ANDREJ HLINKA: Nás putá nezlomia, žaláre neoslabia

Po strhujúcom vystúpení v nabitej sále na Žofíne nasadol do pristaveného koča, ale pražskí študenti ho nenechali odísť. Vypriahli kone, sami sa do koča zapriahli a štíhleho muža v klobúku potom vyniesli na pleciach až do hotela. Ktorému Slovákovi sa také čosi v "stovežatej“ prihodilo? A kedy? Môžete trikrát hádať, ale nebol to spevák, herec ani podobná celebrita, ale Andrej Hlinka, katolícky kňaz, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia. V týchto dňoch si pripomíname 150. výročie jeho narodenia. O príbehu Andreja Hlinku napísal publicista VLADIMÍR JANCURA v prílohe VÍKEND v denníku PRAVDA.

Vtedy sa však písal 1. november 1907 a Hlinka mal 43 rokov. Od černovskej tragédie, ktorá postupne otriasla nielen Rakúsko-Uhorskom, ale aj celou Európou, uplynuli iba štyri dni. Zhrňme v krátkosti, čo sa v Černovej (dnes časť Ružomberka) vlastne stalo. Veriaci chceli kostol, postavený za ich peniaze, dať vysvätiť svojmu kňazov Hlinkovi. Cirkevná vrchnosť však tohto „pansláva“ a „rebela“ rok predtým suspendovala a zatiaľ čo Hlinka odcestoval na prednáškové turné po Morave a Čechách, dal biskup Alexander Párvy príkaz, aby vysviacku chrámu urobili za asistencie žandárov poslušnejší kňazi.

Ale dav sa ozbrojenej garde postavil na odpor. Zazneli štyri salvy, 50 výstrelov a na mieste zostalo 9 mŕtvych a 15 ťažko ranených. Z nich zomreli ešte šiesti. Mŕtvych nechali ležať v kalužiach krvi až do večera. Najmladšia obeť, Tonka Lejková, mala iba 14 rokov.

Hlinku zastihla zvesť o tragédií, keď bol v Hodoníne. Hneď sa chcel vrátiť domov, ale na naliehanie svojich moravských priateľov, aby nešiel, lebo ho tam hneď zatknú, od zámeru upustil. Zostal teda na Morave, ba vybral sa aj do Čiech, kam ho nástojčivo pozývali. Zdržal sa tam vyše mesiaca a za ten čas urobil pre slovenskú vec viac, ako keby bol v Uhorsku. Povedané slovami historika Romana Holeca zo Slovenskej akadémie vied, pre Čechov sa vtedy Hlinka stal „symbolom Slovenska, nositeľom jeho útrap a prenasledovaní a súčasne jeho vyslancom“. Navyše, cez Prahu sa jeho posolstvo ľahšie dostalo aj do ostatného sveta.

 

Na titulnej fotografii:

Černovský kostol na dobovej pohľadnici.

Autor: ARCHÍV LIPTOVSKÉHO MÚZEA

 

CELÝ PRÍBEH ČÍTAJTE

NA PORTÁLI  DENNÍKA PRAVDA:

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/331443-nas-puta-nezlomia-zalare-neoslabia/