Ján Varšo: S nahromadenou energiou z letných podujatí do krajanského finišu roku 2019!

Milí priatelia, vstupujeme do záverečného štvrťroka tohto roka. V našich končinách je síce chudobnejší na slnečný svit, ale o to bohatší o očarujúce jesenné prírodné farby. Verím, že pestrá paleta letných krajanských podujatí v šírom svete i na Slovensku a jej dotyky so slovenským jazykom, kultúrou a tradíciami, uchovala v organizátoroch, účinkujúcich i účastníkoch nielen príjemné spomienky, ale obrosila aj pocit súdržnosti a hrdosti na to, že svojím dielom prispievame k udržiavaniu, prezentovaniu a rozvíjaniu odkazu našich predkov (často aj veľmi) ďaleko od materského Slovenska.

Leto obohacuje krajanské menu o kultúrne podujatia v otvorenom priestore. Počasie prialo reťazcu na seba nadväzujúcich tradičných i mladších ľudových festivalov a tak si ich návštevníci mohli vychutnať folklórne, gastronomické a iné slovenské špeciality, ktoré pre nich pripravili organizátori a účinkujúci. Dobrý pocit ma premkýna zo stretnutí s malými a mladými žiakmi v krajanských letných detských a mládežníckych prázdninových táboroch na Slovensku, v ktorých sa stretávajú naše deti z celého sveta. Som tiež rád, že ste si aj v tomto štvrťroku našli cestu na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), kde sme si mohli porozprávať o našich spoločných radostiach i všedných starostiach a hľadať cesty k zlepšeniu spolupráce pri posilňovaní národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí.

Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zobral jednomyseľne na vedomie tradičnú výročnú správu o realizácii krajanskej štátnej politiky. V Banskej Bystrici sa konala konferencia dolnozemských učiteľov a inauguračné zasadnutie Školskej komisie, poradného orgánu predsedu ÚSŽZ. V Košiciach sa zasa uskutočnila Tvorivá škola žurnalistiky spolu s inauguračným zasadnutím Komisie pre médiá a vydavateľskú činnosť, ktorej cieľom je (spolu s kultúrnou a školskou komisiou) pripraviť ornú pôdu na formovanie stratégie krajanskej štátnej politiky na roky 2021-2025. V tomto štvrťroku sme oslávili aj viaceré jubileá, ktoré mali ne/priamy dopad na životné osudy Slovákov doma alebo v zahraničí a, žiaľ, zaznamenávame aj odchod do večnosti ľudí, ktorých aktivity tvorili neodmysliteľnú súčasť nášho krajanského a slovenského života a svojou jedinečnosťou budú ťažko nahraditeľní.

Zároveň sme vhupli do ostatného štvrťroku roku, v ktorom si pripomíname najmä tridsať rokov od novembrových štrukturálnych spoločensko-politických zmien v našej spoločnosti, ktoré umožnili mnohým Slovákom z povojnových emigračných vĺn návrat na rodnú zem a ich prirodzené spojenie so svojimi príbuznými a blízkymi vo svojej vlasti. Hodnotové zmeny v roku 1989 znamenali tiež opätovné ukotvenie slovenského ľudu do prostredia s osviežujúcimi prameňmi cyrilo-metodských kresťanských tradícií.

Dôležitým odkazom novembra 1989 je, aby o osude našej krajiny a celej rodiny Slovákov rozhodovali prirodzene zvolení lídri nášho národa. Duchovné oslobodenie otvorilo (napriek všetkým problémom) bránu pre (tradične) pracovité ruky i (vrodené) nadanie (rozhodujúcej väčšiny) Slovákov, aby sme v spolupráci s ostatnými národmi budovali svoj domov na potešenie svoje a v prospech našich potomkov. Ostatný štvrťrok roka je na jeho samom konci zasvätený vianočným sviatkom, ktoré (vďaka) komerčnej sfére nám už teraz začínajú klopať na dvere. To nie až také zlé, keďže mnohé naše krajanské, združenia, spolky, školy a víkendové vzdelávacie centrá už začali pripravovať svätomikulášske a vianočné programy, ktoré patria do klenotnice slovenských náboženských a kultúrnych tradícií doma i vo svete a sú neodmysliteľne späté so slovenskou (individuálnou a kolektívnou) identitou.

