Ján Varšo: Pokojné Vianoce, veľa zdravia, duševnej pohody i šťastia v novom roku 2020!

Milí krajania, rodáci a priatelia Slovenska, v prvom rade mi dovoľte, aby som všetkým vám i vašim blízkym v predvianočnom období, ako aj na prahu nového roku 2020 zavinšoval 12 mesiacov zdravia, 52 týždňov duševnej pohody a 366 dní šťastia, ktoré – podľa antického básnika Homéra – „je to jediné, čo môžeme dávať bez toho, aby sme ho mali.“ Zároveň vám chcem poďakovať za aktivity, ktoré ste v roku 2019 vykonávali (aj) na poli udržiavania a prezentovania tradícií a zvykov našich predkov vo vašich domovských krajinách po svete a (v mnohých prípadoch) sa aj o ne podelili s nami v materskom Slovensku.

Osobitné ocenenie patrí vám, ktorí svoj voľný čas zasväcujete organizácii krajanského života popri každodenných osobných, rodinných a najmä pracovných povinnostiach. V kontakte s reprezentatívnymi zástupcami Slovákov v zahraničí sa Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí snaží byť nápomocný pri naplňovaní šľachetného poslania posilňovania spolupatričnosti a súdržnosti Slovákov v zahraničí, ktorého konečným poslaním je (často ďaleko od rodnej hrudy) udržiavať si národné povedomie a navzájom si pomáhať i vypomáhať.

 

Most slovenskej identity v obojsmernosti námetov, vzťahov aj cieľov

 

Čochvíľa sa rozlúčime s rokom 2019, ktorý (ako každý iný) zanechal svoju stopu (aj) v krajanskom živote a naplnil naše očakávania v závislosti od nami vytýčených cieľových ambícií. Kontinuálnym zámerom ÚSŽZ je posilňovanie spolupatričnosti Slovákov v zahraničí a ich väzieb so Slovenskou republikou prostredníctvom jemu zverených ústavných a zákonných nástrojov.

Dôraz je pritom kladený na dotačnú podporu projektov krajanských subjektov v oblasti vzdelávania, kultúry, informovanosti a médií (kolektívna rovina) a na vydávanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí (individuálna rovina) v súlade so slovenskou legislatívou, ktoré poskytujú ich držiteľom určité možnosti, najmä získanie prechodného pobytu na území Slovenska na určitú dobu a zároveň možnosť zamestnať sa bez ďalších administratívnych povolení. Výrazný podiel na podpore krajanov v rovine exekutívy má tiež MŠVVŠ SR vo vzťahu k domovským krajinám (vysielanie učiteľov a lektorov, učebnice a učebné pomôcky a pod.) a na Slovensku (štipendiá pre Slovákov zo zahraničia) a tiež v mimovzdelávacom procese (organizovanie špecializovaných školských táborov).

Udržiavanie väzieb medzi Slovenskom a krajanmi a zajedno Slovákov v zahraničí so Slovenskom predstavuje most s dvojsmernou premávkou. Práve on nás spája pri udržiavaní národnej identity/spolupatričnosti v našej vlasti i mimo nej. Partnerská spolupráca slovenských inštitúcií v (akejkoľvek) oblasti (vzdelávanie, kultúra, šport atď..) na (akejkoľvek) úrovni (centrálna, regionálna, miestna, či žánrová/profesij) s našimi krajanmi zapadá do tejto mozaiky a spevňuje most našej spoločnej slovenskej identity, po ktorom sa dá kráčať ku krajanom do zahraničia a z pohľadu krajanov zasa na Slovensko. Dôležitú súčasť tejto mozaiky tvoria aj stretnutia krajanov s našimi ústavnými činiteľmi, ktoré si Slováci v žijúci v zahraničí vysoko vážia. Som rád, keď si predstavitelia nášho štátu aj v hektickej dobe a v ich (nahustených) pracovných programoch nachádzajú čas, aby sa pri cestách do zahraničia alebo na Slovensku stretli so zástupcami nášho krajanského života. Teší ma, že pani prezidentka Zuzana Čaputová (už od svojho nástupu do funkcie), minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Miroslav Lajčák a ďalší ústavní činitelia pri svojich cestách do zahraničia nevynechajú príležitosť, aby sa stretávali a komunikovali s krajanmi.

