Dolnozemský jarmok
Stará radnica v samom centre Bratislavy žila v utorok 5. júla tým, čo pamätníkom pripomínalo zašlé časy trhovníctva v hlavnom meste Slovenskej republiky a mladým poodhalilo kúsok z toho, ako žijú naši Slováci v Maďarsku, v Rumunsku a v srbskej Vojvodine. Od rána prúdili cez vchod stovky zvedavcov, aby si utvorili základný obraz o tom, ako vyzerá Dolnozemský jarmok. A cezeň sa zoznámili s výtvarnou tvorbou neškolených maliarov, drobnými ručnými prácami žien, s remeslami mužov, so slovesnou a žurnalistickou prácou v podobe tlačených či elektronických výstupov a ďalšími kultúrnymi a tvorivými aktivitami. Pre mnohých boli azda najlákavejšie vône a chute receptúr tradičných jedál, kde si popri labužníkoch na klobásy prišli pri sladkých dobrotách na svoje aj maškrtné sladké jazýčky.
Dolnozemský jarmok vznikol medzi našimi krajanmi s myšlienkou prezentovať v dolnozemských podmienkach čo najkomplexnejšie život a tradície slovenského dolnozemského života. Pri jeho prenášaní do prostredia Bratislavy sa spoluorganizujúci Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí usiloval pripraviť také podmienky, ktoré by aspoň čiastočne kopírovali možnosti, ktoré poskytuje dolnozemské prostredie. Podľa všestranných odoziev stoviek návštevníkov možno usudzovať, že podujatie bolo nad očakávanie vydarené. Prezentačný blok kultúry dolnozemských Slovákov z Maďarska tvorili Spevokol Čabianska ružička, vystúpenia citaristiek, Rumunsko reprezentoval tancami a piesňami folklórny súbor Sálašan a speváčky M. Krajčíková Bontea a A. Olaru, zo Srbska vystúpil folklórny súbor Detvan z Pančeva – Vojlovice, Aradáčske meškárky, Pazovskí kacúri, rozprávači Rastislav Zorňan ako Báči Pišta a Zuzana Tárnociová.
Foto: Leo Šiller