Ján Varšo: ÚSŽZ podporí komunikáciu krajanov posilňujúcu národné povedomie a jednotu medzi spolkami a združeniami v zahraničí
Milí krajania, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v poslednom štvrťroku 2015 pokračoval v naplňovaní ústavou a zákonom vymedzených pôsobností vo vzťahu ku krajanom žijúcim v zahraničí. Prioritou je podpora národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí a aktivít, ktoré reprezentujú slovenský jazyk, slovenské kultúrne dedičstvo a tradície.
Národná rada Slovenskej republiky v októbri 2015 zobrala na vedomie „Správu za rok 2014 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2016“, ktorú predložil podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Vo svojom vystúpení zdôraznil, že v roku 2014 bola prioritná pozornosť zameraná na podporu vzdelávania krajanských detí a mládeže formou organizovania školských táborov na Slovensku a tiež na vytvorenie lepších predpokladov pre činnosť krajanských spoločenstiev podporou kultúrnych, náboženských, športových a iných aktivít. K ich efektivite a racionalizácii prispel aj proces urýchlenia finančnej podpory krajanského života a aktivít krajanov.
V októbri tiež vláda Slovenskej republiky schválila „Koncepciu štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016-2020“, ktorú predložil predseda úradu. Podľa tejto koncepcie sa podpora uchovania národnej, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí nechápe len ako jednostranný akt štátnej starostlivosti, ale ako spoločné úsilie a spolupráca, ktorá posilňuje význam a zodpovednosť krajanských spolkov, organizácií a osobností. Navyše, plnenie koncepcie bude závisieť od ekonomických možností štátu, ako aj od politických, ekonomických a legislatívnych podmienok štátov, v ktorých krajania žijú.
Na poli posilňovania národného povedomia v minulom štvrťroku si Slovensko a krajania najmä v októbri pripomínali 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, kodifikátora slovenského jazyka. Práve jazyk patrí medzi ťažiskové piliere národnej identity a preto treba oceniť podujatia, ktorými školy, spolky i združenia po celom svete štúrovským výročím vzdali hold nosnému prvku slovenskosti i jeho autorovi. Predseda úradu to pripomenul aj počas svojich stretnutí s krajanmi v Českej republike a Maďarsku (november 2015) a na početných podujatiach počas decembrovej návštevy USA a Kanady. Pozitívne treba hodnotiť aj aktivity Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré prostredníctvom zastupiteľských úradov, inštitútov a konzulátov organizovali výstavy a sprievodné podujatia k výročiu narodenia Ľudovíta Štúra aj za účasti krajanov. Takúto výstavu v New Yorku, ktorú zorganizoval tamojší Generálny konzulát Slovenskej republiky, otvoril predseda úradu.
V novembri sa v Bratislave konalo 5. Valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí, do čela ktorého bol zvolený opäť Vladimír Skalský. ÚSŽZ predtým (október 2015) podpísal memorandum o spolupráci so Svetovým združením pri zabezpečovaní výkonu štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Úrad očakáva, že spolupráca s touto inštitúciou povedie k zvýšeniu efektivity krajanskej štátnej politiky Slovenskej republiky v celosvetovom meradle. To predpokladá, že spolky a inštitúcie v jednotlivých štátoch sveta sa budú podieľať na formovaní krajanskej politiky v združení, ktoré svojimi aktivitami zasa preukáže legitimitu a dôveryhodnosť dôstojne a strešne reprezentovať naše krajanské organizácie. Pozitívne možno hodnotiť, že v rámci Svetového združenia Slovákov v zahraničí vznikla a pravidelne sa stretáva Ekumenická duchovná rada.