 

Živná pôda sa zúrodňuje a perspektíva krajanského života

odvíja od spoločnej pozornosti omladine

 

Pri sumarizovaní tretieho štvrťroku 2019 začínam deťmi a mládežou. Na jednom z krajanských podujatí som si zapísal myšlienku: „Oráč je pre človeka dôležitý, lebo dáva chlieb, matka je dôležitá, lebo prináša na svet život, ale učiteľ je najdôležitejší, lebo robí z ľudskej bytosti človeka“. Najprv som si myslel, že ide o otázku náhodného, hoci cieleného výberu troch aktérov (nahrávajúci učiteľom), ale som si uvedomil (netvrdím však, že to musí byť ta najsprávnejšia interpretácia), že je v tom zakódovaný prirodzený kolobeh života a dokonca sa tu premieta aj (novodobý) element rodovej rovnosti – aby človek mohol žiť, musí mať potravu (zabezpečuje oráč), aby mohla byť zabezpečená kontinuita života, musí byť rodená ľudská bytosť (žena), ale aby sa zabezpečilo živobytie a kontinuita života, musí byť živá bytosť vychovávaná a vzdelávaná (učiteľ). Aj to je jeden z dôvodov, prečo je potrebné venovať pozornosť výchove a vzdelávaniu našich detí a mládeže.

ÚSŽZ v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa usilujú podporovať potreby vzdelávania a výchovy v školách v procese výučby slovenského jazyka a literatúry – a to personálne (učitelia a lektori), materiálne (učebnice a učebné pomôcky) i finančne (nájom vzdelávacích priestorov, doplňovanie učebných zariadení a pod.). Okrem toho tiež podporujú našou ústavou zakotvené väzby mladých žiakov a študentov s materským Slovenskom, a to najmä v prázdninovom období prostredníctvom krajanských letných detských a mládežníckych prázdninových táboroch na Slovensku. V tomto roku 2019 sa ich zúčastnilo (v štyroch turnusoch od júla po august) v Tatranskej Lesnej, Párnici a na Donovaloch opäť takmer 250 žiakov zo šestnástich krajín. Aj pri mojej júlovej návšteve tábora v Párnici deti medzi sebou švitorili v slovenčine, o zveľaďovanie ktorej sa v ich školách alebo vo víkendových vzdelávacích strediskách stará manažujúci personál a svedomití učitelia i zodpovední vychovávatelia, za čo im patrí uznanie.

Deti si z táborov (verím) odnášajú príjemné zážitky a hlavne nadväzujú nové priateľstvá a (dúfam) ostávajú (aspoň virtuálne) v kontakte, čo im umožňujú dnešné informačné technológie, ktoré sú dnes pre nich každodennou samozrejmosťou. Tábory sú v prvom rade odmenou žiakom, ktorí sa učia slovenčinu (školy alebo vzdelávacie centrá) v ich domovských krajinách, ďalej sú tiež motiváciou pre žiakov a ich rodičov, aby si aj v zahraničí udržiavali v kondícii jazyk svojich slovenských predkov a napokon (nie v ostatnom rade) je to udržiavanie väzieb deti (i rodičov) so Slovenskom. Som presvedčený, že táto každoročná investícia Slovenska do krajanského dorastu roztrúseného po celom svete prispieva k dláždeniu chodníčka, ktorý ich bude privádzať do materského Slovenska aj po pominutí ich detinstva.

Zámerom do budúcnosti je, podľa možností, vytvoriť aj turnus pre talentované deti (folklór, výtvarné umenie, šport a pod.), ktorý by v budúcnosti spájal žiakov a študentov aj „profesijne“ a pracovať aj s organizátormi detských a mládežníckych táborov pre žiakov zo Slovenska s cieľom nadväzovať väzby s krajanskými deťmi a mládežníkmi. Táborovú funkciu plní aj škola v prírode pre slovenské deti z Maďarska pod názvom “Poznaj svoje korene”, ktoré sa v rôznych formách v slovenských prostrediach v Maďarsku učia slovenský jazyk. Od roku 2009 tento program finančne podporuje vláda Slovenskej republiky a organizačne zabezpečuje Verejno-prospešná nadácia pri Zväze Slovákov v Maďarsku. Pri ich septembrovej návšteve v Jasení (okres Brezno) som sa mal možnosť presvedčiť o úsilí a odhodlaní žiakov hovoriť po slovensky, čo nie je jednoduché, keďže väčšinou prichádzajú z prostredí, v ktorých sa hovorí po maďarsky. V tomto smere som rád, že aspoň v jednom turnuse sa k žiakom z Maďarska pripájajú aj žiaci z Vojvodiny zo Srbska.