Strategický dohľad nad „premávkou“ cez most identity má na Slovensku Rada vlády pre krajanské otázky (RVKO), na ktorej zasadaniach (tento rok v máji a v októbri) – pod vedením jej úradujúceho predsedu, štátneho tajomníka MZVEZ SR Lukáša Parízka – sú usmerňované aktivity ÚSŽZ. Cieľom je vyvážene a efektívne udržiavať plynulosť a hustotu „premávky“ a jej účastníkov na moste aj s ohľadom na (prípadnú) potrebu/nutnosť jeho „údržby“. Krajania si tiež osobitne cenia, keď členovia RVKO (zastúpenie rezortov zahraničia, školstva, kultúry, vnútra, financií a ÚSŽZ) navštevujú ich podujatia a môžu sa oboznámiť s pestrosťou ich činnosti a komunikovať o problémoch i výzvach, ktorým čelia. Na tomto mieste treba oceniť najmä aktivity predstaviteľov MZVEZ SR, MŠVVŠ SR, ale aj zástupcov ďalších rezortov.

Poďakovanie za spoluprácu (často verejne neviditeľnú) patrí príslušným sekciám a odborom na MZVEZ SR a tiež (častejšie viditeľnú a registrovanú krajanmi) našim diplomatickým a konzulárnym úradom v zahraničí vrátane honorárnych konzulátov i Slovenských inštitútov. Podieľajú sa na realizácii úloh, ktoré vyplývajú z vládnej koncepcie krajanskej štátnej politiky na roky 2016-2020 a svojou podporou krajanských aktivít v miestach pôsobenia prispievajú k budovaniu mosta (slovenskej) identity a k podpore posilňovania identity Slovákov v krajine akreditácie, ale aj k medzištátnej spolupráci.

 

Filozofia krajanskej politiky si žiada kvalitatívny progres

 

Pred nami sa otvára rok 2020, v ktorom – popri rutinných krajanských podujatiach v oblasti školstva, kultúry, vydavateľskej činnosti i médií v zahraničí a na Slovensku, podobne ako v roku 2019 – nás opäť čakajú ďalšie dôležité udalosti a podujatia.

Prvou významnou ponovoročnou udalosťou budú (nepochybne) voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú vyhlásené na 29. februára 2020. Informácie o nich, vrátane tých, ktoré súvisia s účasťou občanov Slovenskej republiky zo zahraničia, sú na webovej stránke Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk/?volby-nrsr).

Z pohľadu ÚSŽZ sa na budúci rok uskutoční v poradí už 14. Stála konferencia Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá sa koná v dvojročných intervaloch každý párny rok, pričom jej predbežný termín v Bratislave je 30.-31. október 2020. Na budúci rok treba predložiť do vlády Slovenskej republiky návrh (novej) koncepcie krajanskej štátnej politiky na päťročné obdobie na roky 2021-2025. Očakávame, že koncepcia i konferencia prekypria krajanskú roľu a nasmerujú našu štátnu politiku na riešenie zásadných výziev Slovákov v zahraničí v súčasnom globalizovanom svete.

Hlavným zámerom je potreba udržať (v rámci možnosti) slovenskosť v štátoch s autochtónnym postavením slovenskej menšiny (štáty strednej, východnej a južnej Európy) a reagovať na pohyb Slovákov smerom do západnej Európy (v súvislosti s voľným pohybom osôb v rámci pravidiel EÚ) a zámoria, kde vytvárajú (najmä prostredníctvom vzdelávacích centier) slovenské (síce nie lacné), ale predsa len (cenné) ostrovčeky. Koncepcia by mala dať víziu o tom, aké inštitucionálne a „prevádzkové“ základy postavíme na začiatku druhej dekády XXI. storočia našej krajanskej politiky.

