DOTÁCIE – podpora vzdelávania, detí, mládeže a informačnej spoločnosti, žiadne plesy, majálesy ani etno-biznis
ÚSŽZ v roku 2011 prijal 847 žiadostí o dotácie vo všetkých oblastiach podpory v zmysle zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktoré požadovaným objemom financií takmer štvornásobne prevyšovali možnosti dotačného rozpočtu ÚSŽZ na tento rok. Keďže žiadosti boli podané ešte v termíne pred nástupom M. Vetráka do funkcie, pri hodnotení žiadostí sa postupovalo tak, aby sa zamedzilo akejkoľvek nežiaducej retroaktivite vo vzťahu k žiadateľom. ÚSŽZ už v tomto roku zamýšľa reformovať súčasný dotačný systém, čím by sa nielen znížil počet žiadostí a celková administratívna záťaž (aj zavedením elektronického podávania žiadostí), ale sa aj zaviedli do praxe toľko očakávané novinky (napr. možnosť viacročného financovania, rozdelenie dotačnej schémy do programov a podprogramov, rovnaká štartovacia čiara pre žiadateľov, princíp spravodlivej rotácie medzi krajanskými komunitami, pokiaľ ide o investičné projekty a ďalšie).
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že kvalita väčšiny predložených projektov a s nimi spojených žiadostí o dotácie bola nízka. ÚSŽZ si uvedomuje, že čiastočne je to spôsobené aj absenciou dotačných pravidiel, vo veľkej miere sa však na tom podieľa aj neskúsenosť žiadateľov s vypracovávaním kvalitných projektov. ÚSŽZ pripomína, že aj úspešní žiadatelia o dotácie, ktorí ešte nemajú vyrovnané záväzky so štátom, nedostanú v tomto roku ďalšie dotácie skôr ako sa tieto nezrovnalosti neodstránia, v budúcom roku už takíto žiadatelia nebudú ani zaradení do procesu vyhodnocovania projektov.
Akcent na slovenské povedomie a kultúrnu identitu
S cieľom stabilizovať a následne revitalizovať život krajanských komunít v zahraničí sa ÚSŽZ pri rozdeľovaní finančnej podpory sústredil v roku 2011 najmä na vzdelávanie, deti, mládež a informačnú spoločnosť. V princípe je dôležité podčiarknuť, že ÚSŽZ v súlade s článkom 7a Ústavy SR podporuje predovšetkým slovenské národné povedomie a kultúrnu identitu našich krajanov v zahraničí a v menšej miere vzájomnosť alebo integráciu Slovákov do prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Hoci aj tento aspekt života krajanských komunít je dôležitý, keďže Slováci sa musia stať plnohodnotnými občanmi štátu, v ktorom žijú, financovanie integrácie cudzincov do domáceho prostredia vrátane posilňovania vzájomných vzťahov s väčšinovým obyvateľstvom je záležitosťou domáceho štátu, jeho legislatívy a finančných schém podpory. ÚSŽZ to pripomína najmä preto, že táto otázka je v niektorých štátoch citlivejšia s ohľadom na vzájomné priateľské a často nadštandardné vzťahy, projekty by však nemali byť koncipované tak, aby prevládal prvok vzájomnosti alebo integrácie, ale aby bol zvýraznený prvok národný, a to aj v celoeurópskom, či celosvetovom meradle.
ÚSŽZ v rámci dotačného systému vo svojej pôsobnosti nepodporuje projekty, ktorých financovanie je záležitosťou iných subjektov na Slovensku. Medzi takéto patrí propagácia Slovenska vrátane jeho kultúry v zahraničí, podpora cestovného ruchu alebo účasť slovenských súborov, či jednotlivých umelcov aj na krajanských podujatiach v zahraničí. Na tieto aktivity sú vyčlenené omnoho väčšie finančné prostriedky ako má ÚSŽZ v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, Ministerstva zahraničných vecí SR, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (Slovenská agentúra pre cestovný ruch) a ďalších subjektov, osobitne napr. kultúrnych inštitútov, ktoré má Slovenská republika zriadené po celom svete. Podobne, osobitne v štátoch, kde sú Slováci v zahraničí uznaní ako menšina, je primárne záležitosťou domovského štátu starať sa o vlastné menšiny a ÚSŽZ by nemal duplicitne financovať tie isté aktivity, ale pôsobiť komplementárne.