 

Kultúrne prejavy krajanov ako pilier slovenskosti

v komunitách vo svete i v materskom štáte

 

Aj v kultúrnej oblasti začnem zo zápisu krajanskej myšlienky, podľa ktorej „ľudia nemôžu sklamať, sklamané môžu byť len očakávania človeka“ – je samovysvetľujúca, ale v plastickej podobe sa mi premietla do epizódy v nejakom (ešte) juhoslovanskom komediálnom seriáli. Vnuk žije na dedine s jedným zo svojich dedov a očakáva návštevu druhého deda z inej dediny, pričom sníva o tom, že mu tento dedo donesie ako darček bicykel. Domáci dedo mu hovoril, aby si o tom nerobil ilúzie a vysvetlil vnukovi obsah slova ilúzia – je to situácia, keď si myslíš, že (druhý) dedo ti donesie bicykel a on ti donesie jablká. To sa vlastne aj stalo a teda darujúci dedo nesklamal, avšak nenaplnil očakávania vnuka. Chlapcovi veľmi neriešili jeho (bicyklovú) dilemu ani argumenty deda, že jeho jablká sú z vlastnej záhradky a sú „nestriekané“…

Organizátori a účinkujúci tohtoročných letných krajanských podujatí neprekvapili, lebo (mladšie i staršie) „folklórne klasiky“ upútali pozornosť a naplnili očakávania hojného počtu účastníkov. Za tým stojí stredná generácia folklórnych manažérov, ktorí svoj vzťah k ľudovému spevu, tancu, hudbe a kroju pretavujú do majestátnych predstavení. Patrí sa poďakovať za úsilie, ktoré títo ľudoví nadšenci ako dobrovoľníci dávajú na oltár slovenského folklóru. Letné obdobie je teda žatvou folklórnych festivalov a prejavov slovenskej zručnosti v oblasti umenia a gastronómie. Som rád, že v lete mnohé krajanské spolky a umelecké telesá prezentovali verejnosti plody svojej tvorivosti na kultúrno-spoločenských podujatiach na Slovensku, vo svojich domovských štátoch, alebo v zahraničí. O ich priebehu ste pravidelne informovaní na našej webovej stránke.

Folklórne leto začínajú koncom júna Detské a mládežnícke folklórne slávnosti v Dulovciach (okres Komárno), na ktorých dostáva priestor (aj) krajanský dorast. V Bratislave zasa začíname krajanské leto pri príležitosti Pamätného dňa zahraničných Slovákov (5. júla) položením kvetov k Základnému kameňu slovenského vysťahovalectva v Bratislave v Sade Janka Kráľa – tohto roku kvety ku kameňu položili aj štátny tajomník MZVEZ SR Lukáš Parízek, predseda SZSZ Vladimír Skalský, generálny riaditeľ z MŠVVŠ SR a zástupcovia viacerých krajanských inštitúcií. Podvečer potešil záujem o vystúpenie krajanských súborov na Hlavnom námestí v rámci Kultúrneho leta a Hradných slávností Bratislava.

V maďarskej Jači sa (začiatkom júla) uskutočnil XXII. ročník Dňa Slovákov v Maďarsku, ktorý organizovala  Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Predsedovia hlavných národnostných spolkov v Maďarsku (Zväz Slovákov v Maďarsku, Únia Slovákov v Maďarsku a Slovenský spolok Identita) z pódia amfiteátra ohlásili dohodu o spoločnej kandidátke vo voľbách (13.10.2019) do Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku na čele s doterajšou predsedníčkou Alžbetou Hollerovou Račkovou. Takýto konsenzus je hodný príkladu aj v slovenských komunitách v ďalších štátoch.

V poľskom Podvlku na Hornej Orave sa začiatkom júla konali XXVI. Dni slovenskej kultúry v Malopoľsku, ktoré organizuje Spolok Slovákov v Poľsku v spolupráci so Slovenským inštitútom vo Varšave a Oravským kultúrnym strediskom v Dolnom Kubíne. Pri tejto príležitosti bol položený základný kameň Slovenského domu v Jablonke, na ktorého výstavbu prispieva aj Slovenská republika. Prítomný poslanec NR SR Anton Hrnko vyjadril potešenie nad tým, že slovenskosť na hornej Orave takmer po sto rokoch stále pretrváva a má miesto v srdciach miestnych obyvateľov.