Nie je to len otázka peňazí alebo dotácií, ale aj zásadné nastavenie celkovej profilácie inštitúcie, ktorú v súčasnosti predstavuje ÚSŽZ. Ako alternatíva sa ponúka (prípadne) aj transformácia ÚSŽZ z administratívnej inštitúcie na kultúrno-vzdelávaciu ustanovizeň (napríklad) nemeckého typu “Goetheho inštitútov” (Inštitúty Ľudovíta Štúra?). Pokiaľ v zahraničí máme potenciál, ktorý sa (aj) dobrovoľne podieľa na udržiavaní slovenského života, treba ho podporiť a v kontexte s ním i slovenské komunity, ktoré čelia dôsledkom tvrdej globalizácie a s ňou spojenej prirodzenej asimilácie. Verím, že svojím vkladom do prípravy nasledujúcej koncepcie prispejú aj komisie, ktoré boli tento rok zriadené  v oblasti školstva, kultúry a edično-mediálnej, ako poradné orgány predsedu ÚSŽZ, a ich členmi sú renomovaní experti a “praktikanti” krajanského života z jednotlivých zemepisných regiónov slovenského zahraničia.

 

Pocta osobnostiam, jubileám a výročiam,

poklona ľuďom, ktorí nás opustili

 

A teraz už (aj príjemne povinné) sumarizovanie ostatného štvrťroka vrcholiaceho roku 2019 v krajanskom svete, ktorý sa opäť niesol v znamení početných aktivít krajanov v oblasti vzdelávania, kultúry, vydavateľskej činnosti a tiež aj médií.

V Maďarsku si Slováci (13.10.2019) volili svojich zástupcov do Celoštátnej slovenskej samosprávy a nižších stupňov slovenských samospráv. Chcem úprimne zablahoželať k tomu, že Slováci v Maďarsku išli do týchto volieb s jednou kandidátskou listinou a už pred voľbami sa dohodli, že ich (opätovnou) kandidátkou na predsedníčku bude Alžbeta Hollerová Račková, ktorej k (znovu)zvoleniu srdečne blahoželám. Želám jej i Celoštátnej slovenskej samospráve, aby sa im darilo naďalej udržiavať slovenskosť v prostrediach, ktoré tradične obývajú Slováci, pričom ÚSŽZ bude tento proces (v rámci svojich možností) podporovať. V ostatnej dekáde októbra sa v Bratislave konalo aj Valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov (SZSZ) v zahraničí, na ktorom bol za predsedu opätovne zvolený Vladimír Skalský. K zvoleniu (staro)novému predsedovi blahoželám a verím, že aj s podporou SZSZ sa bude dariť realizovať zámery krajanskej štátnej politiky Slovenskej republiky.

Žiaľ, ani tento štvrťrok sa nezaobišiel bez odchodu na večnosť ľudí, ktorí mali zakotvenú priľnavosť k Slovensku a slovenskému národu napriek tomu, že svoj život alebo jeho prevažnú časť prežili v zahraničí. V novembri nás navždy opustili a nech odpočívajú v pokoji niekoľkí naši vzácni krajania.

Bývalá predsedníčka Slovenskej kanadskej ligy Mary Ann Doucette – Hačková, rodáčka zo Záhoria, ktorá mi svojho času povedala, že svoje rána začína otváraním webovej stránky ÚSŽZ, aby mala informácie o živote Slovákov v zahraničí. Vo veku úctyhodných 94 rokov v belgických Antverpách odišiel z tohto sveta významný slovenský dirigent, organista, hudobný skladateľ, pedagóg a veľký propagátor slovenskej hudby v zahraničí Ján Valach, rodák z Hnúšte, s ktorým som sa stretával na jeho koncertoch počas môjho diplomatického pôsobenia v Bruseli na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Vo veku 89 rokov zomrel v New Yorku Eduard Toran, emigrant po roku 1968, teoretik i historik umenia a veľký propagátor slovenského úžitkového kumštu, ktorý bol členom Slovensko-amerického kultúrneho centra. Jeho prostredníctvom, ako aj prezentáciami aktivít Generálneho konzulátu Slovenskej republiky v New Yorku, prispieval k pozitívnemu zviditeľňovaniu Slovenska v USA.

