Ján Budaj o Novembri ´89: Gorbačov sa malým diktátorom nepáčil. Jakeš sa zľakol davu, Ceausescu strieľal
Ján Budaj pokračuje v spomínaní na časy novembra 1989. Tentoraz sa zameria na politické pozadie a vysvetľuje, čo mali v úmysle Jakeš, Ceauşescu, Honecker a ako sa k nim postavil Gorbačov. S tribúnom novembra 1989 a v súčasnosti komunálnym politikom v Bratislave Jánom Budajom besedovali na portáli denníka PRAVDA redaktori Gabriela Miškovičová a Marián Niton.
V Československu ako v jedinom štáte vtedajšieho sovietskeho tábora vznikli dve revolúcie, dve revolučné centrá, vyvstali tu aj dvaja lídri a tiež dva trochu odlišné programy, hovorí osobnosť Nežnej revolúcie Ján Budaj.
V 12-bodovom programe Verejnosti proti násiliu (VPN) boli hneď dve významné požiadavky – jedna smerujúca k naplneniu zvrchovanej demokracie Slovenskej národnej rady a druhá vyzývajúca na dokončenie federalizmu podľa princípu Košického vládneho programu – rovný s rovným. Celé ďalšie dva roky sa potom debata sústreďovala práve okolo týchto princípov. V prvom programe Občianskeho fóra sa téma federácie nespomínala. Oni túto problematiku neriešili. Žili v hlavnom meste, vnímali sa ako prirodzené centrum a nenapadlo im, že slovenská menšina vidí veci inou optikou.
Čo tieto dve požiadavky znamenali? V dlhom príbehu Čechov a Slovákov existovalo niekoľko etáp, keď sa akoby vytvoril unitárny štát, ba dokonca ako keby sa mali Slováci asimilovať a stať sa Čechoslovákmi. Ale bolo aj niekoľko momentov, keď sa slovenský národ identifikoval ako partner českého národa pri vzniku štátu. Takým zlomom bola, samozrejme, Pittsburgská dohoda; treba si ale uvedomiť, že pri stole sedeli počas rokovaní americkí Slováci, nie Slováci z domova.
Na titulnej fotografii:
Ján Budaj hovorí o historických súvislostiach aj o tom, čo plánoval Jakeš.
Autor: Ivan Majerský, Pravda