Historik Dušan Kováč: Víťazstvo nad nacizmom a súčasná Európa

Pre svetovú i slovenskú verejnosť je 70. výročie skončenia druhej svetovej vojny predovšetkým politická kauza: majú či nemajú politici ísť na oslavy víťazstva nad hitlerovským Nemeckom do Moskvy?  Na túto tému v historickom kontexte druhej svetovej vojny napísal v denníku PRAVDA historik DUŠAN KOVÁČ.

Veľmi tvrdé diskusie sa vedú predovšetkým v susednom Česku, pretože prezident Českej republiky sa rozhodol ísť na oslavy do Moskvy. Diskutuje sa však aj v Nemecku, pretože nemecká kancelárka tiež do Moskvy pocestuje, aj keď až deň po oficiálnych oslavách a po vojenskej prehliadke na Červenom námestí.

V týchto diskusiách sa argumentuje predovšetkým históriou. Víťazstvo nad hitlerovským Nemeckom je významná historická udalosť, niekdajší Sovietsky zväz k tejto porážke prispel významnou mierou, vojaci Červenej armády obetovali vo vojne svoje životy. To všetko je, samozrejme, pravda. Na týchto tvrdeniach netreba nič meniť.

Podobne sa argumentuje aj v slovenských médiách, aj v slovenskej politike. Tieto historické argumenty sa používajú na podporu účasti slovenských politikov na oslavách v Moskve. Prenikli správy, že premiér Robert Fico do Moskvy pôjde a historické argumenty majú toto rozhodnutie podporiť, a na druhej strane sa týmito argumentmi kritizuje rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku do Moskvy necestovať.

Treba povedať, že oslavy v Moskve sú skutočne politickou, nie historickou udalosťou. Putinovo Rusko násilím a v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Krym a systematicky destabilizuje situáciu na Ukrajine. Táto politika, ktorá cynicky porušuje všetky všeobecne uznané pravidlá medzinárodného práva, nemôže nechať ľahostajnými všetkých, ktorí tieto práva rešpektujú a ctia. Ísť na oficiálne oslavy do Moskvy znamená verejne podporiť súčasnú Putinovu politiku. Politici, ktorí sa hlásia k demokratickým princípom, by svojou neúčasťou v Moskve mali dať Putinovi jasne na vedomie, že s jeho politikou nesúhlasia.

Oslavy v Moskve sú politickou záležitosťou. Hľadanie historických argumentov nie je ničím iným iba hľadaním alibi a výhovoriek na podporu rozhodnutia do Moskvy cestovať.

Čo o vojne vieme a čo nevieme

Druhá svetová vojna do dejín patrí. Diskusie okolo moskovských osláv však ukázali, že v našej verejnosti, a to zrejme v jej dosť veľkej časti, pretrvávajú pohľady na druhú svetovú vojnu, ktoré tu presadzovala totalitná politická moc po celých štyridsať rokov. Nie je na tom napokon nič čudné, veď to bol spôsob, ako sa o vojne písalo, ako sa o nej učilo v školách, ako sa o nej nakrúcali české, slovenské a sovietske filmy.

Je všeobecne známe, že Hitler pripravoval agresiu hneď po svojom príchode k moci v roku 1933. Začal neobmedzene zbrojiť, porušoval jedno za druhým ustanovenia mierovej konferencie vo Versailles, Nemecko vystúpilo zo Spojených národov, roku 1938 obsadilo Rakúsko, o rok nato si Hitler pripojil k svojej „Tretej ríši“ Čechy a Moravu a v septembri 1939 prepadol Poľsko, čím vyvolal druhú svetovú vojnu. To je však iba jedna, nepochybne pravdivá, časť histórie vzniku druhej svetovej vojny.

Tá druhá časť je v našej verejnosti menej známa: 23. augusta 1939 uzavrelo Nemecko so Sovietskym zväzom tzv. pakt o neútočení, ktorý obsahoval tajný dodatok rozdeľujúci medzi Nemecko a Sovietsky zväz sféry vplyvu. To znamenalo, že Sovietsky zväz sa stal spojencom Hitlera a na základe tohto spojenectva prepadol spolu s Nemeckom Poľsko. Následne Stalin prepadol Fínsko a odobral mu časť jeho územia. V roku 1940 nasledovalo obsadenie rumunských území Besarábie a severnej Bukoviny, ktoré boli pripojené k ZSSR ako Moldavská sovietska socialistická republika, a anektovanie pobaltských krajín Estónska, Lotyšska a Litvy.

Na začiatku druhej svetovej vojny boli teda dvaja agresori: Nemecko a Sovietsky zväz. Za svoju agresiu bol Sovietsky zväz vylúčený zo Spoločnosti národov.

 

Na titulnej fotografii:

Len čo sa Stalin stal spojencom Roosvelta a Churchilla, museli rešpektovať jeho vojnové ciele.

Autor: Wikipedia.org

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/354145-vitazstvo-nad-nacizmom-a-sucasna-europa/