December, ktorým sa končil kalendárny rok, bol tradične zasvätený kresťanským vianočným sviatkom. Slovenské komunity vo svete oslávili v katolíckych a evanjelických kostoloch narodenie Ježiša Krista, čo je spojené s udržiavaním a prezentovaním obvyklých vianočných zvyklostí a obyčají. Počas decembrovej cesty do USA a Kanady sa aj predseda úradu prihováral našim krajanom na predvianočných podujatiach vo vzdelávacích a kultúrnych strediskách alebo v priestoroch kostolov. Hoci počas Vianoc nás nepotešila snehová pokrývka, na verejnosti a v domácnostiach väčšinou nechýbal vianočný stromček a v rodinných kruhoch nepochybne prevládol pozitívny duch, ktorý do nás vlial novú energiu, vervu a vieru do plnenia úloh a predsavzatí v roku 2016.
Prelom rokov je spojený aj s bilancovaním celoročného vlaňajšieho pôsobenia úradu. Najviac sledovanou oblasťou je dotačný systém na financovanie aktivít zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, informačnej a médií v súlade so zákonom č. 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a vydávanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí.
V roku 2015 úrad rozdelil dotácie za takmer milión eur pre žiadateľov (spolky a inštitúcie) z 31 krajín sveta. Najväčšie čiastky boli poskytnuté slovenskej komunite v Srbsku (268.868,53 eur), Maďarsku (184.631,76 eur), Českej republike (117.400,- eur) a v Rumunsku (83.900,- eur). Symbolická podpora v roku 2015 bola poskytnutá aj krajanom v Argentíne (1.300,- eur), Luxembursku (900.- eur) a Bulharsku (400,- eur).
V roku 2015 ÚSŽZ prijal 1.445 žiadostí o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí a vydal celkom 1.116 osvedčení. Najviac krajanom v Srbsku (1.050) a na Ukrajine (56), ale boli vydané aj do USA (3), Českej republiky (3), Bosny Hercegoviny (2), Austrálie (1) a Rakúska (1).
Ján Varšo vystriedal 1. októbra 2015 vo funkcii predsedu úradu Igora Furdíka a na konci štvrťroka Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zmenil svoje bratislavské sídlo. Úsporné opatrenia boli dôvodom presťahovania úradu z Radlinského ulice číslo 13 na Palisády č. 29. Nový predseda úradu oslovil krajanov na webovej stránke úradu pri svojom nástupe do funkcie s predstavou o naplňovaní koncepcie štátnej politiky úradu, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky. Na webovej stránke tiež komunikoval posolstvá krajanom ku Dňu boja za slobodu (november 2015) a k Vianočným sviatkom (december 2015). Okrem toho poskytol rozhovory pre slovenské a zahraničné krajanské médiá z Austrálie, Česka, Kanady, Maďarska a USA, v ktorých vyzýval na zomknutosť slovenskej krajanskej komunity. Predseda úradu s potešením prijíma početné krajanské návštevy v Bratislave, ktoré vzájomne napomáhajú vyjasňovať a zosúlaďovať postoje k štátnej politike Slovenska ku krajanom.
Každý nový rok začíname symbolicky narodeninami vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993, ktorá ostáva materskou loďou i prístavom pre našich krajanov z celého sveta. Slovenská štátnosť je tiež prameňom, ktorý v zahraničí živí slovenskú identitu v oblasti vzdelávania, náboženstva, kultúrno-spoločenských aktivít i médií. Na druhej strane nadštandardné vzťahy medzi slovenským a českým národom sa v zahraničí v mnohých prípadoch prejavujú aj v úzkej spolupráci medzi slovenskými a českými spolkami a združeniami. Začlenenie Slovenska do euroatlantických štruktúr umožňuje súčasnej generácii využívať výhody vyberať si miesto svojho pracovného i životného pôsobenia v krajinách rodiny EÚ. V II. polroku tohto roku Slovensko bude po prvý raz predsedníckou krajinou rodiny 28 členských krajín EÚ. Úrad v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitosti SR sa bude usilovať prispieť k prezentácii slovenskosti počas tohto predsedníctva.
V prvom štvrťroku 2016 bude úrad a jeho pracovníci pokračovať pri naplňovaní ústavného a zákonného rámca svojej pôsobnosti. Krajanskej verejnosti možno len pripomenúť, že v sobotu 5. marca 2016 sa konajú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Podmienky výkonu volebného práva upravuje zákon č. 180/2014 Z.z., v zmysle ktorého volič (občan Slovenskej republiky) môže voliť mimo územia Slovenskej republiky poštou (voľba poštou).
