Janko Kráľ: Podivín, rebel, cynik, no najmä geniálny básnik
Bol výnimočným básnikom štúrovskej generácie, rebelom a revolucionárom. Janko Kráľ, muž so zvláštnou povahou, divný Janko. Na 150. výročie jeho narodenia sa básnik dostáva do svetových kultúrnych výročí UNESCO, k takým velikánom európskej romantickej literatúry ako Puškin, Mickiewicz či Byron. O jeho nezvyčajnom životnom príbehu v denníku PRAVDA napísala RENÁTA JALOVIAROVÁ.
V Bratislave, kde básnik študoval a kde sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom, je po Jankovi Kráľovi pomenovaný park s jeho sochou. V rodnom Liptovskom Mikuláši je zase mestské Múzeum Janka Kráľa aj základná škola, básnikova socha i označený rodný dom. Sochy, reliéfy či pamätné tabule sú v mnohých ďalších mestách, kde bol, napríklad v Zlatých Moravciach, Šahách, Lučenci, Čadci, Kláštore pod Znievom či Kulpíne (Vojvodina, Srbsko).
Tvorbou známy, životom už menej. Jeho pravá podoba zostane zahalená rúškom tajomstva. Kráľ sa počas života nechcel dať fotiť ani namaľovať, preto portréty, ktoré poznáme z učebníc, vznikli väčšinou až po jeho smrti, podľa fantázie umelcov. Tých inšpiroval najmä Kráľov syn Mladen, ktorý sa na básnika z jeho štyroch detí vraj najviac podobal.
Umelcom pomohlo i to, ako Kráľa opisovali priatelia. Napríklad Božena Němcová, ktorá charakterizovala nielen jeho výzor, ale aj búrlivú povahu a svojské spôsoby umelca. Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši umožňuje nahliadnuť do izby básnika. Nad posteľou visí stará čiernobiela fotografia, na ktorej je žena s bradatým mužom.
„Fotografia sa našla pred zhruba štyridsiatimi rokmi v pozostalosti Jozefa Miloslava Hurbana. V jej blízkosti bol list, v ktorom Janko Kráľ písal Hurbanovi, že sa oženil. Fotografiu začali skúmať, a niektorí sa zhodujú v tom, že žena na fotografii by mala byť Mária Polexína Modrányiová, teda básnikova manželka. Predpokladáme, že vedľa nej je jej manžel Janko Kráľ. Dodnes má táto teória svojich odporcov,“ hovorí Ružena Antolová z Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.
Zo života Janka Kráľa
- Narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši.
- Vzdelanie získal v Liptovskom Mikuláši, Šajavskom Gemeri, Levoči, Kežmarku (1826–1842).
- Na evanjelickom lýceu v Bratislave študoval od roku 1842.
- Od roku 1843 píše básne v Štúrovej slovenčine, ako jeden z prvých.
- Na protest proti odvolaniu Ľudovíta Štúra z lýcea odchádza v roku 1844.
- Po odchode z lýcea prichádza do Mikuláša a zapája sa do príprav založenia spolku Tatrín. Potom putuje po stopách legendárneho hrdinu Juraja Jánošíka a neskôr na Dolnú zem.
- Pracoval v Pešti, v advokátskej kancelárii A. B. Vrchovského (1847). Prvé revolučné impulzy ho ťahajú späť na Slovensko.
- Na jar 1848 organizoval s J. Rotaridesom ľudové vzbury v Plachtinciach a Príbelciach, za čo ich uväznili v Šahách a Pešti, kde ich mučili a odsúdili na trest smrti. Verdikt neskôr zmenili na väzenie, v žalári pobudol 10 ťažkých mesiacov.
- Oženil sa v roku 1851 s Máriou Polexínou Modrányiovou. Narodili sa im traja synovia (Vladimír Všeslav, Mladen Radivoj, Janko) a dcéra (Anastázia).
- Po revolúcii sa stal úradníkom štátnej správy. Pôsobil v Balážskych Ďarmotách (kde sa zoznámil s Boženou Němcovou), Modrom Kameni, Lučenci, Čadci, Martine, Kláštore pod Znievom a od roku 1862 bol prísediacim sudcom župného súdu v Zlatých Moravciach.
- Zo štátnych služieb bol prepustený v roku 1867, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Robí si štátnu advokátsku skúšku.
- Zomrel 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach na týfus. V roku 1940 vraj boli jeho telesné pozostatky prevezené na Národný cintorín v Martine, čo však bolo spochybnené. Je dosť možné, že básnik má v Martine len symbolický hrob a jeho ostatky zostali v Zlatých Moravciach.
Na titulnej fotografii:
Janko Kráľ.
Na snímke vo fotogalérii:
Ružena Antolová v expozícii, ktorá je zariadená nábytkom z pozostalosti básnika. Na stene sú fotografie Kráľových potomkov a na nočnom stolíku fotka manželky.
Autor: Renáta Jaloviarová