Od pestovania tradície k vytváraniu značky
Komplementarita je témou aj na vnútroštátnej úrovni. ÚSŽZ by mal byť aktívny v prospech slovenského zahraničia najmä tam, kde nie sú aktívne iné, už existujúce vnútroštátne subjekty a tam, kde tieto subjekty sú aktívne, vyvíjať koordinačnú a predovšetkým komplementárnu činnosť. ÚSŽZ chce profilovo, aj prostredníctvom dotácií, podporovať kultúrne podujatia výberovým spôsobom na celom Slovensku s cieľom vytvárať určitú značku a pestovať tradíciu a zároveň spravodlivo prezentovať všetky krajanské komunity zo zahraničia vo všetkých regiónoch Slovenska. Ako príklad možno uviesť Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, súčasťou ktorých je aj Krajanská nedeľa pripravovaná ÚSŽZ a ním aj finančne v rámci dotácií podporovaná. ÚSŽZ finančne nepodporuje účasť krajanských súborov na iných festivaloch na Slovensku. Podobne, pre ÚSŽZ je dôležité, aby krajanské súbory (folklórne, divadelné a pod.) prezentovali slovenskú kultúrnu identitu v mieste svojho pôsobenia, čo je podporované aj z dotačného systému v pôsobnosti ÚSŽZ.
ÚSŽZ si váži pôsobenie cirkví a náboženských spoločností v krajanských komunitách, upozorňuje však, že v rámci dotačnej schémy nepodporuje činnosť týchto ustanovizní, pokiaľ majú výlučne náboženský alebo duchovný charakter, keďže na takúto činnosť uvedené subjekty dostávajú financie aj z iných zdrojov mimo ÚSŽZ. Na druhej strane, ak sú cirkvi alebo náboženské spoločnosti aktívne v prospech krajanov aj v iných oblastiach pôsobenia, napr. vo vzdelávaní, kultúre alebo v mediálnej oblasti, a nekonkurujú si s miestnymi organizáciami Slovákov v zahraničí, ich projekty sú vždy vítané. M. Vetrák od nástupu do funkcie vo februári tohto roka veľmi oceňuje korektnú spoluprácu a výmenu informácií, ktorú má predovšetkým s katolíckou cirkvou a evanjelickou cirkvou a.v., ktoré historicky i aktuálne patria medzi najaktívnejšie cirkvi pôsobiace v prospech krajanov v zahraničí.
ÚSŽZ podporuje iba zmysluplné projekty
Oproti minulým rokom ÚSŽZ zamietol udelenie podpory projektom, ktorých jediným cieľom bola spoločenská (samo)prezentácia krajanskej komunity v zahraničí, ako sú plesy, majálesy, pikniky a podobné podujatia, ktoré si žiadatelia budú musieť hradiť vo vlastnej réžii. Výnimkou je podpora podujatí, ktoré majú oficiálnu záštitu na úrovni hláv štátov alebo členov vlád, resp. podpora miniprojektov pre malé deti, avšak aj to len jednej akcie v danom teritóriu a len raz do roka. Podobne, ÚSŽZ odmietol financovať snemy, valné zhromaždenia, interné pracovné posedenia, či klubové posedenia žiadateľov, keďže sa nazdáva, že takéto typy aktivít by si mala krajania hradiť z vlastných príspevkov (napr. členského).
Tohtoročné rozdeľovanie dotácií v pôsobnosti ÚSŽZ znamenalo ťažkú ranu pre tzv. zahraničných Slovákov z povolania alebo v širšom pre tzv. etno-biznis. ÚSŽZ nepodporil tzv. komplexné programy žiadateľov s honosnými názvami a neidentifikovateľným obsahom, v prípade ktorých nie je zrejmé, o aké konkrétne projekty ide, pričom tieto programy často slúžili ako zámienka pre získanie dotácií na celoročnú činnosť žiadateľov a boli ťažko kontrolovateľné. Rovnako, osobné náklady, honoráre, poštovné, telefóny, fax a im podobné nešpecifikované „ostatné oprávnené náklady“ bez spresnenia, neboli podporené. Hoci takéto prevádzkové alebo administratívne náklady ministerstvá v rámci svojich dotačných programov tiež nepodporujú, ÚSŽZ sa v budúcnosti bude snažiť záležitosť administratívnych nákladov riešiť systémovo a uznať určité paušálne percento žiadateľom tak ako je možné aj v rámci dotačných schém EÚ.