Úrad bude v rámci svojho ustáleného mechanizmu posudzovať prijaté žiadosti o podporu projektom na rok 2016. Vo vymedzenom termíne (1.10.-30.11.2015) bolo na rok 2016 prijatých 929 žiadosti o dotácie. Prax ukazuje, že bude treba orientovať dotačný mechanizmus smerom k stimulovaniu komunikácie a spolupráce medzi krajanskými spolkami a združeniami v zahraničí. Nemožno sa totiž uspokojovať s tým, že v niektorých štátoch existuje medzi nimi neúnosná animozita. To nielen protirečí zásade národnej spolupatričnosti, ale antagonistická rozštiepenosť oslabuje aj vplyv samotných slovenských komunít v ich domovských krajinách. Dotačný systém na to nemôže nereagovať a v súlade so schválenou koncepciou štátnej politiky úrad bude uprednostňovať podporu takých projektov, ktoré budú viesť k posilňovaniu jednoty v domovských krajinách. Úrad posúdi aj otázku zjednodušenia formulárov žiadosti o podporu predkladaných projektov v súlade so slovenskou legislatívou.
V oblasti vydávania osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí došlo od 1. novembra 2015 k zmene v podmienkach pre žiadateľov do 14 rokov a žiadateľov vo veku od 14 do 18 rokov. Pripomíname, že osvedčenie, ktoré sa v zásade viaže na slovenských predkov jeho držiteľa, poskytuje možnosť na udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, čo zasa vytvára predpoklady napríklad aj v oblasti študovania, podnikania alebo zamestnania.
Od svojho nástupu do funkcie sa predseda ÚSŽZ v novembri stretol v Českej republike so zástupcami krajanov, ďalej vystúpil na konferencii v maďarských Mlynkoch na tému „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“ a v prvej polovici decembra uskutočnil početné stretnutia s krajanmi v USA (New York, New Jersey, Cleveland, Pittsburgh) a v Kanade (Toronto, Ottawa, Montreal). Počas svojej cesty na severe Ameriky predseda ocenil našich krajanov za dlhoročné zásluhy o upevňovanie národného povedomia a kultúrnej identity medailou predsedu úradu. V USA bol ocenený Ján Holý, novinár a organizátor slovenského národného kultúrneho a politického života amerických Slovákov, Joseph T. Senko, honorárny konzul Slovenskej republiky v Pittsburghu a v Kanade Mary Ann (Hačková) Doucette, dlhoročná predsedníčka Kanadsko-slovenskej ligy a Július Behúl, šéfredaktor dvojtýždenníka „Kanadský Slovák“.
Pozitívnym poznatkom je, že slovenské komunity v týchto krajinách sú plnohodnotne integrované a vo svojich domovských štátoch rešpektované. Zo stretnutí však vyplývajú aj výzvy všeobecnejšej povahy napriek tomu, že komunity v každej krajine si píšu svoje vlastné životopisy. V prvom rade je to neustále klesajúci počet obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti, čoho sú si krajanskí lídri dobre vedomí. Na konferencii v Maďarsku v tomto kontexte zaznelo, že impulz na zastavenie tohto trendu by mal vychádzať hlavne zo samotných slovenských rodín. Ďalším negatívnym javom je nedostatok komunikácie medzi krajanskými spolkami a ich lídrami a organizovanie mnohých separátnych podujatí a aktivít bez stmeľujúceho dopadu na slovenskú komunitu. Nádejné však je, že popri staršej generácii lídrov sa objavujú mladí ľudia, ktorí môžu preberať štafetu pre zachovávanie, prezentovanie a rozvoj slovenskosti v ich domovských krajinách. Predseda úradu bude využívať stretnutia so zástupcami našich krajanov v zahraničí aj tento rok na povzbudenie a vyjadrenie podpory ich aktivít na posilňovanie vzájomnej komunikácie, spolupráce a spolupatričnosti pri realizovaní vládou schválenej koncepcie štátnej politiky vo vzťahu ku krajanom.
