Ivan Laluha v Pravde: Alexander Dubček – tvár morálnej politiky

V týchto dňoch si pripomíname 46. výročie udalostí roku 1968. Nejde síce o okrúhle alebo polookrúhle výročie, ale aj tak je to predsa len dostatočný odstup na to, aby sme si, aj v kontexte aktuálnych udalostí, pripomenuli obrodný proces 1968, ktorý ukázal, ako veľa závisí od morálneho profilu politikov a občianskej aktivity, aby pomery nadobúdali ľudskú tvár a dávali novú nádej na život v pokojných podmienkach. V prílohe denníka PRAVDA – Víkend napísal o Alexandrovi Dubčekovi jeho blízky priateľ historik IVAN LALUHA.

Ako ukázali posledné prieskumy, naša minulosť a jej posolstvo sú pre určité skupiny populácie veľká neznáma, pre populáciu do 35 rokov je to napríklad rok 1968.

Túžba po sociálnej spravodlivosti

Túžba po lepšom a spravodlivejšom živote sprevádza vývoj spoločnosti už oddávna. A nezanikla ani v 20. storočí. Veľký sociálny experiment, náročný na vyzretosť ľudského potenciálu a ekonomiky, sa v ZSSR očividne dostával do závozu. V tom čase – v roku 1949 – Alexander Dubček vstupoval do verejného života. Jeho generácia sa po hrôzach a utrpeniach II. svetovej vojny nadchla ideami sociálnej spravodlivosti, ktoré sľubovala uskutočniť komunistická strana.

Pochádzal zo skromného sociálneho prostredia, jeho rodičia ako tisíce iných Slovákov odišli ešte pred I. svetovou vojnou za prácou do USA. Po skončení vojny a krátkom pobyte doma v Uhrovci, keď sa narodil Alexander (1921), odišli ako členovia družstva Interhelpo aj s ďalšími jeho príslušníkmi (Česi, Nemci, Američania a iní) do Strednej Ázie a Ruska, aby pomohli budovať „nový svet“. Pobudli tam trinásť rokov, ale pred vypuknutím II. svetovej vojny a po trpkých skúsenostiach z pomerov v ZSSR sa vrátili domov. Celá rodina sa zapojila do antifašistickej činnosti, za čo ich vysídlili z Trenčína do malej obce Velčice. Počas SNP sa Dubček ako vojak zapojil do bojov, bol ranený a jeho brat padol. Hodnotový vzorec mladého Alexandra bol zameraný rodinnou výchovou a prostredím, v ktorom vyrastal, na sociálnu spravodlivosť a teraz sa doplnil o antifašizmus a demokraciu.

Ivan Laluha (1932)

V rokoch 1951-1957 študoval históriu na univerzitách v Moskve a Odese, v roku 1967 sociológiu v Belehrade. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na VŠE v Bratislave. V roku 1970 bol vylúčený z komunistickej strany. Počas normalizácie pôsobil ako výskumný pracovník v Ústave životnej úrovne, neskôr v Ústave sociálneho rozvoja a práce. Patril medzi blízkych spolupracovníkov Alexandra Dubčeka. Po Novembri '89 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR, neskôr poslancom SNR. Prednášal na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde je od roku 2010 emeritným profesorom. Je nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. stupňa.

 

ČÍTAJTE NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA:

http://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/327728-alexander-dubcek-tvar-moralnej-politiky/