Bývalých partizánov trestali smrťou i dlhoročným väzením

Pravda pokračuje v seriáli Svedectvá pravdy. Priblížime povojnové obdobie, najmä päťdesiate roky minulého storočia. Historický úsek dejín Slovenska, keď sa na pozadí povojnovej úľavy a budovateľského nadšenia začala rúcať demokracia.  Štát ovládla jediná strana, ktorá sa riadila vzorom vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Výpovede pamätníkov, listovanie v dobových dokumentoch i archívnych spisoch odhalia, ako komunistická strana z vlastných občanov vytvárala triednych nepriateľov a rozvracačov režimu a tvrdo ich trestala. O svojich osudoch mohli otvorene rozprávať až po Novembri 1989. Dnes prinášame osudy účastníkov Slovenského národného povstania, ktorých po vojne režim odsúdil na smrť alebo poslal do väzenia. Príbehy niektorých z nich opísala v denníku PRAVDA publicistka DAGMAR TELIŠČÁKOVÁ.

Tri tresty smrti a päť dlhoročných väzení. Verejnosť zdúpnela. Také vysoké tresty nikto nečakal. Bývalých partizánov, zoskupených okolo povstaleckého veliteľa Viliama Žingora, odsúdili v októbri 1950 za prípravu zvrhnutia ľudovodemokra­tického zriadenia. Spolu so Žingorom popravili aj Ladislava Nosáka a Samuela Bibzu. V tzv. žingoriáde odsúdili desiatky ľudí, ktorí pár rokov predtým nasadzovali svoje životy v boji proti fašizmu.

Jozef Alexander Sitár z Martina sa ocitol hneď v prvom procese spolu so Žingorom. Za vlastizradu dostal 16 rokov. „Otec bol v Žingorovej brigáde počas Slovenského národného povstania. Nikdy mu ani len nenapadlo, že ho raz štát, za ktorý bojoval, pošle do basy. Prišli si po neho rovno do školy v Prahe, kde po vojne študoval na technickej vysokej škole,“ začína príbeh svojho nebohého otca 50-ročná Barbara Sitárová, žijúca v Prahe.

Všetci žingorovci tušili, že sa na nich niečo chystá. Ich bojový veliteľ sa netajil tým, že smerovanie republiky po vojne sa mu vôbec nepozdáva. Zvlášť to, ako si komunistická strana uchvacuje moc a vedie národ do záhuby. Medzi komunistov vstúpil v roku 1945, stal sa poslancom národnej rady a predsedom partizánskeho zväzu. O dva roky zo strany vystúpil.

„Vedenie strany mu tento počin neodpustilo. Tesne po prevzatí moci komunistami 5. marca 1948 ho zbavili všetkých funkcií a začali ho prenasledovať,“ približuje historik Múzea SNP v Banskej Bystrici Marian Uhrin, autor knihy II. slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika.

Žingor sa vtedy utiahol do chaty v Račkovej doline. „Vo vykonštruovanom politickom procese sa to interpretovalo ako odchod do hôr, teda príprava druhého Povstania. V novembri 1949 zatkla Štátna bezpečnosť asi dvesto ľudí z jeho okruhu. Obvinili ich z ilegálnej protištátnej činnosti. Kampaň vyvrcholila Žingorovou popravou 18. decembra 1950,“ spresňuje historik. V procese nič nezavážilo, že II. partizánska brigáda M. R. Štefánika pod velením Viliama Žingora sa počas SNP zúčastnila na mnohých bojových a diverzných akciách.

Režim sa zbavoval žingorovcov

„Keď sa Žingor verejne postavil proti komunistom, všetci okolo neho vedeli, že sa niečo bude diať a režim si jednoducho nájde zámienku, aby ich potrestal. Otázka bola, ako a kedy,“ pokračuje Barbara Sitárová.

Rozsudok jej otcovi kládol za vinu, že vydal tzv. protištátnej skupine štyri automaty, ktoré mal ešte od SNP, a tak chcel rozvrátiť ľudovodemokratické zriadenie, pričom sa spolčil s inými. Priťažujúcou okolnosťou bol aj vyšší stupeň vzdelanosti. Ján Alexander Sitár prešiel viacerými väznicami, vrátane uránových baní v Jáchymove. Prepustili ho 9. mája 1960 na amnestiu prezidenta Antonína Novotného.

