Ján Budaj o Novembri ´89: Ako je možné, že dovtedy zbabelé Slovensko napĺňalo novembrové námestia?
Osobnosť Novembra '89 Ján Budaj pokračuje tretím dielom rozprávania. Objasňuje okolnosti generálneho štrajku a čo stálo za rozpadom federácie. S jednm z kľúčových tribúnov Novembra ´89 besedujú na portáli denníka PRAVDA redaktori Gabriela Miškovičová a Marián Niton.
V Bratislave sa začínali zjednocovať ľudia, ktorí boli proti režimu. Opozícia ešte nebola sformovaná, bola to skôr komunita rovnako zmýšľajúcich ľudí. Počas novembra '89 už všade bolo cítiť nesúhlas so statusom spoločnosti, ktorý nastolili a udržiavali Miloš Jakeš či Gustáv Husák. Jasne bolo vidieť, že Jakeš, Honecker a Ceauşescu nemienili ustúpiť, naopak, smerovali k akémusi neostalinizmu.
Jakeš odmietol rokovať s Alexandrom Dubčekom, naopak, mal v úmysle zasiahnuť proti demonštrantom na námestiach pomocou armády, podobne, ako sa to odohralo v Číne. Miloš Jakeš bol po roku 1968 predseda Ústrednej kontrolnej revíznej komisie (ÚKRK). Bola to hrozivá inštitúcia, Jakeš bol v nej katom špičkových komunistov. Tých bežných, radových odstraňovali miestne organizácie, ÚKRK vylučovala Dubčeka a celú jeho elitu.
Preto s ním Jakeš nezačať rokovať, a radšej pomýšľal na vraždenie demonštrantov, ako to teraz priznal. Nedokázal ísť za Dubčekom a povedať „mali ste pravdu, tak nás teraz obeste alebo čo, ale v záujme krajiny poďme vymyslieť, ako ísť ďalej“. Komunisti nevedeli identifikovať, čo je záujem krajiny, a tak sa sami postavili na okraj politického prepadliska, kam sme ich my potom už len jemne postrčili.
Na titulnej fotografii:
Ján Budaj
Autor: Ivan Majerský, Pravda