I. Furdík s partnermi z Chorvátska o politike štátnej starostlivosti o krajanov
Igor Furdík informoval o činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, o jeho postavení v rámci štátnej správy ako aj o rozsahu aktivít úradu v rámci štátnej starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Zároveň sa zmienil o aktuálnom prechode ÚSŽZ do pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR s účinnosťou od 1. októbra 2012. Predseda ÚSŽZ priblížil hosťom z Chorvátska kľúčové zásady štátnej politiky SR vo vzťahu ku krajanom v rôznych častiach sveta, pričom ich oboznámil so situáciou Slovákov žijúcich v zahraničí v kontexte s viacerými etapami vysťahovalectva, emigrácie a súčasnej globálnej migrácie, ako aj s postavením Slovákov v tých krajinách Európy, kde majú status národnostnej menšiny. I. Furdík v týchto súvislostiach ocenil kvalitu bilaterálnych vzťahov Slovenska a Chorvátska v problematike riešenia potrieb národnostných menšín oboch krajín – tak Slovákov žijúcich v Chorvátsku, ako aj Chorvátov na Slovensku. V kontexte početnosti slovenských krajanských komunít vo svete sa predseda ÚSŽZ zmienil o dynamicky sa rozvíjajúcej komunite vo Veľkej Británii a Írsku, pričom hostí zaujal najmä vysoký počet Slovákov v niekoľkých generáciách v USA a Kanade.
Daria Krstičević vyjadrila poďakovanie za stretnutie a priblíženie činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V mnohom označila systém štátnej starostlivosti o krajanov v zahraničí, ktorý aplikuje Slovensko, za inšpiratívny pre úrad, ktorý vedie v Chorvátsku, najmä s prihliadnutím na blížiaci sa vstup Chorvátskej republiky do EÚ. Vo vzťahu Chorvátska a Slovenska sa Jakš Muljačić s uznaním vyjadril o slovenskej národnostnej menšine, ktorá je v Chorvátsku vnímaná ako kultúrne, sociálne i ekonomicky integrovaná, nie však asimilovaná. Zároveň ocenil lojálnosť Slovákov žijúcich v Chorvátsku vo vzťahu k ich domovskej krajine.
V závere pracovnej návštevy I. Furdík s partnermi z Chorvátska rozvíjal myšlienku o tom, že v krajinách EÚ dozrel čas na to, aby sa konkrétne štáty zapojili aj vzhľadom na vysoký stupeň ekonomickej migrácie v rámci Európy do systému podpory jazykovej a kultúrnej identity tých ľudí, ktorí vo svojich nových domovských krajinách vytvárajú čoraz početnejšie komunity.