácností, ktoré úplne odrezali od práce živiteľky.

Dlhodobo nezamestnaným poskytovalo Ministerstvo sociálnej starostlivosti týždenné poukážky, za ktoré si mohli vymeniť v určitých dňoch základné potraviny. Táto potravinová poukážka, ľudovo nazývaná "žobračenka“, mala hodnotu 20 korún pre ženatých a 10 korún pre slobodných. Čo sa vtedy dalo kúpiť za 20 korún? Napríklad kilo bravčovej masti a kilo práškového cukru. Alebo dve kilá múky a 20 vajíčok. Predstavme si, že z toho mala žiť – celý týždeň! – rodina s tromi maloletými deťmi…

Ani "žobračenka“ sa však neušla každému nezamestnanému. Nemal na ňu nárok napríklad vlastník čo i len došteného domčeka – chatrče alebo záujemca, ktorý predtým neprijal prácu ponúkanú sprostredkova­teľňou. Navyše, ako protihodnotu za žobračenku sa musel nezamestnaný bezplatne zúčastniť na verejných prácach. Túto prácu zadávali richtári, notári alebo rôzne úrady. Záchranná sociálna sieť bola až priveľmi deravá, nezabránila masovej chudobe ani sociálnym nepokojom. V roku 1933 sa po celom Československu konali tzv. hladové pochody nezamestnaných.

Na mnohých miestach prišlo k zrážkam demonštrantov s brachiálnou mocou. V severočeskom Duchcove, sliezskom Frývaldove a juhoslovenských Košútoch mali krvavú dohru. Tam všade po streľbe četníkov zostali ležať na zemi mŕtvi a zranení.

Na jar 1934 sa niektorí vládni ekonómia poponáhľali a predčasne odtrúbili krízu, keďže nečakane začala klesať nezamestnanosť. Ale bol to len krátko trvajúci jav. Už v jeseni zaznamenali slovenské štatistiky znovu pokles zamestnanosti. V decembri prekročil počet nezamestnaných opätovne hranicu 100-tisíc (Slovensko malo vtedy 3,3 milióna obyvateľov, o 2 milióny menej ako dnes, a len 1 140 000 "v povolaní činných osôb“. Otázka znela: je to trend, kríza sa vracia, alebo rok 1935 prinesie konečne obrat k lepšiemu?

Na titulnej fotografii:

Vo vývarovni v bratislavskom Charitase sa polievka dala kúpiť za jednu korunu.

Autor: archív Pravdy

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA:

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/342082-ako-sa-slovensko-dostalo-z-velkej-depresie/