Ako Slovák Gustáv Husák dobyl Pražský hrad

Prvý Slovák prezidentom na Pražskom hrade. Za iných okolností by už len z tejto jednej vety vznikli palcové titulky. Pred 40 rokmi sa však národnosť novej hlavy štátu verejne nijako nezvýrazňovala, tobôž neprízvukovala. Píše o tom na portáli denníka PRAVDA publicista VLADIMÍR JANCURA.

Rudé právo, najmasovejší denník vo vtedajšom Československu, sa o tom v celom čísle venovanom voľbe prezidenta zmienil jediný raz a akoby mimochodom. Zato viackrát vyzdvihol, že Gustáv Husák je príkladný komunista internacionalista a jeho zvolenie do najvyššej štátnej funkcie určite prospeje ďalšiemu utuženiu bratských vzťahov Čechov a Slovákov.

Všetko sa zbehlo počas posledných májových dní roku 1975. Socialistické Československo bolo v tom čase už 14 mesiacov bez funkčného prezidenta republiky. Ludvík Svoboda totiž trpel prakticky od marca 1974 vážnymi komplikáciami "v oblasti dýchacieho a obehového ústrojenstva“. Tak to aspoň uvádzali správy, ktoré v jednom období takmer každý deň vydávalo lekárske konzílium.

Boli týždne, keď sa vtedy už 79-ročný vojnový veterán nachádzal v kóme (po pľúcnej embólii) a nasledovali ďalšie, keď ho lekári prepúšťali do domácej liečby, z ktorej však čoskoro putoval späť na nemocničné lôžko. Bolo s ním až tak zle, že sa nedokázal ani podpísať. A tak ho podľa platnej ústavy v čase práceneschopnosti zastupovala federálna vláda a predovšetkým jej predseda Lubomír Štrougal. Ale dokedy to bolo únosné?

Prečo nedovolili Svobodovi odísť?

Zo Svobodovho chorobopisu vyplýva, že veľkým rizikom bola už jeho druhá voľba za prezidenta republiky v marci 1973. V júni predchádzajúceho roku totiž generála Svobodu postihla mozgová príhoda s výpadkom recentnej (krátkodobej) pamäti. Navyše, stalo sa to na recepcii počas návštevy Indiry Gándhiovej, indickej premiérky. Ako uvádza vo svojich spomienkach Svobodova dcéra Zoe Klusáková, menšie výpadky pamäti mal jej otec i v ďalších mesiacoch, lekári však tomu akoby nevenovali pozornosť. V roku 1973 sa pridružili problémy s chrbticou. "Bolesti, ktorými otec trpel, tlmili (lekári) vysokými dávkami analgetík, nepomohol ani pobyt pri mori.“

Podľa zistení českého historika mladšej generácie Michala Macháčka, ktorý pripravil do tlače monografiu o Husákovi (vyjde v jeseni tohto roku), Svoboda už nechcel znovu kandidovať, prehovorili ho však Husák a Sovieti.

Za odstúpenie Svobodu a jeho nahradenie v prezidentskom úrade Husákom bol v tom čase Vasil Biľak. Vyplýva to zo správ, ktoré posielalo sovietske veľvyslanectvo v Prahe do Moskvy. „Biľak predpokladal, že post generálneho tajomníka by v takom prípade pripadol jemu,“ vysvetľuje Macháček, "s čím však nesúhlasili ,internacionalisti' vo vedení KSČ – Alois Indra, Bohuš Chňoupek a ďalší. Dôvodili tým, že dvaja Slováci na čele štátu by boli ťažko stráviteľní pre Čechov. Biľaka tiež uzemnila Moskva a Husák bol za znovuzvolenie Svobodu.“

Na inaugurácii 22. marca 1973 musel však prezidentský sľub za Svobodu predniesť podpredseda Federálneho zhromaždenia Ján Marko. Keďže bol Slovák, vo Vladislavskej sále Pražského hradu vtedy prvýkrát pri takejto príležitosti zaznela slovenčina: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Československej socialistickej republike a veci socializmu.“

V stručných životopisoch, ktoré dnes kolujú po internete, sa možno dočítať, že generál Svoboda lipol na svojej funkcii a odmietol abdikovať, hoci jeho zdravotný stav bol trvale neuspokojivý. Tvrdia to aj niektorí súčasní českí historici, napr. Jiří Bílek alebo Libor Budinský. Ale bolo to naozaj tak? „Otec opakovane prejavil želanie odstúpiť, podať demisiu,“ tvrdí Svobodova dcéra. Žiadal o to prostredníctvom svojej kancelárie už v roku 1974 a potom niekoľkokrát aj v prvých mesiacoch roku 1975. Vedúci prezidentskej kancelárie Ján Pudlák však opakovane tlmočil názor politického vedenia štátu: bolo by to vraj nežiaduce, vyvolalo by to celý rad komplikácií. Hypotézy o tom, že generál Svoboda nechcel abdikovať, odmieta aj Macháček. „Ešte keď bol Svoboda v lepšom zdravotnom stave, napísal s pomocou rodiny abdikačný list, ale Husák ho odmietol s tým, že nie je vhodná situácia.“

Prečo tie prieťahy a okolky? Prečo muselo byť Svobodovo funkčné obdobie ukončené až na tento účel prijatou novelou ústavného zákona? Podľa Klusákovej hlavný dôvod vyplýval z nevyhnutnosti pripraviť verejnosť (a predovšetkým členskú základňu KSČ ) na opätovné spojenie dvoch najvyšších funkcií v Československu: hlavy štátu a generálneho tajomníka ÚV KSČ.

Kandidátom na uvoľnené miesto prezidenta mohol totiž vo vtedajšej situácii byť iba Husák. Ale ten už šesť rokov zastával aj najvyšší stranícky post. Skrátka, okolnosti si vyžadovali dlhší čas na politickú prípravu.

Čo nesmel Novotný a mohol Husák

Tu si treba pripomenúť, že politický odmäk známy ako Pražská jar sa v roku 1968 začínal práve kritikou „kumulácie funkcií“ prezidenta a (vtedy ešte) prvého tajomníka ÚV KSČ, "nezdravej“ koncentrácie moci v rukách jedného človeka – Antonína Novotného. Na vlnách tejto kritiky sa v roku 1968 vracal do veľkej politiky aj Husák, bývalý politický väzeň troch robotníckych prezidentov (Klementa Gottwalda, Antonína Zápotockého a napokon i Novotného).

 

Na titulnej fotografii:

Ludvík Svoboda (vľavo) a jeho budúci nástupca Gustáv Husák na snímke z marca 1971 pred zjazdovým palácom v Moskve, kde sa práve koná XXIV. zjazd KSSZ.

Autor: Profimedia

 

Vo fotogalérii:

Portrét Gustáva Husáka sa krátko po zvolení roku 1975 ocitol na československej známke.

Autor: SHUTTERSTOCK

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/356376-ako-slovak-dobyl-prazsky-hrad/