Divácky príťažlivým a úspešným bol aj 46. ročník Krajanskej nedele na 54. Folklórnych slávnostiach v Detve (júl), ktorú scenárista a režisér Vlastimil Fabišík (vedúci Folklórneho súboru Púčik z Brna) tematicky zameral na pastiersku kultúru (Čaro pastierov). Na VI. Krajanskom dvore v Detve zástupcovia krajanských komunít z deviatich štátov prezentovali slovenským fajnšmejkrom gastronomické špeciality, kumšt a folklór. Organizátorom a osobitne primátorovi Jánovi Šufliarskemu a jeho spolupracovníkom patrí poďakovanie za konštruktívnu spoluprácu. V Bihorskom regióne v Rumunsku sa v júli konal XV. medzinárodný festival „Mládežnícky folklórny Čerpotok 2019“, ktorý púta pozornosť mládežníckych folkloristov. K slovenským letným folklórnym klasikám sa radí tiež medzinárodný festival slovenského folklóru (v tomto roku XXI.) Jánošíkov dukát v Rožňove pod Radhoštěm v Českej republike (august), ktorý (taktiež v réžii Vlastimila Fabišíka) vždy púta bohatú divácku pozornosť.

Vo Vojvodine v Srbskej republike to boli zasa 58. Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci (august), ktoré sa tento rok konali v znamení storočnice od ich prvého konania v roku 1919 a mali tradične pestrý program a bohatú účasť na jednotlivých početných podujatiach. Svojou účasťou ich poctil aj predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini, ktorý vo svojom príhovore zaželal Slovenkám a Slovákom, aby sa im vo Vojvodine naďalej dobre, pokojne a hlavne šťastne žilo. V ostatnej dekáde augusta otvorili svoju (verím dlhodobú) kapitolu v Užhorode Slávnosti Slovákov na Ukrajine, ktoré zorganizovala Spoločnosť Slovákov Ľudovíta Štúra v Zakarpatsku.  Matica slovenská v chorvátskom Markovci Našickom usporiadala v polovici septembra jubilejný 20. Večer polesňakov (zemiakové placky), ktorý sa niesol v znamení 140. výročia príchodu Slovákov do Markovca a 140. výročia založenia obce.

V septembri sa konal v New Jersey (s bohatou účasťou krajanov) na východnom pobreží Spojených štátov amerických Festival slovenského dedičstva (folklórne duchovné, gastronomické a športové podujatie), na ktorom vystúpili aj Cigánski diabli a Drišľak. Svojou návštevou tunajších Slovákov poctila návštevou aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák, ktorí vo svojich vystúpeniach ocenili, že americkí Slováci udržiavajú slovenské tradície a svoje deti učia jazyk svojej pôvodnej vlasti.

Na Ukrajine v Serednom sa na začiatku tretej dekády septembra uskutočnila tradičná slávnosť slovenského ľudového umenia Slovenská veselica 2019, ktorú organizuje Matica slovenská v Ukrajine v spolupráci so Zakarpatskou oblastnou štátnou administratívou, obecným úradom v Serednom a inými inštitúciami. V septembri sa drobná skupina Sloveniek združených v SlovakLyon spontánne a cieľavedome aktívna podieľala na ponuke slovenských koláčov, vín a nápojov, ktoré tu prezentoval Banskobystrický samosprávy kraj.

Na septembrový deň Panny Márie (15.9.) sa predseda ÚSŽZ zúčastnil v mestečku Dornbirn (severozápadný cíp Rakúska) na VI. duchovno-spoločenskom podujatí na pozvanie Slovensko-českého spolku športu a kultúry v ktorom sú (prevažne slovenské) ošetrovateľky. Klub je fenoménom formovania/zgrupovania slovenských komunít v zahraničí po našom vstupe do EÚ, ktorých členovia majú záujem v sebe i pre svojich potomkov uchovať slovenský potenciál a (nateraz) samofinancujú si svoje aktivity.

 

ÚSŽZ ctí pri zúročovaní stratégie krajanskej politiky

potenciál tvorivých predstaviteľov slovenského sveta

 

ÚSŽZ v tomto štvrťroku (3.9.2019) predložil do Zahraničného výboru NR SR Správu za rok 2018 o  štátnej politike vo vzťahu k  Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k  Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2020, ktorú výbor (jednomyseľne) vzal na vedomie. Správu (dostupná na webovej stránke ÚSŽZ) predložil predseda ÚSŽZ a mapuje aktivity Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom v dimenziách nášho ústavného a zákonného rámca.

