V prítomnosti svojich pedagógov zo škôl v srbskej Starej Pazove, Kysáči, Báčskom Petrovci a Pivnici, ale aj rumunskej Gemelčičky či chorvátskych Našíc a Iloku (na stretnutí sa zúčastnila aj učiteľka slovenčiny zo ZŠ z maďarského Sarvašu), ako aj Kataríny Melegovej-Melichovej, predsedníčky Matice slovenskej v Srbsku a Andreja Kurica, predsedu Spolku Slovákov v Chorvátsku, si úspešní žiaci, ovenčení oceneniami v pre nich inšpiratívnej a slovenské národné povedomie Slovákov na Dolnej zemi podporujúcej súťaži, doširoka roztvorili úprimnosť svojich dotykov s Bratislavou a jej okolím počas necelých troch dní pobytu. Zážitkov mali za priehrštia, a tak si nevedeli vynachváliť slávnosť v Nových Zámkoch, osviežujúcu zastávku v oáze starého mlyna v Kollárove, prechádzku starou Bratislavou, najmä však Deň otvorených dverí v Prezidentskom paláci, kde ich uchvátil nielen interiér historickej budovy, ale aj sprievodné podujatia v slávnostne dýchajúcej záhrade paláca s množstvom návštevníkov. A to mali v tom čase ešte v pláne plavbu loďou po Dunaji na starobylý Hrad Devín…

Igor Furdík v bezprostrednosti vari hodinovej návštevy detí a pedagógov z Dolnej zeme ocenil motiváciu i záujem detí zo slovenských národnostných menšín, vytvárajúcich v prostredí ich domovských krajín autentickú slovenskú jazykovú i kultúrnu subkultúru. V neformálnej debate im na príkladoch z histórie podporenej osobnosťami kultúrneho, literárneho i vedeckého života z prostredia, v ktorom žijú, ale aj súčasnosti, keď Slovensko ako jedna z mála krajín Európskej únie si napriek kríze dlhodobo udržiava ekonomický rast, názorne vyjadril posolstvo o tom, že ako Slováci majú byť na čo hrdí, čím sa pýšiť a neustále sa hlásiť k svojim slovenským koreňom. I. Furdík najmladšiu generáciu Slovákov žijúcich na Dolnej zemi ubezpečil, že aj napriek tomu, že „nie sme krajinou, ktorá má bane na zlato či v nej vytryskuje ropa“, sa vynasnaží vláda SR aj v budúcnosti v maximálne možnej miere finančne v rámci dotácií na projekty v pôsobnosti ÚSŽZ, ale aj ľudskými zdrojmi – či už prítomnosťou pedagógov v školách, kde sa vyučuje slovenčina, ale aj návštevami literátov, osobností kultúry a ďalších významných Slovákov v súčinnosti s ďalšími ministerstvami a inštitúciami, podporiť slovenských duch, jazyk a kultúru Slovákov v zahraničí.

Za prítomných pedagógov poďakoval za vrelé prijatie na pôde ÚSŽZ Rastislav Surový, dlhoročný učiteľ zo ZŠ v Kysáči, ktorý napriek zaslúženému dôchodku  s nezištnou angažovanosťou pomáha rozvíjať a ďalej kultivovať povestný „slovenský ostrovček“ v srbskej Vojvodine. Vyzdvihol starostlivosť Slovenska ako ich pravlasti o túto, mimoriadne významnú európsku súčasť slovenského zahraničia, pričom z vlastných skúseností vie veľmi dobre, ako najmä podporné projekty v oblasti vzdelávania v slovenskom jazyku, ako aj poznávania  nádherných kútov Slovenska, sú pre vyrastajúcu generáciu dolnozemských Slovákov v mnohom určujúce v ich priamych kontaktoch so Slovenskom ako aj v duchovnom uvedomovaní si a pestovaní slovenskosti a úprimnému vzťahu k vlasti ich predkov.

Pri rozlúčke, keď Igor Furdík každému z návštevníkov osobne poprial nielen veľa úspechov na prospech slovenskej veci v každom kúte, kam by len noha Slováka nevkročila, ale aj čo možno najčastejšie návraty mladých dolnozemcov na Slovensko, si žiaci odniesli ako spomienku na milé stretnutie upomienkové darčeky ÚSŽZ, kým predsedu úradu potešil obraz, namaľovaný slovenskými žiakmi jednej zo škôl v Chorvátsku.