Hitlerova samovražda znamenala koniec Tretej ríše
Psovi psia smrť. Týmto starým ruským úslovím o zloduchoch, ktorí zomierajú bez pokánia, reagoval Josif Stalin na tajné hlásenie svojej vojenskej kontrarozviedky z 31. mája 1945. Už nebolo pochybností – lekárske expertízy jednoznačne potvrdili, že v záhrade ríšskeho kancelárstva sa pred tromi týždňami našli telesné ostatky Adolfa Hitlera a Evy Braunovej. O posledných Hitlerových dňoch a s nimi aj o konci vojny v Európe napísal v denníku PRAVDA publicista VLADIMÍR JANCURA.
Stalin by však nebol Stalinom, keby aj najbližším spojencom neprestal opakovať: Hitlerovi sa podarilo ujsť a žije pravdepodobne v Argentíne.
Kontrarozviedka SMERŠ (Smrť Špiónom) vyslala špeciálnu skupinu pre pátranie po Hitlerových telesných pozostatkoch do obsadenej budovy ríšskeho kancelárstva už 2. mája, hneď po kapitulácii obrancov Berlína. Skupinu viedol podplukovník Vasilij Gorbušin. Podarilo sa im nájsť dve mŕtvoly podobné bývalému vodcovi Tretej ríše. Jednu v labyrinte podzemného bunkra, druhú na dvore v suchom protipožiarnom bazéne.
Viceadmirál Hans-Erich Voss, ktorý sa nachádzal v bunkri až do Hitlerovho konca, pri identifikácii ostatkov v bazéne najprv tvrdil, že "je to Führer“. Keď ho však upozornili na zaštopkané ponožky mŕtveho, začal mať pochybnosti. Viacerí historici predpokladajú, že išlo o istého Gustava Webera, ktorého kedysi naverbovali ako Hitlerovho dvojníka, a ten zahral svoju úlohu až do tragického konca. Bol to vraj posledný žartík šéfa gestapa Heinricha Müllera, ktorý mal zmiasť sovietskych pátračov i Stalina osobne.
Napriek tomu správu o smrti Hitlera odvysielali svetové tlačové agentúry už 1. mája na základe informácií nemeckého rozhlasu. Podľa nich Hitler zomrel "hrdinskou smrťou“ a v testamente nabádal Nemcov ďalej klásť votrelcom odpor. O deň nato vydal veliteľ berlínskej posádky svoj posledný rozkaz, v ktorom sa uvádzalo: "Hitler spáchal samovraždu a tým nechal svojich mužov v štichu.“ Generál vyzval vojakov, aby okamžite zložili zbrane.
To už hlavné svetové denníky priniesli aj fotografie mŕtveho Hitlera, išlo však o spomínaného dvojníka. Na Slovensku prijali správu s veľkou úľavou. Veď ešte 20. apríla, na Hitlerove narodeniny, jeho vojská bojujúce v Malej Fatre s jednotkami 1. československého armádneho zboru vyvesili na Führerovu počesť zástavu s hákovým krížom na hore Grúň. „Bola všeobecná obava, že sa Hitler v obkľúčenom Berlíne nedá chytiť živý,“ spomínal generál Anton Rašla, "a že svoj odchod z tohto sveta spojí teatrálne s nejakým masovým zločinom.“
Obhorené ostatky mŕtvol Hitlera a Braunovej objavila skupina sovietskej kontrarozviedky až počas opätovného prekopávania záhrady pri ríšskom kancelárstve 5. mája 1945. Ležali pod hornou vrstvou hrobu, v ktorej našli miesto posledného odpočinku otrávené psy Braunovej a Hitlera. Gorbušin si všimol, že Hitlerov obľúbený vlčiak Blondie má na obojku vyryté "Immer mit dir“ (vždy po tvojom boku). Ľudské ostatky boli však ohňom natoľko znetvorené, že bežná identifikácia nemohla priniesť žiaden výsledok. Až odborný rozbor chrupu, jeho konfrontácia s nálezmi a röntgenovými snímkami Hitlerových zubárov a zubného technika umožnila presnú identifikáciu.
Zvláštne okolnosti Führerovej samovraždy a toho, čo po nej nasledovalo, osvetlili sovietskym vyšetrovateľom vykonávatelia jeho poslednej vôle: osobný Hitlerov pobočník Otto Günsche, komorník Heinz Linge, dentista esesák Helmut Kunz, sekretárka Traudl Jungeová, šofér Erich Kempka a zopár ďalších. Zvlášť dôležité bolo svedectvo Günscheho a Lingeho. Oboch však sovietski agenti okamžite vyviezli z Berlína a držali v moskovskej väznici NKVD (neskôr KGB) až do roku 1956.
Na titulnej fotografii:
Posledná známa fotografia živého Hitlera.
Autor: Rushist.ru