Janko Francisci: Ideál štúrovských cností, krásavec oddaný národu

Popri Štúrovi a Hurbanovi bol tretím významným organizátorom slovenského národného hnutia. Ján Francisci Rimavský, človek krásny telom aj dušou, oddaný ideálom národného života, statočný a čestný muž, prezentovaný ako "ideál štúrovských cností". Spisovateľ, zberateľ slovenských ľudových rozprávok, politik, revolucionár, zakladateľ a doživotný podpredseda Matice slovenskej. V cykle Po stopách štúrovcov ho v denníku PRAVDA priblížila publicistka SOŇA PACHEROVÁ.

Rodák z Hnúšte, ktorý mal rád rodný kraj a vždy sa tam rád vrátil. „Do rodiska sa vracal veľmi rád. Veď jeho básnické „iskrenie“ sa vždy vracalo k brehom rieky Rimavy,“ hovorí Martin Pliešovský z Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti. Ako malé dieťa rád sedával na prípecku a počúval ženičky, ako rozprávajú ľudové povesti a rozprávky pri páračkách.

Jeho rodný dom v Hnúšti už nestojí, na jeho mieste je však bludný kameň s pamätnou tabuľou, ktorý tam pred desiatimi rokmi dali vďační rodáci. Bludný kameň volajú baníci nerast, ktorý sa našiel v miestnej lokalite, ale jeho zloženie je úplne iné ako horniny nachádzajúce sa na danom území. „Tento sa našiel v bani Mútnik, 2,5 km severne od Hnúšte, v šošovkovitom mastencovo-magnezitovom ložisku s významným výskytom pyritu,“ vysvetľuje Pliešovský. Francisciho meno nesie námestie, ulica, dom kultúry aj škola v Hnúšti, na jeho počesť usporadúvajú Dni mesta Hnúšte. Pred evanjelickým kostolom stojí už 90 rokov pomník s Francisciho podobizňou z bieleho pieskovca.

Sám opísal svoj život

Ján Francisci bol krstený ako Ján Samuel, no druhé meno nikdy nepoužíval. Zistil to dokonca až keď sa išiel ženiť zo svojho rodného listu. Francisciho poznáme aj ako Janka Rimavského. Rimavský si pripojil k menu podľa rieky Rimavy, ktorá pretekala jeho rodným krajom. V čase štúdií, roku 1836, prijal ďalšie meno – Vratislav. Meno si vyžreboval, bol to zvyk študentov slovenského Ústavu v Levoči, ktorí si k svojmu menu pridávali ešte jedno historické slovanské meno. Najprv mu síce žreb prihral meno Svätopluk, ale ako uvádza vo svojom životopise – nemal tú drzosť osvojením si mena zneuctiť pamiatku kráľa, a tak si vytiahol druhé meno – Vratislav. Prijatie slovanského mena považoval za pokrstenie za Slováka.

Francisci napísal Vlastný životopis, z ktorého sa o ňom dá dozvedieť veľa informácií. Podrobnosti o rodičoch, súrodencoch, starých, prastarých rodičoch, strýcoch, o detstve, o štúdiách. O revolúcii v meruôsmom roku aj o súde, pri ktorom jemu aj bratovi Karolovi hrozil trest smrti. Jeho otec bol krajčírom, neskôr podnikal, no pomerne mladý navždy opustil rodinu, zomrel ako 36-ročný. Jeho matka, mladá a krásna vdova, hoci mala dosť nápadníkov, sa už nikdy nevydala. Vychovávala okrem Janka ešte dvoch synov Karola a Ferka. Karol sa tiež vyučil za krajčíra, Ferko za mäsiara.

Dedinskú školu v Hnúšti začal navštevovať ako päťročný. Ďalej získaval vzdelanie v Ožďanoch. Odtiaľ opisuje prvú skúsenosť s alkoholom. Po prvý raz sa opil z hriateho s medom na gazdovstve, kde počas štúdií býval. Bola to hostina na počesť posviacky kostola. V životopise píše, že potom sa opil ešte raz v živote, „z piva v Banskej Bystrici“.

Študoval na lýceu v Bratislave aj Levoči, absolvoval právo na kolégiu v Prešove. Podobne ako Janko Kráľ, aj Francisci bol medzi tými študentmi, ktorí opustili bratislavské Evanjelické lýceum na protest po zákaze Štúrových prednášok na škole. Mladého Francisciho uchvátili najmä Štúrove dejepisné prednášky.

Francisci mal rád Slovensko, s láskou opisoval nádhernú krajinu, vrchy. S Jozefom Miloslavom Hurbanom, Jankom Kráľom a Jonášom Guothom uskutočnili v roku 1844 výstup na Kriváň. Bolo to v čase založenia a prvého zasadnutia spolku Tatrín, keď bol na ceste z Liptovského Mikuláša do Levoče.

 

Zo života Jána Francisciho

  • Narodil sa 1. júna 1822 v Hnúšti. Mal dvoch mladších bratov Karola a Ferka. V roku 1836 medzi učeníkmi Ústavu v Levoči prijal krstné meno Vratislav.
  • V roku 1839 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Bol Štúrovým stúpencom, po jeho odvolaní z lýcea na protest odchádza zo školy.
  • K rodinnému menu Francisci si v roku 1840 pripojil meno Rimavský, od rieky Rimavy, a ako píše v životopise, „na ktorej brehu som sa narodil“.
  • V roku 1844 sa stal členom Tatrína. V Levoči založil Jednotu mládeže slovenskej, ktorá združovala slovenských študentov všetkých evanjelických škôl v Uhorsku.
  • V Prešove vyštudoval právo a v rokoch 1845 – 1847 pracoval ako úradník.
  • V revolúcii 1848– 1849 patril k najaktívnejším. Spolu s Š. M. Daxnerom a M. Bakulínym organizoval v gemerskej stolici založenie národnej gardy. Bol odsúdený a uväznený, hoci mu pôvodne hrozil trest smrti.
  • Po oslobodení z väzenia (1849) bol kapitánom slovenského dobrovoľníckeho zboru. Po revolúcii pracoval v štátnych službách v Banskej Bystrici, Debrecíne a Budíne.
  • Oženil sa s Amáliou Kasanickou v roku 1852 (zamilovaný bol aj do Aničky Jurkovičovej). Mali dcéru Máriu a dvoch synov Miloslava a Fedora.
  • Pešťbudínske vedomosti začal vydávať v roku 1861 a ten istý rok v júni predsedal zhromaždeniu slovenských vlastencov v Martine, ktoré prijalo Memorandum národa slovenského. Stál na čele prípravného výboru Matice slovenskej a stal sa jej doživotným čestným podpredsedom.
  • 1864 – 1865 bol hlavným županom Liptovskej župy.
  • V roku 1872 sa natrvalo presťahoval do Martina, kde bol predsedom Kníhtlačiarenského účastníckeho spolku. Prekladal divadelné hry, napísal vlastný životopis.
  • Zomrel 7. marca 1905 v Martine.

 

Na titulnej fotografii:

Výtvarná podobizeň Janka Francisciho od maliara Petra M. Bohúňa.

Autor: Matica slovenská

 

CELÝ PRÍBEH O JANKOVI  FRANCISCIM

ČÍTAJTE NA PORTÁLI  DENNÍKA  PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/365706-janko-francisci-ideal-sturovskych-cnosti-krasavec-oddany-narodu/