Predseda ÚSŽZ sa zúčastnil na oslavách 75. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici (spojenou s vojenskou prehliadkou) za účasti najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky a zo zahraničia. SNP zaradilo slovenský národ do protifašistickej a protinacistickej druhovojnovej aliancie, ktorej strategickým cieľom bolo a je budovanie spoločností na zásadách pluralitnej demokracie a rešpektovania ľudských práv. Naši povstalci tak vyjadrili odpor proti genocíde a utláčaniu národov, svojvôli mocných, vojnovému násiliu, rozpínavému nemeckému nacizmu a fašizácii nášho kontinentu, ktorý dnes zdieľame s ďalšími národmi Európy v duchu porozumenia a priateľstva.

Predseda ÚSŽZ v prvý júlový deň spolu so štátnou tajomníčkou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Oľgou Nachtmannovou pozdravili v Študijnom a kongresovom stredisku Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského Modre-Harmónii účastníkov 29. ročníka Letnej Univerzity slovenského jazyka a kultúry, ktorá bola tento rok – pod tradičným mottom “Spájame svet slovenčinou” – venovaná 100. výročiu založenia Univerzity Komenského v Bratislave. Investície do rozvoja slovenskosti v zahraničí je kapitálom, ktorý sa úročí v získavaní priateľov Slovenska a krajania tvoria osobitnú kategóriu, keďže sú geneticky prepojení na Slovensko a slovenský národ.

V Košiciach sa konal XVII. ročník tvorivej školy krajanskej žurnalistiky, ktorý ÚSŽZ organizuje každý nepárny rok pre (v zásade) 15 krajanských novinárov s cieľom oceniť ich prácu na (neľahkom a nejednoduchom) novinárskom poli a poskytnúť priestor na výmenu poznatkov. Osobitne som rád, že krajanskí žurnalisti patria medzi priekopníkov myšlienky rotovať organizovanie jednotlivých podujatí po našej vlasti. Do roku 2015 to bolo výlučne v Bratislave, v roku 2017 v Banskej Štiavnici a tento rok v Košiciach. Mne sa v tomto smere patrí osobitne poďakovať (regionálnemu štúdiu) RTVS v Košiciach a jeho riaditeľovi Jozefovi Puchalovi za pohostinné prijatie a najmä odbornej garantke programu, redaktorke Ľube Koľovej, s ktorou zamestnanci ÚSŽZ (Ľudovít Pomichal a Pavel Meleg) spolupracovali pri tvorení programu a jeho realizácii. Zameranie tohto stretnutia (predovšetkým elektronické a internetové médiá) má (pochopiteľne) svoj význam, ale dôležité sú stretnutia !novinárskej brandže“ a výmena poznatkov v rámci ich každodenných podujatí i neformálnych stretnutí. Čerešničkou na torte žurnalistickej školy, bez znižovania hodnoty ostatných podujatí vrátane návštevy Luníka IX alebo umeleckých škôl v Košiciach, boli stretnutia s prezidentom Rudolfom Schusterom, návšteva Pamätníka na Dukle z II. svetovej vojny pri Svidníku a Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach. Novinári z Kanady, Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny ocenili program i jeho zabezpečenie. V rámci tohto týždňa sa uskutočnilo aj inauguračné zasadnutie Komisie pre médiá a vydavateľskú činnosť, ako poradného orgánu predsedu ÚSŽZ, ktorej úlohou bude definovať priority v oblasti krajanských médií a edičnej činnosti. Jej predsedom je Imrich Fuhl z Maďarska.

ÚSŽZ sa v súvislosti s prípravou stratégie krajanskej štátnej politiky na ďalšie päťročné obdobie (2021-2025) snaží vypočuť hlas krajanov, ktorí sa angažujú v oblasti krajanského vzdelávania, kultúry a vydavateľsko-mediálnej, aby s nimi konzultoval skutočné potreby a pomoc zo strany Slovenska a zameranie tejto podpory. Štátna politika voči krajanom je ulicou s dvojsmernou prevádzkou, ktorej cieľom je napĺňať ústavný a zákonný rámec, prípadne podnietiť jeho korekciu. Je potrebné reagovať na súčasné výzvy akými sú globalizácia (vytesňovanie regionálnych kultúr) a presuny Slovákov (napr.) zo srbskej Vojvodiny alebo zo Zakarpatskej Ukrajiny na Slovensko a zasa Slovákov zo Slovenska do krajín západnej Európy alebo do zámoria. Ide najmä o to, aby sa definovali priority krajanskej politiky z pohľadu krajanov, ktorá bude zohľadnená pri tvorbe koncepcie krajanskej štátnej politiky Slovenskej republiky na roky 2021-2025.

