Do roku 2021 s nádejou a poznaním, že aj problémy v nás utužujú krajanskú súdržnosť a posilňujú odhodlanie identifikovať sa v slovenskosti!
Milí a vzácni krajania, vážení predstavitelia slovenských komunít v zahraničí, ctení priatelia a sympatizanti slovenskej diaspóry vo svete. V modernom spoločenstve sme vari nikdy doteraz nepreciťovali tradične vždy veselý prelom rokov so smelšími výzvami či skromnými túžbami do ďalších 365 dní v takom napätom, emotívne i ľudsky čudnom až rozpoltenom rozpoložení, ako tomu bolo pred niekoľkými dňami. Súvislosti, príčiny, dôsledky, najmä však dopady sociálnej odlúčenosti v záujme ochrany toho najcennejšieho – zdravia a vnútornej psychickej pohody, nás v rozkolísanom a neistom pandemickom čase koronavírusu, primäli k premýšľaniu o civilizačnej pokore ku všetkému, čím sme obklopení. Zajedno nám tvárou v tvár nastavili správu o stave našich individuálnych postojov, dilem i nádejí v kontexte kolektívneho národného a občianskeho sebauvedomenia sa v príbehu, ktorého sme súčasťou, a ktorý sme voľky-nevoľky museli prijať.
Vstup do nového roku 2021, čo akoby sme si želali, aby bol optimistický a veselý, sme si preto tentoraz v duchu múdrosti, že si „vyčkáme na lepšie časy“, vlastne nechali v termínovom neurčite na „potom“. V záujme zachovania kolektívnej zodpovednosti si spoločne zaprajme, aby sme v ostražitej trpezlivosti naplnili podoby tejto motivácie v neodbytnej postupnosti zásadného dodržiavania pravidiel návratu života do obvyklého formátu „predcovidovej doby“ snáď aj v predsa len vľúdnejšom záverečnom hodnotení vo finiši roku, ktorý v opatrnosti iba rozbiehame. A tak z pochopiteľných dôvodov iba hmlisto predpokladateľných plánov k návratu tradične čulého a aktívneho života Slovákov v zahraničí, nech by boli moje priania všetkým krajanom, aby sa tak udialo v dohľadnom čase – najradšej už v rozkvete jari – čo akokoľvek optimistické, zotrvám aj v želaniach nanajvýš pragmaticky uvážlivý.
Nepochybne nám je všetkým ľúto, akým razantným a negatívnym spôsobom zasiahla pandémia koronavírusu COVID-19 v uplynulom roku aj do spoločensko-kultúrneho, vzdelávacieho, duchovného, mediálno-vydavateľského a ďalšieho rozvetveného a pre krajanské komunity Slovákov vo svete osoh prinášajúceho života. Množstvo tradičných slávnostných a reprezentatívnych podujatí krajanov v prostrediach slovenských národnostných menšín v strednej a juhovýchodnej Európe, ale aj starostlivo pripravovaných projektov v novo sa formujúcich a rozrastajúcich komunitách mladej slovenskej diaspóry v štátoch západnej Európy a zámorí, vypadlo z programu bohatého krajanského kalendára.
Ctiac si zákony krajín, v ktorých naši krajania žijú a pôsobia, sme, preniknutí aj prirodzenou sebareflexiou a úctou k zdraviu a životom nás i našich priateľov, museli množstvo takýchto podujatí, vrátane prezentácií na Slovensku, oželieť. Akýkoľvek, i ten seba menší egoizmus, hoci aj „obhájiteľný“ dôležitosťou takpovediac prínosného aspektu konkrétnej aktivity či podujatia, musel ísť stranou. Na tomto mieste si preto dovolím oceniť vysoký stupeň a kultivovanosť vnímania tolerancie a lojality Slovákov žijúcich vo svete v ich domovských štátoch. Zároveň nás v ostatných mesiacoch, počnúc februárom 2020, potešili informácie zo slovenského krajanského sveta o tom, ako sa Slováci v ich domovských krajinách nezištne zapojili do pomoci v rámci opatrení v boji s pandémiou šíriaceho sa koronavírusu. Ich prístup a vklad nás všetkých aj tu doma na Slovensku právom napĺňa hrdosťou!