Práve v čase sumarizovania webového štvrťročníka sa v slovenských médiách objavila informácia o úmrtí Jany Liptákovej, dlhoročnej dramaturgičky RTVS. Rodáčka z Plavnice od Starej Ľubovne (skonala vo veku 76 rokov) sa podieľala aj na tvorbe hraného filmu ”Mišo”, ktorý bol natočený režisérom Jánom Makanom v Báčskom Petrovci roku 1985 a predstavuje (podľa našich vedomostí) prvý a zatiaľ jediný dolnozemský hraný film v slovenčine. Tento film získal na Medzinárodnom filmovom festivale Zlatá Praha v roku 1986 cenu za scenár a dramaturgiu.

Chcem vyjadriť sústrasť pozostalým nielen vyššie zmienených zosnulých, ale aj všetkým Slovákom, ktorých v priebehu tohto roku navždy opustili ich príbuzní, priatelia, či známi.

V októbri sa uskutočnili aj slávnostné podujatia k významným jubileám slovenských škôl v zahraničí, ktoré ÚSŽZ výrazne podporil. Už v minulom webovom štvrťročníku som spomínal oslavy k 100. výročiu (slovenského) Gymnázia Jána Kollára v srbskom Báčskom Petrovci, ktoré zorganizovala riaditeľka gymnázia Anna Medveďová a tiež na krstení knihy k 50. výročiu založeniu Gymnázia Mihajla Pupina (v roku 1967), ktoré zorganizovala riaditeľka Tatiana Brtková. Riaditeľka slovenskej školskej ustanovizne v Békešskej Čabe (materská škôlka, základná škola, gymnázium a kolégium) Edita Pečeňová zasa zorganizovala dôstojné oslavy 70. výročia jej založenia. Zúčastnil som aj na slávnostnom koncerte Folklórneho súboru Poľana z Brna, ktorý oslávil 70. výročie svojho založenia a pri tejto príležitosti ho ÚSŽZ ocenil Pamätnou medailou.

 

Folkloristika stále zjednocujúcim motívom všetkých Slovákov

 

Teší ma, že informácie o živote našich krajanov postupne prenikajú do povedomia slovenskej verejnosti aj vďaka folklóru, ktorý je jedným z pilierov našej identity, keďže prostredníctvom ľudového spevu, hudby a tanca sa v umeleckej forme stvárňujú a prezentujú tradície a zvyky nášho ľudu.

Svoj podiel na tom má, popri početnej účasti našich krajanských súborov (najmä) na letných folklórnych festivaloch na Slovensku, aj folkloristický projekt verejno-právnej RTVS Zem spieva, v ktorej má svoje zastúpenie aj slovenský zahraničný folklór prinášajúci prvky prostredia, z ktorého prichádza. V jeho prvom ročníku v roku 2017 sa v "SMS-hlasovaní" slovenských divákov nestratil medzi slovenskými účastníkmi ani Folklórny súbor Ostroha z írskeho Dublinu a v druhom ročníku v roku 2018 zasa zo srbskej Vojvodiny Slovenský kultúrno-osvetový spolok Detvan z Vojlovice-Pančeva a speváčka Anna Berédiová zo Selenče. Verím, že v tejto tradícii budú pokračovať aj Slováci zo zahraničia zapojení do tretieho ročníka.

Popularizácii našich krajanov na Slovensku prispieva aj oceňovanie úspešných Slovákov v zahraničí titulom Vyslanec dobrej vôle (Goodwill envoy), ktorý udeľuje minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Miroslav Lajčák v tomto roku ocenil troch Slovákov zo zahraničia, ktorí nás v zahraničí tak skvelo reprezentujú a spolupodieľajú sa na tvorbe pozitívneho imidžu našej krajiny“ – vyslancami dobrej vôle sa za rok 2019 stali Anna Kyppö – lektorka slovenského jazyka pôsobiaca vo Fínsku, Jozef Kabaň – automobilový dizajnér pôsobiaci v Nemecku a Martin Sedlacký – prevádzkový riaditeľ a člen predstavenstva lotyšskej leteckej spoločnosti.