„Otec bol v Žingorovej brigáde za Povstania politickým komisárom. U starej mamy na pôjde mal ukrytý celý brigádny archív. Ten pri jednej prehliadke eštebáci našli a zobrali. Pravdepodobne aj to im poslúžilo pri konštruovaní obvinení,“ dodáva pani Sitárová.

Miloš Frkáň sa so Žingorom poznali už pred vojnou. Napokon, obaja boli z Bystričky v Turci. V partizánskej brigáde pôsobil Miloš ako proviantný dôstojník. Zaistili ho v novembri 1949 a odsúdili v rámci žingoriády vo februári 1951 na štyri roky väzenia. Aj jemu priťažilo vyššie vzdelanie. Mal maturitu a širší politický rozhľad.

„Zatvorili ho pre neoznámenie trestného činu. Za vinu mu kládli, že sa v septembri 1949 stretol s Viliamom Žingorom a neudal ho, že pripravuje spiknutie proti režimu. Počas vyšetrovania otca, rovnako ako ostatných, bili a týrali, aby od neho vynútili priznanie skutkov, ktorých sa nikdy nedopustil,“ hovorí 58-ročná dcéra Irča Frkáňová, žijúca v Bratislave. Jej otec tiež po niekoľkých väzniciach skončil v Jáchymove. Vo väzení prežil 1 256 dní. Prepustili ho na amnestiu v roku 1953 s tým, že musel ešte „dobrovoľne“ odpracovať rok v ostravských baniach.

Eštebácka sieť bez úniku

Bývalí partizáni okolo Žingora, ktorým sa rozmáhajúci sovietsky komunistický model nepozdával, sa po vojne začali znova stretávať. Boli pod neprestajným dohľadom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Tá okolo nich začala spriadať sieť, z ktorej nebolo úniku. Postupne z nich vyfabrikovali veľkú sprisahaneckú skupinu, zhromažďujúcu zbrane a chystajúcu prevrat. To, že išlo o vykonštruovaný politický proces, potvrdil súd v roku 1968 a všetkých odsúdených rehabilitoval.

Do akcie proti žingorovcom nasadila ŠtB najmenej šesť agentov. „Aktívne pracovali medzi nimi spolupracovníci ŠtB, ktorí ich zámerne a intenzívne provokovali, čo bolo plne preukázané. Činnosť týchto agentov bola systematicky a zámerne usmerňovaná zrejme preto, že vlastná tzv. protištátna skupina nevyvíjala dosť aktívnu činnosť. Skutkové tvrdenia obžaloby treba považovať za umele vykonštruované, prípadne, pokiaľ z objektívneho hľadiska niektoré skutky sa aj stali, ich iniciátormi boli agenti ŠtB,“ uvádza sa v oslobodzujúcom rozsudku z roku 1968.

Súd poukázal aj na vtedajšie inštrukcie na prípravu procesu: „Vzhľadom na význam procesu je nutné celý prípad prepracovať. K všetkým osobám treba vypočuť a pripraviť svedkov.“ Ako sa ďalej uvádza v rozsudku, „hlavná skupina ôsmich obžalovaných bola starostlivo zostavená na základe triedneho profilu zrejme zámerne, aby opodstatnenosť obžaloby bola tým presvedčivejšia“. V procese so Žingorom a spol. odsúdili takmer 30 ľudí, troch na trest smrti. Spolu s ďalšími procesmi, ktoré súviseli s tzv. žingoriádou, to bolo až takmer dvesto odsúdených osôb, mnohí dostali dlhoročné väzenie.

 

Na titulnej fotografii:

Bývalého povstaleckého veliteľa Viliama Žingora odsúdili na trest smrti.

Autor: Archív múzea SNP Banská Bystrica

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/412586-byvalych-partizanov-trestali-smrtou-i-dlhorocnym-vazenim/