Na začiatku nového roka možno ešte zdôrazniť, že v prvom štvrťroku podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák pripravuje ustanovujúce zasadnutie Rady pre krajanské otázky, ktorej cieľom je koordinovanie aktivít príslušných rezortov z hľadiska zdrojov i zámerov vo vzťahu ku krajanskému spoločenstvu vo svete. Medzi ťažiskové podujatia v tomto roku bude tradičné pripomenutie si Dňa zahraničných Slovákov patriť 5. júla, ktorý vláda Slovenskej republiky vyhlásila v roku 1993 na podporu prezentácie Slovákov žijúcich v zahraničí. Na to nadväzuje v druhý júlový víkend „Krajanská nedeľa“ v rámci Podpolianskych folklórnych slávnosti v Detve s predstavením krajanských folklórnych súborov a tiež 3. ročník Krajanského dvora počas slávností v Detve s prezentáciou umenia a ponukou gurmánskych špecialít krajanov z rôznych štátov. Úrad pripisuje dôležitú úlohu tohtoročnej Stálej konferencii Slovákov žijúcich v zahraničí na jeseň tohto roku, od ktorej očakáva, že v zmysle koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky ponúkne odpovede na súčasné výzvy. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude tiež pracovať na analýze uplatňovania zákona č. 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí z hľadiska jeho prípadnej novelizácie.
Ctení krajania,
nemožno zakrývať, že v krajanskej komunite sa objavujú náhľady, ktoré sa nestotožňujú s koncepciou a realizáciou štátnej politiky Slovenskej republiky voči krajanom. Úrad bude vždy rešpektovať pluralitu názorov a považuje za otázku svojej cti a povinnosti začleňovať dobre mienené a konštruktívne návrhy do svojich aktivít pre dobro krajanov. Na druhej strane sa však vo svojej činnosti nenechá znechutiť ani odradiť ojedinelými výpadmi, ktoré ironizujú realizáciu štátnej politiky Slovenskej republiky voči krajanom. Národne bezobsažné verejné sťažnosti adresované na „lampáreň“ znevažujú prácu všetkých jednotlivcov i krajanských spolkov, ktoré svojimi aktivitami nepropagandisticky konštruktívne prispievajú k prezentácii Slovenska v zahraničí. Ojedinele sa tiež objavujú aj egoistické finančné požiadavky, ktoré presahujú rámec možností Slovenska a sú vzdialené zásade krajanskej spolupatričnosti a solidarity.
Úrad neustúpi od svojho strategického cieľa, ktorým je – na základe civilizovaného a konštruktívneho dialógu – posilňovať národné povedomie a jednotu medzi krajanskými spolkami a združeniami v zahraničí. Stála konferencia Slovákov žijúcich v zahraničí v dvojročných intervaloch poskytuje náležitý priestor platformám a názorovým prúdom, aby sa vyjadrili k stratégii krajanskej štátnej politiky Slovenska a k jej implementácii. Krajanské spolky a združenia, ktoré každodennou mravčou prácou preukazujú svoju oddanosť národnému povedomiu a prispievajú k stmeľovaniu našej krajanskej komunity vo svete, na ktorú sme právom hrdí, budú mať naďalej podporu úradu. Treba veriť, že tento prúd si konkrétnymi aktivitami získa podporu aj ambicióznych jednotlivcov, spolkov a združení tak, aby sa zastavila tendencia poklesu záujmu a zapájania sa najmä mladej generácie do napĺňania odkazu predkov na poli národnom. Prázdna propaganda nemôže byť alternatívou konkrétnym aktivitám v oblasti školstva, vedy a výskumu, náboženského a kultúrneho života i médií, za ktorú patrí všetkým jej aktérom a protagonistom úprimné poďakovanie.
Ján Varšo
predseda ÚSŽZ
Bratislava 11. január 2016
Na titulnej fotografii:
Z vystúpenia súborov počas Krajanskej nedele na 50. ročníku Podpolianskych folklórnych slávností 2015 v Detve.