Vstúpili sme teda do roku, v ktorom naša skúška odolnosti, trpezlivosti, ale aj kýženej svornosti, spolupatričnosti a vzájomnej súdržnosti Slovákov doma i vo svete, zďaleka nekončí. Hoci už zo samotnej podstaty kolektívnej psychohygieny a ustráženia si osobnostnej integrity každého z nás, je nepredstaviteľné, aby sme sa aj pod vplyvom informácií z médií podrobovali oprávnenému strachu z nástrah COVID-19 permanentnej sebatrýzni.
Preto nabádam všetky naše krajanské tvorivé komunity aj v záujme neochabnutia ich aktivít všade tam, kde je to čo i len trochu možné, k obrode, k oživovaniu krajanského života. Berúc pri tom na zreteľ, že miera masovosti a aktívnosti účastníkov, na akú sme boli do času pred koronavírusom zvyknutí, sa bude nepochybne iba postupne a ohraničene, s limitmi, uvoľňovať. V lepšom prípade – aj vďaka využitiu moderných internetových a ďalších multimediálnych technológií, si však – čo krajanom slúži ku cti a pochvale za vynaliezavosť – vo viacerých prípadoch (vrátane dištančného vzdelávacieho systému či kultúrnych podujatiach a knižných prezentáciách) dokázali predsa len aj „na diaľku“, bezkontaktne zorganizovať s vysokou kvalitou i patričnou príťažlivosťou viaceré podujatia prostredníctvom internetu.
Dovolím si vysloviť názor, že i vďaka prispôsobeniu sa takémuto núdzovému režimu, v ktorom sa otvárajú aj možnosti duchaplnej fantázie a tvorivej invencie, sa rodia perspektívne v tom najlepšom slova zmysle pokušenia prejaviť inovatívnosť vo formátovaní a nastavení projektov. A to, vedno s doterajšími „klasickými“ spôsobmi prezentácie a organizovania podujatí v krajanskom svete, životaschopnosť a akcieschopnosť Slovákov žijúcich v zahraničí vo všetkých ich prejavoch môže iba príťažlivo a pozitívne obohatiť a spestriť! Niet ale, celkom prirodzene, nad osobné kontakty, pohľady z očí do očí, spontánne debaty, kultúrne aktivity, folklórne slávnosti, príležitostné výstavy, knižné veľtrhy a množstvo ďalších podujatí, na ktorých sa v prostrediach krajanského sveta či doma v našej spoločnej vlasti – na Slovensku, predsa len najradšej stretáme.
A tak aj preto mi v závere môjho prívetu dovoľte vyjadriť naše najtúžobnejšie spoločné prianie i nádej v jednom: zachovajme a utužujme si silu, ktorú sme získali i vďaka náročne prežitej skúsenosti. Vlani nás totiž okrem súženia a prirodzeného strachu o seba, blízkych a priateľov vystavila aj novému vnímaniu podstaty života i našich vzťahov, prejaveniu solidarity, vzájomnej empatie. Veľmi ich potrebuje celé Slovensko, ale aj náš rozmanitý krajanský svet a v jeho rôznych prostrediach Slováci žijúci v zahraničí. Aby sme sa, vymaniac sa zo sociálnej izolácie aj vďaka progresívne postupujúcej pozitívnej účinnosti medicínskej vedy, mohli znovu stretávať a spoločne si užívať cnosti našej slovenskosti tak, ako sme na to boli zvyknutí.
Uvedomujúc si, že aj v roku 2021 budú na nás číhať nástrahy, ktoré si budú vyžadovať našu spoločnú statočnosť, odhodlanie, vytrvalosť a silu ducha, úprimne vám, milí krajania, želám, aby sme sa dokázali v kritických chvíľach povzbudiť, podporiť sa, navzájom si vliať slovom či činom potrebnú nádej.
Aby sme sa v lepších časoch mohli vedno tešiť zo vzájomnej priazne, porozumenia a priateľstiev, ktoré si – dosahujúc i vďaka nim úspechy a vážnosť celého krajanského sveta – ceníme nadovšetko. Lebo práve oni sú pre nás tým najúčinnejším tmelom, ktorý tak šľachetne a s prínosom spája Slovensko so všetkými komunitami Slovákov žijúcich v zahraničí!
Milan Ján Pilip
predseda ÚSŽZ