Anna Kováčová: Po stopách slovenskej minulosti Budapešti

V priestoroch Slovenského Inštitútu v Budapešti (SIB) sa v utorok 24. februára 2015 uskutočnila prezentácia tretej samostatnej knižnej publikácie kulturologičky a riaditeľky Výskumného ústavu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Anny Kováčovej. Publikáciu s názvom Po stopách slovenskej minulosti Budapešti vydal Výskumný ústav CSSM s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. O podujatí informuje redaktorka ĽN Andrea Kiss na www.luno.hu – portáli týždenníka Slovákov v Maďarsku ĽUDOVÉ NOVINY.

Hoci slovenská národnosť je prítomná v Budapešti už dlhodobo, dokonca v 19. storočí bola po maďarskom a nemeckom obyvateľstve najpočetnejšia, výskumníci jej dejiny z nejakého dôvodu obišli. História a kultúra slovenskej národnosti žijúcej v hlavnom meste sa stala po prvý raz predmetom hlbšieho výskumu v 90. rokoch 20. storočia. V roku 1997 bola zorganizovaná vedecká konferencia venovaná tejto tematike, štúdie, ktoré tu odzneli, vyšli v nasledujúcom roku v podobe zborníka pod názvom Kultúrne dedičstvo budapeštianskych Slovákov. Bola to vlastne prvá publikácia, ktorá sa snažila podať komplexnejší obraz o Slovákoch v hlavnom meste.

V nasledujúcom, skoro dvojdesaťročnom období, viacerí výskumníci obrátili svoju pozornosť na túto doposiaľ ďaleko nevyčerpanú tému. Anna Kováčová je jednou z nich, doteraz pod jej menom vyšli dve samostatné knižné publikácie zaoberajúce sa slovenským životom v Budapešti, v ktorých spracovala život a kultúru Slovákov v Budapešti v období dualizmu a životnú dráhu a aktivitu emblematickej postavy Ľudovíta Izáka. Jej najnovšia publikácia Po stopách slovenskej minulosti Budapešti je súborom štúdií a článkov z vyše desaťročného pátrania po kultúre a histórii budapeštianskych Slovákov, ktoré odzneli na rôznych konferenciách doma i v zahraničí.

Knižná publikácia, ktorá sa dobovo zameriava na obdobie rakúsko-uhorskej monarchie, obsahuje dokopy 22 štúdií, tie sú tematicky rozdelené do troch kapitol. Prvá časť podáva čitateľom slovenský obraz hlavného mesta Uhorska v 19. a 20. storočí so zreteľom na kultúrny, spoločenský a konfesionálny život. V druhej kapitole autorka predstavuje slovenských kultúrnych reprezentantov a intelektuálov pôsobiacich v Budapešti. Na stránkach knihy ožíva bez nároku na úplnosť životná dráha a činnosť Jána Kollára, Jána Palárika, jazykovedca Samuela Czambela, básnika Petra Dobroslava Bellu. Záverečná časť nesie názov Dolnozemská realita, porovnáva život peštianskych a dolnozemských Slovákov aj očami dobových cestovateľov a predstavuje tie osobnosti Dolnej zeme, ktoré sa pričinili o založenie Matice slovenskej.

Monografiu Anny Kováčovej podrobnejšie predstavili v SIB historici Mgr. Ľuboš Kačírek, PhD. a Dr. habil. Ivan Halás, PhD. a univerzitná profesorka Anna Divičánová, ktorej autorka venovala svoju tretiu knižnú publikáciu. Zhodli sa na tom, že pamiatka Slovákov v Budapešti je momentálne dobre zdokumentovaná, no ešte stále existujú medzery, hlavne z dobového hľadiska, ktoré treba vyplniť. Obsažnú a pestrú zbierku A. Kováčovej preto odporúčali do pozornosti vedeckej i laickej verejnosti nielen na čítanie, ale aj ako podnet pre ďalšie pátranie po stopách Slovákov v Budapešti. Na prezentácii knihy sa zúčastnila aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková.

 

ANDREA KISS

Foto: autorka