Rovnako by som chcel oceniť aj systémové šírenie informácií zo života našich krajanov prostredníctvom Radia Slovakia International (RSI) a jej redaktorky v slovenskej sekcii vysielania Ingrid Slaninkovej. Zúčastňuje sa na krajanských podujatiach, aby priniesla autentické reportáže z bežného života Sloveniek a Slovákov, ktorí reprezentujú Slovensko v zahraničí a robia mu dobré meno –  či už v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, duchovnej a svetskej kultúry, vydavateľskej činnosti alebo médií. Samozrejme, poďakovanie patrí aj ďalším tlačeným a elektronickým médiám a redaktorom vrátane tých slovenských v zahraničí, ktoré informujú o živote Slovákov v zahraničí a primkýnajú ich k slovenskému národu a k Slovensku.

Verím, že mnohí ste zaregistrovali, že ÚSŽZ si tiež zaviedol svoj facebook na oficiálnom webovom sídle, ako aj na publicistickom portáli Slovenské zahraničie. Verím, že obe sociálne siete prispejú k operatívnejšiemu a širšiemu informovaniu o našich krajanských aktivitách.

 

ÚSŽZ v ústrety požiadavkám krajanov

 

V rámci ostatného štvrťroka každého roka dôležitú aktivitu predstavuje proces predkladania a sumarizovania žiadostí krajanských subjektov o podporu projektov na nasledujúci rok. Termín od 1. októbra do 30. novembra je už dlhodobo fixovaný na predkladanie žiadosti o poskytnutie riadnych dotácií na podporu predložených projektov.

Na rok 2020 boli odoslané žiadosti z 34 krajín na podporu takmer 1000 projektov (viac ako polovica v oblasti kultúry, takmer tretina v oblasti vzdelávania a ostatné sa vzťahujú na vydavateľskú činnosť a médiá) so žiadanou sumou takmer 4,5 milióna eur. Hoci všetky žiadosti nebude možné uspokojiť ani na budúci rok, verím, že tentoraz bude podporených viacero kvalitných projektov, keďže v rozpočte Slovenskej republiky na rok 2020 došlo k zdvojnásobeniu dotácií na krajanské aktivity v zahraničí a na Slovensku. Administratíva ÚSŽZ tieto žiadosti spracováva, aby proces podpory jednotlivých projektov mohol byť spustený (najneskôr) v marci budúceho roku.

ÚSŽZ sa bude naďalej usilovať o to, aby (aj) navýšené dotačné prostriedky boli poskytnuté na projekty, ktoré prispejú k posilňovaniu národnej spolupatričnosti a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí a podnietia aktivity našich krajanov v zahraničí. Bokom pozornosti komisií nezostanú ani postoje poradných komisií predsedu ÚSŽZ v oblasti vzdelávania, kultúry a edično-mediálnej, ako aj stanoviská našich príslušných veľvyslanectiev a generálnych konzulátov, ktorým ÚSŽZ tieto žiadosti zasiela na vyjadrenie.

V oblasti vydávania osvedčení neustáva záujem o ne (v roku 2013 ich bolo vydaných 647 a za ostatné tri roky ich bolo vydaných ročne viac ako 2 000 a aj tento rok bude prekročené toto číslo), najmä zo strany Slovákov zo srbskej Vojvodiny a z ukrajinského Zakarpatska.

V oblasti dotačného systému sa ÚSŽZ usiluje zdokonaľovať rámce na (relatívne) spravodlivé rozdelenie navýšených finančných prostriedkov a v spolupráci s MZVEZ SR a RVKO aj o náležité naloženie s prostriedkami, ktoré  vláda Slovenskej republiky vyčlenila z dlhu Srbskej republiky Slovenskej republike v prospech dolnozemských infraštruktúrnych projektov. V tomto kontexte predseda ÚSŽZ navštívil aj dekana Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Pavla Gregora.