Predseda ÚSŽZ zriadil tri komisie, v ktorých je náležité zemepisné a žánrové zastúpenie s konkrétnymi „portfóliami“ +-15 členov v každej komisii. V máji bola v Bratislave vytvorená Kultúrna komisia na člene s predsedom Vlastimilom Fabíšikom (Česká republika), v auguste v Banskej Bystrici Školská komisia, ktorej predsedá Katarína Čamborová (Slovensko) a septembri Mediálna a vydavateľská komisia na čele s Imrichom Fuhlom (Maďarsko). Chcem poďakovať predsedom komisií a členom, že na seba prevzali túto zodpovednú úlohu podieľať sa na formovaní stratégie krajanskej politiky a želám im úspech v ich práci. V tomto smere ich môžem povzbudiť v ich práci citátom amerického sociológa Steva Maraboliho, ktorý vyslovil (aj na prácu komisií priľahlú) myšlienku: „Šťastie nie je neprítomnosť problémov, ale je to schopnosť sa s nimi vysporiadať.“

Začiatkom septembra sa v Banskej Bystrici konala konferencia na tému Slovenské národnostné školstvo a zachovanie národnostného povedomia v krajinách strednej, južnej a východnej Európy, ktorú spoluorganizovali Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Metodické pedagogické centrum Slovákov v Maďarsku v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. Nad konferenciou prevzal záštitu Ľubomír Petrák, predseda Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport NR SR. Treba tiež poďakovať Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici za poskytnutie konferenčných priestorov vrátane na inauguračné zasadnutie Školskej komisie pod vedením predsedníčky Kataríny Čamborovej.

 

Zaslúžené pocty osobnostiam, permanentná pozornosť

inšpiratívnym dialógom s krajanmi

 

ÚSŽZ aj v tomto štvrťroku ocenila svojimi pamätnými medaila slovenské krajanské osobnosti, ktoré majú zásluhy na posilňovaní národného povedomia a kultúrnej identity v prostrediach svojho pôsobenia. Predseda ÚSŽZ udelil pamätnú medailu prof. Jozefovi Sopkovi z Bazileja, ktorý žije vo Švajčiarsku od roku 1969, za posilňovanie spolupatričnosti Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku v oblasti kresťanských a duchovných hodnôt, ľudský a vedecký prínos prospech krajanskej komunity a rozvíjanie švajčiarsko-slovenských vzťahov. Prof. Jozef Sopko už 50 rokov organizuje tradičné Mariánske púte do Mariasteinu, ktorými Slováci žijúci vo Švajčiarsku píšu svoje dejiny a pripomínajú si svoje korene. Predseda ÚSŽZ odovzdal, na 58. Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci (august), pamätnú medailu Viere Benkovej, poetke, publicistke a osobnosti literatúry nielen vo Vojvodine a na Dolnej zemi, ale aj na Slovensku, za rozvoj slovenskej literárnej tvorby v prostredí Slovákov vo Vojvodine i v materskej krajine a za jej osobný vklad k uchovávaniu národného, duchovného a kultúrneho povedomia Slovákov v Srbsku.

V prázdninovom období v júli som sa v Bratislave stretol s Jozefom Bródym (prezident Kanadsko-slovenskej asociácie profesionálov a podnikateľov) i veľvyslancom Slovenskej republiky v Ottawe Vítom Koziakom, zo Švédska s Dušanom Daučíkom (šéfredaktor časopisu Svensk Slovak Info), z Čiernej Hory s Michalom Spevákom ml. (predseda Spolku slovensko-čiernohorského priateľstva) a Vladimírom Skalským (predseda SZSZ), ďalej v auguste s Mojmírom Vrlíkom (honorárny konzul Srbska so sídlom v Žiline), z Ukrajiny s Valériou Balanko (predsedníčka Spoločnosti Ľ. Štúra v Zakarpatsku), z MZVEZ SR s Michalom Kottmanom (generálny riaditeľ Sekcie ministra), z Českej republiky s Vierou Kučerovou (Občianske združenie Bona Fide v Prahe a autorka rozhlasovej Slovenskej mozaiky v Rádiu ZET), s Pavlom Pollákom (historik a kronikár prezidentov SR Michala Kováča, Rudolfa Schustera a Ivana Gašparoviča), s Tiborom Strahlem (vlastník súkromnej galérie v Ženeve), s Pavlom Hlásnikom (1. podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku) a s Jarmilou Buchovou (riaditeľka Vzdelávacieho centra slovenských detí v Mníchove). V septembri to bolo prijatie u Miroslava Lajčáka (minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR), stretnutia a rozhovory s Valériou Balanko a Ingrid Slaninkovou (redaktorka Radio Slovakia International RTVS), s Katarínou Čamborovou (predsedníčka Školskej komisie), s Ivanom Capuličom (Folklórny súbor Fogáš v Ostrave) a Zlaticou Mojžíškovou (Obec Slovákov v Ostrave), prijatie u Lukáša Parízka (štátny tajomník MZVEZ SR) a s Vlastimilom Fabíšikom (vedúci Folklórneho súboru Púčik z Brna). Okrem toho sa na MZVEZ SR uskutočnilo aj vyhodnotenie plnenia zmluvy medzi MZVEZ SR a ÚSŽZ v rámci vzájomnej spolupráce pri plnení zákonom ustanovených úloh ÚSŽZ a predseda ÚSŽZ sa na MZVEZ SR zúčastnil na okrúhlom stole v súvislosti so striedaním veľvyslancov SR v Argentíne, čo sa týka agendy slovenskej komunity v Argentíne.