Snaha o rozvíjanie informačnej spoločnosti
ÚSŽZ sa teší tomu, že medzi krajanmi je stále veľký záujem o vydávanie periodických a neperiodických publikácií, ako aj o hosťovanie slovenských odborníkov z oblasti kultúry (napr. choreografov alebo odborníkov z oblasti umeleckej ľudovej tvorby). V tomto smere však ÚSŽZ poznamenáva, že záležitosť hosťovania odborníkov v zahraničí mieni riešiť systémovo a v spolupráci s inými príslušnými subjektmi (napr. Národné osvetové centrum) a až následne takéto aktivity aj finančne podporovať. Pokiaľ ide o neperiodické publikácie, častým nedostatkom projektov sú chýbajúce posudky odborníkov, bez čoho je ťažko možné posúdiť kvalitu predmetných diel. Tým, že ÚSŽZ má záujem rozvíjať informačnú spoločnosť, v budúcnosti bude prioritne podporovať tvorbu kvalitných web-stránok a postupný prechod z printových médií na elektronické médiá s výnimkou tradičných a najmä pre staršiu generáciu krajanov významných novín, či časopisov.
Špecifickou časťou dotačného systému je podpora materiálno-technického vybavenia žiadateľov z radov krajanov v zahraničí, a to najmä kvôli neexistujúcemu prehľadu z minulých rokov (od vzniku ÚSŽZ v roku 2006) v podobe inventarizačného zoznamu takéhoto zabezpečenia, ktoré bolo v rámci dotácií už poskytnuté. Preto bol ÚSŽZ v tomto roku pri udeľovaní dotácií na uvedenú položku oveľa zdržanlivejší ako po minulé roky. Aby sa vyhol duplicite a zefektívnil dotačnú podporu, plánuje v roku 2011 vykonať inventarizáciu za celé predošlé obdobie.
V pozornosti aj veľké investičné projekty
Osobitnú kapitolu v dotačnom systéme predstavujú veľké investičné projekty, ktoré by aj v budúcnosti mali byť súčasťou dotačnej podpory ÚSŽZ krajanským komunitám, a to na základe spravodlivej rotácie medzi jednotlivými štátmi a vzájomnej vyváženosti celého dotačného systému. V roku 2011 sa ÚSŽZ rozhodol podporiť Slovákov žijúcich v Chorvátsku (Slovenské kultúrne centrum v Našiciach) vo výške 150 000 EUR, v Srbsku (v Báčskom Petrovci Národné múzeum Slovákov v Srbsku, I. etapa) vo výške 100 000 EUR a v Poľsku (Centrum slovenskej kultúry v Novej Belej) vo výške 45 000 EUR.
Citlivou záležitosťou dotačného systému v pôsobnosti ÚSŽZ je posúdenie okruhu subjektov, ktoré môžu žiadať o dotačnú podporu. Po minulé roky sa selektívne akceptovali aj žiadosti Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí mali okrem pobytu v zahraničí nahlásený aj trvalý pobyt na Slovensku. ÚSŽZ bol v tomto roku upozornený, že takáto prax nie je v súlade so zákonom a aj v snahe zamerať finančnú podporu do budúcnosti len na žiadateľov, ktorí spĺňajú charakteristiku Slováka žijúceho v zahraničí v zmysle zákona, ÚSŽZ už aj tento rok nepodporil žiadosti tých fyzických osôb, ktoré sa neodhlásili z trvalého pobytu na Slovensku, aj napriek tomu, že žijú v zahraničí. Z právnických osôb je jediným žiadateľom, ktorý má na Slovensku sídlo, Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ). Vzhľadom na stále platnú dohodu o spolupráci medzi ÚSŽZ a SZSZ a aj napriek štvavej a ničím nepodloženej ohováračskej kampani predsedu SZSZ voči predstaviteľom ÚSŽZ, boli viaceré projekty tohto občianskeho združenia z dotačného systému podporené nemalou sumou. To, že ÚSŽZ pre tento prípad v tomto roku ešte neuplatnil zásadu exteritoriality udeľovania dotácií, je nielen prejavom dobrej vôle, ale aj výrazom snahy o konštruktívnu spoluprácu.