 

Priama komunikácia vytvára fundament dôvery

 

V tomto štvrťroku pokračovala tiež príprava na krajanské podujatia, ktoré budú v budúcom roku organizova na území Slovenska. Konali sa prvé pracovné stretnutia (november) s organizátormi detských letných táborov (júl – august) a (september a december) príprava Krajanskej nedele, Krajanského dvora v Detve (10.-12.7.2019) i Pamätného dňa zahraničných Slovákov v Bratislave (5.7.2019).

V decembri sa predseda ÚSŽZ zúčastnil na tzv. okrúhlych stoloch, ktoré sa uskutočňujú na MZVEZ SR v súvislosti s pravidelnou výmenou veľvyslancov Slovenskej republiky, na ktorých odchádzajúci a nastupujúci veľvyslanec v danej krajine si vymieňajú poznatky s cieľom kontinuálne zabezpečiť záujmy Slovenskej republiky v krajine ich pôsobenia. Na decembrových okrúhlych stoloch pri (štandardnej) výmene veľvyslancov Slovenskej republiky v Mexiku, v Holandsku a Srbsku a boli diskutované aj otázky podpory Slovákov žijúcich v týchto krajinách v súlade s platnými medzinárodnými pravidlami a štandardmi.

Aj v tomto štvrťroku sa v Bratislave uskutočnili výmeny názorov v krajanskej agende, či už so zahraničnými delegáciami alebo s krajanmi, ktorí počas svojich ciest na Slovensko nájdu cestu na USŽZ, aby sme sa porozprávali o aktuálnych otázkach života v krajanských komunitách a prostrediach, o vzájomnej spolupráci i podpore vašich aktivít zo strany Slovenskej republiky.

V októbri navštívila ÚSŽZ delegácia Domu národnostných menšín hlavného mesta Prahy na čele s jeho riaditeľom Jakubom Štědroňom a aj delegácia Zväzu národnostných menšín v Republike srpskej z Bosny a Hercegoviny na čele s jeho predsedom Franjom Roverom. ÚSŽZ navštívila aj Júlia Lindtnerová, predsedníčka Slovenskej rady rodičovských združení, ktorá sa aktivizuje aj na poli spolupráce so slovenskými vzdelávacími inštitúciami (najmä) v susedných štátoch. V novembri sa uskutočnil pracovný obed s honorárnym konzulom Slovenskej republiky v Grenobli Menyhertom Kocsisom a jeho manželkou, ktorí aktívne podporujú Slovákov v hornosavojskom regióne Francúzska. V novembri navštívili ÚSŽZ kanadskí Slováci Peter Guba, predseda Nadácie slovenského dedičstva v okrese Windsor-Essex, a Irena Timková, ktorá je vedúcou tamojšieho folklórneho súboru Domovina. Tento súbor sa spolu s ďalšími slovenskými ľudovými umeleckými telesami zo zahraničia zúčastnil na vstupnom vystúpení v rámci už spomínaného folklórneho projektu RTVS “Zem spieva”.

Úprimnú radosť mi urobilo „nahrnutie sa“ do mojej kancelárie detí z folklórneho súboru Slniečko z kanadského Calgary, keď som predtým z komunikácie s ich vedúcou Máriou Krumpálovou vyrozumel, že na ÚSŽZ príde "len" calgarské vedenie súboru – ponad tucet detí narodených už v Kanade hovorí po slovensky, a aj sme si spolu zanôtili. Nepochybne všetci, ktorí udržiavajú tento slovenský ostrovček v západnej časti Kanady ďaleko od materského Slovenska – rodičia, manažéri slovenských centier, učitelia a hlavne deti – si zasluhujú našu podporu, ktorú ÚSŽZ (v rámci disponibilných nástrojov a možností) prisľúbil poskytovať bez ohľadu na to, že diaľka náklady na takúto podporu sa (celkom prirodzene) znásobujú.