Záujem o osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí naďalej neustáva najmä zo strany Slovákov zo srbskej Vojvodiny a zo Zakarpatskej Ukrajiny. Za tri štvrtiny roka 2019 ÚSŽZ vydal 1 580 osvedčení (na porovnanie za celý rok 2013 ich bolo vydaných 674, za rok 2014 celkom 718 a v roku 2015 ich bolo vydaných 1116), ktoré (okrem iného) umožňujú držiteľom osvedčenia získať prechodný pobyt na Slovensku a možnosť zamestnať sa bez ďalšieho osobitného konania. Pracovníčky príslušného odboru ÚSŽZ naďalej procesujú danú agendu – v súlade s cieľom a predmetom úpravy v slovenskej legislatíve – aj v spolupráci s našimi diplomatickými a konzulárnymi úradmi v zahraničí.

V „zahraničnej“ krajanskej agende pútala pozornosť najmä oslava storočnice pôsobenia Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, ktoré je najstarším slovenským gymnáziom mimo územia súčasného Slovenska. Jeho lavice opustilo od roku 1919 celkom 4668 maturantov, aby napomáhali pri udržiavaní slovenskosti v srbskej Vojvodine. Na oslavách sa zúčastnila aj štátna tajomníčka MŠVVŠ SR Oľga Nachtmannová. ÚSŽZ podporil vytvorenie pamätnej izby gymnázia a vytvorenie sochy Jána Kollára, ktorú pri tejto príležitosti odhalili riaditeľka gymnázia Anna Medveďová a predseda ÚSŽZ. Želám tejto slovenskej ustanovizni ešte veľa ďalších záujemcov o slovenskú stredoškolské vzdelávanie a škole úspešne prekonávať súčasné výzvy, ktoré sa premietajú aj do výrazného odchodu Slovákov na Slovensko vrátane mladých študujúcich ľudí (aj) v sprievode svojich rodičov.

 

Spomienka na tých, ktorí sa pobrali do večnosti,

poďakovanie zaslúžilým súčasníkom

 

Tento štvrťrok, bol žiaľbohu, štedrý aj na odchod do večnosti ľudí, ktorí patrili k neodmysliteľnej súčasti nášho krajanského života. Najprv je to smútok za Antonom Bendíkom (* 6.8.1931, Hrušov – † 22.6.2019, Banská Bystrica), hrušovským rodákom, hráčom na jednoradovú heligónku a slovenským folkloristom. Počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve vždy našiel cestu ku mne a prehodili sme pár slov o Krajanskej nedeli – jeho úprimná láska k slovenskému folklóru sa na mňa prenášala a bude mi chýbať jeho vždy mladícky optimizmus v Detve.

Začiatkom júla nás navždy opustil akademický maliar a grafik Pavel Pop (* 1.12.1948 Stará Pazova – † 4.7.2019 Nový Sad), ktorý bol v rámci svojich bratislavských štúdií v sedemdesiatych rokoch minulého storočia žiakom Albína Brunovského a Vincenta Hložníka. Umelecky tvoril v povestnom ateliéri číslo 22 v Novosadskej pevnosti. Bol to človek, ktorý mal slovenskú identitu v srdci a výtvarný talent v krvi. Som rád, že som mohol Pavlovi Popovi odovzdať (18.1.2019) Pamätnú medailu „za zásluhy a upevňovanie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v zahraničí, za vysoko umelecké výtvarné diela a za výtvarné stvárnenie portrétov osobností z minulosti slovenskej vojvodinskej kultúry“.

Sústrasť som vyjadril aj pozostalým po Vieroslave Timarovej (* 16.1.1958, Nadlak – † 23.8.2019, Nadlak), ktorá patrila medzi piliere slovenského školstva v slovenskej komunite v pedagogických a štátnych štruktúrach v Rumunsku. Bola iniciátorkou a zakladateľkou viacerých podujatí a projektov pre vzdelávanie v slovenskom jazyku v Rumunsku a na Dolnej zemi a hybnou silou pri vzniku Lýcea Jozefa Kozáčka v Bodonoši.

V septembri nás opustil aj Viliam Jablonický (* 13.5.1948, Jaslovské Bohunice –  † 20.9.2019, Bratislava), spisovateľ, novinár, kritik umenia, pedagóg a matičiar. Ako autor a spoluautor napísal viac ako 40 kníh o dejinách kina a umenia. Hoci som nemal veľa príležitostí sa s ním stretávať, patril som medzi adresátov jeho elektronického týždenného výberu z našej tlače, za čo mu „post mortem“ ďakujem.

Smútočné správy o odchode zo slovenského folklóru sa rozšírili o Viliama Jána Grusku (* 24.9.1936, Ružomberok – † 23.9.2019, Bratislava), scénografa, pedagóga, etnografa, dramaturga, scenáristu a režiséra, ktorého meno je spojené s tanečným súborom Lúčnica od 50. rokov minulého storočia.  Počas svojej kariéry sa podieľal na vytvorení ľudových festivalov a slávností, v rámci ktorých vytvoril niekoľko amfiteátrov v prírode vrátane toho v Detve, na ktorom vystupujú aj naši krajania s júlovým programom Krajanskej nedele.

V tejto rubrike zneužijem svoje postavenie autora webového štvrťročníka a nahliadnem z nášho krajanského okienka smerom von k ľuďom, ktorí síce podľa definície neboli našimi krajanmi, avšak ich vzťah k Slovensku bol výnimočný, a ktorí  nás, žiaľ, tiež navždy opustili. Najprv je to môj dlhoročný priateľ a bývalý honorárny konzul Slovenskej republiky v Cyperskej republike Vassos Hadjitheodossiou (*1.1.1936, Famagusta – † 30.9.2019, Limassol), ktorý takmer 20 rokov v tejto funkcii pomáhal a podporoval Slovensko a Slovákov žijúcich na Cypre na úrovni medzištátnej i občianskej. A tiež československá a česká spevácka legenda Karel Gott (* 14.7.1939, Plzeň – † 1.10.2019, Praha), ktorý bol spevákom mnohých generácií vrátane mojej, pričom svojimi piesňami – aj od slovenských autorov – rozdával navôkol potešenie.

Aby to nebolo len o smutných a smútočných správach, využívam túto príležitosť, aby som zablahoželal k jubilejným 70. narodeninám Petrovi Liptákovi, ktorý bol dlhoročným predsedom Obce Slovákov v Českej republike, a ktorý sa priamo angažuje najmä pri odovzdávaní Ceny Mateja Hrebendu v Slovenskom dome v Prahe a na Jánošíkovom dukáte v Rožňove pod Radhoštěm. Želám Petrovi veľa zdravia, osobnej i rodinnej pohody a energie pri aktivitách v oblasti uchovávania, prezentácie a rozvíjania slovenskosti nielen v susednej Českej republike.

Z krajanských podujatí v nadchádzajúcom štvrťroku treba zmieniť, že Svetové združenie Slovákov v zahraničí organizuje svoje (volebné) Valné zhromaždenie v Bratislave (26.10.2019), na ktorom si delegáti budú voliť predsedu a výkonné predsedníctvo. V tejto súvislosti by som rád poďakoval predsedovi SZSZ Vladimírovi Skalskému a doterajšiemu vedeniu SZSZ za prácu, ktorú vykonali na poli posilňovania slovenského národného povedomia vo svete. Zároveň chcem vyjadriť nádej, že aj novozvolené vedenie nadviaže na tieto aktivity a spoločnými silami sa nám podarí udržiavať – napriek všetkým súčasným nástrahám – slovenskosť v našich komunitách v zahraničí.

 

                                                                                             JÁN  VARŠO

                                                                                           predseda ÚSŽZ

 

 

Bratislava 14. október 2019