Kanadské stretnutia doplnil aj Vladimír Linder z Vancouveru, dlhoročný fotograf a “videosnímateľ” Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve vrátane programu Krajanskej nedele. V decembri navštívili ÚSŽZ zo Srbska Eva Hlavatá (Biskupský úrad Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v.) z Nového Sadu, Pavel Baláž (Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka) z Kovačice a Katarína Pucovská (vedúca redaktorka internetového portálu „kulpin.net“) z Kulpína.  Užitočné sú tiež pravidelné konzultácie o živote v krajanskom svete s mojím predchodcom vo funkcii predsedu ÚSŽZ Igorom Furdíkom a aj s veľkým znalcom i nadšencom práce krajanov, 93-ročným historikom Pavlom Pollákom. Príležitostne konzultujem aj “muzeálne” otázky s expertkou zo Slovenského národného múzea Jarmilou Gerbocovou. So štátnym tajomníkom MŠVVŠ SR Petrom Krajňákom (november) sme diskutovali aj o otázkach Rusínov v Srbsku či v Zakarpatskej Ukrajine, ktorí sa hlásia ku koreňom svojich predkov na Slovensku.

 

Podnetné udalosti na prospech vzájomného poznania

 

V októbri som sa zúčastnil v budove RTVS vernisáže multimediálnej výstavy diel k storočnici Vincenta Hložníka, maliara svedomia, ktorý patril medzi výtvarných pedagógov aj niektorých výrazných osobností slovenského maliarskeho sveta v zahraničí –  okrem iných aj (tento rok zosnulého) Pavla Popa z Nového Sadu.

V novembri sa na medzinárodnom knižnom veľtrhu na Slovensku v bratislavskej Inchebe prezentovali aj publikácie zo slovenských krajanských vydavateľstiev z Maďarska (SlovakUm z Budapešti), Poľska (Goralinga Spolku Slovákov v Poľsku z Krakova), Rumunska (Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Nadlaku, ktorú ÚSŽZ ocenil v decembri svojou Pamätnou medailou pri príležitosti 25. výročia jej založenia) a zo Srbska (Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca).

V súvislosti s vydavateľskou činnosťou možno len krajanov upozorniť na to, že v novembri boli (v elektronickej podobe) vydané “Ceruzky vo svete” za rok 2019 (vďaka Jarmile Buchovej z Mníchova), ktoré mapujú život (najmä) vo víkendových vzdelávacích centrách v Európe a v zámorí, a v decembri zasa  Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci (najmä zásluhou Vladimíra Valentíka) prezentovalo štvrté vydanie Slovenského svetového kalendára na rok 2020. Verím, že nielen počas dlhých zimných večerov si nájdete čas na oboznámenie sa s ich obsahom.

Miro Šuvada, Slovák z Zürichu a neúnavný propagátor diela Aurela Stodolu (* 11. máj 1859, Liptovský Mikuláš – † 25. december 1942, Zürich, Švajčiarsko), zorganizoval v decembri na Strojníckej fakulte STU v Bratislave jedno z mnohých podujatí, na ktorom propagoval život a dielo “otca parných turbín” a súputnika Alberta Einsteina pri príležitosti jeho 160. narodenín. V decembri zorganizovala súkromná Galéria Babka z Kovačice zo srbskej Vojvodiny v Dvorane Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v Bratislave výstavu naivného umenia 63 maliarov slovenského pôvodu, ktorí sú narodení v Srbskej republike pod názvom „Slovenské insitné maliarstvo zo Srbska“. Vernisáž výstavy sa konala pod záštitou ministrov kultúry oboch štátov –  Ľubice Laššákovej a Vladana Vukosavljeviča. Ide o jednu z ďalších výstav, ktorá približuje naivné maliarstvo Slovákov v Srbsku s cieľom zapísať ho do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO zo srbského zoznamu, v ktorom je registrované od roku 2012.

Zúčastnil som sa aj na slávnostnom podujatí k 30. výročiu československej “nežnej revolúcie” v novej budove Slovenského národného divadla, ktorá priniesla zásadné politicko-ekonomické zmeny smerom k pluralistickej demokracii, trhovo orientovanej ekonomike a rešpektovaniu ľudských/prirodzených práv človeka.

 

Niet nad priamy kontakt s krajanmi vo svete!

 

Začiatkom októbra 2019 som sa v Zürichu zúčastnil na slávnosti k 50. výročiu založenia Združenia Slovákov vo Švajčiarsku (ZSŠ), ktoré však rozhodnutím generálneho zhromaždenia (26.1.2019) končí svoju činnosť k 31.12.2019. Koncom októbra som navštívil Poľsko, kde som sa mal možnosť oboznámiť s stavebnými aktivitami Spolku Slovákov v Poľsku (SSP) v oravskej Jablonke i plánovanou výstavbou Slovenského domu v Jurgove a v Krakove diskutovať s predsedom SSP i jeho generálnym tajomníkom o aktuálnych otázkach života slovenskej menšiny v Poľsku.

Na prelome novembra a decembra som vykonal „mikulášsku cestu“ v niektorých západoeurópskych vzdelávacích centrách vo Veľkej Británii, Írsku a Francúzsku, v ktorých deti, navštevujúce centrá, pripravili mikulášsky program aj s podporou ÚSŽZ.

Počas návštevy som sa oboznámil aj s prostrediami víkendovej výučby v slovenských vzdelávacích centrách a diskutoval aj s  ich riadiacimi dobrovoľníkmi, pracovníkmi a pedagógmi. Vzdelávacie centrá, ktoré navštevujú naše deti aj zo zmiešaných manželstiev, majú podporu zo strany MŠVVŠ SR a ÚSŽZ, sú sadenicami slovenskosti v západnom svete a zasluhujú si kontinuálnu pozornosť vrátane hlbšej analýzy s efektívnymi závermi v novej koncepcii krajanskej štátnej politiky na roky 2021-2025. Len v Anglicku narástol počet týchto centier na 18 (vytvorila sa Asociácia slovenských vzdelávacích centier vo Veľkej Británii na čele s predsedníčkou Danou Klampárovou), pričom predseda ÚSŽZ navštívil centrá v Londýne, Brightone, Readingu, Cambridge, Oxforde, Birminghame.

Okrem toho, v Londýne som sa stretol s farárom Tiborom Borovským, s ktorým som hovoril o úlohe a poslaní Slovenskej katolíckej misie v Londýne. Zároveň som sa zúčastnil na slovenskej omši v prvú adventnú nedeľu a zavítal som na nácvik folklórneho súboru Morena, ktorý vedie Andrea Okely. V „Brookwood Military Cemetery“ som bol prítomný na akte kladenia vencov prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej k pomníku československých letcov v rámci jej programu na pracovnej ceste v Londýne.

V írskom Dubline som navštívil dve vzdelávacie centrá, ktoré zakladala a manažuje Mária Pacherová.  Je to materská škôlka s dennou dochádzkou, ktorá má aj svoju slovenskú sekciu, a triedy I. a II. stupňa i triedu stredoškolákov v slovenskej víkendovej škole. V prenajatých priestoroch folklórneho súboru Ostroha som tiež zhliadol nácvik členov súboru. Vo Francúzsku, kde moja pracovná návšteva v prostrediach krajanských komunít v západnej Európe vrcholila, som diskutoval v Paríži s farárom Imrichom Tóthom o otázkach Slovenskej katolíckej misie, ktorú v rámci svojich možností podporuje ÚSŽZ v podmienkach francúzskeho systému oddelenia štátu od cirkvi. Zúčastnil som sa tiež na mikulášskom večierku, ktorý organizovala predsedníčka Asociácie francúzsko-slovenského priateľstva Edita Manáková. V programe vystúpil aj detský folklórny súbor Margarétka – Paríž, ktorý vedie Zuzana Collinet Fodorová a jeho jadro tvoria deti navštevujúce slovenskú školu a škôlku s výučbou, ktorá sa opiera o učebné plány platné v Slovenskej republike.

 

Milí krajania,

úprimne vám prajem príjemné prežitie vianočných sviatkov a úspešný nový rok 2020!

 

                                                                                                                  Ján Varšo

                                                                                                             predseda ÚSŽZ

 

Košice 22. december 2019