Jaroslav Ševčík – vášnivý „sľukár“, ktorý objavoval folklór krajanov

Krajanská nedeľa na 47. ročníku Folklórnych slávností pod Poľanou bola 8. júla 2012 venovaná svetlej spomienke na výnimočného tvorivého človeka, zasvätivšieho svoj plodný umelecký život slovenskému folklóru, jeho írečitým prejavom v celej jeho šírke. Priblížme si aspoň v útržkoch životnú a umeleckú púť rodáka (12. mája 1932) z Hornej Lideči, obce neďaleko moravského Vsetína, ktorý bol všetkými žilkami zžitý až do svojho skonu (17. júna 2005) s ľudovým a národným slovenským koloritom a kumštom. Aký bol tanečník, choreograf a režisér SĽUK-u Jaroslav Ševčík, muž, ktorý svoj ohromný talent , ľudský prístup a vysokú profesionalitu prejavil aj v rámci jeho záslužného výskumu folklóru Slovákov žijúcich v zahraničí?

Po štúdiu na Gymnáziu v Leviciach a absolvovaní osvetovej školy v Bratislave a následne Pedagogickej školy pre učiteľov tanečnej výchovy pri Štátnom konzervatóriu pôsobil Jaroslav Ševčík ako umelecký pracovník a sólista v Slovenskom umeleckom kolektíve (SĽUK) a Vojenskom umeleckom súbore (VUS). Režijne a choreograficky spolupracoval s viacerými divadlami, televíziou a mnohými folklórnymi súbormi doma i v zahraničí.

Medzi jeho najplodnejšie umelecké aktivity patrila spoluprácu s Folklórnym súborom Lužických Srbov v nemeckom Budyšíne – Bautzene. Jaroslav Ševčík naštudoval ako sólista 115 tanečných kompozícií z rôznych oblastí bývalého Československa. Bol popredným interpretom ľudového tanca s výrazným akcentom na charakterové črty postavy. Neskôr sa venoval výskumu pôvodného folklóru zahraničných Slovákov. Zozbieral a zapísal množstvo tancov a pesničiek, na ktoré sa na Slovensku už zabudlo, alebo podľahli modernizujúcim trendom.

V roku 1969 získal Jaroslav Ševčík titul zaslúžilý umelec. Bol jedným z prvých členov SĽUK-u, s ktorým počas nasledujúcich tridsiatich rokov reprezentoval slovenské ľudové umenie na väčšine kontinentov. Bol prvým hlavným a nezabudnuteľným predstaviteľom v choreografii Jánošíka v SĽUK-u, účinkoval v množstve televíznych inscenácií – napríklad Balada o Vojtovej Maríne, v choreografii Surovô drevo – goralský tanec, ktorý mal vyše 500 repríz.

Venoval sa hlavne režijnej a choreografickej činnosti, osobitne však treba vyzdvihnúť jeho prácu s folklórnymi súbormi Slovákov žijúcich v zahraničí, pre ktorých spolupráca s Jaroslavom Ševčíkom znamenala často vzkriesenie ich činnosti až po umelecký vzostup týchto kolektívov. Stál pri zakladaní súboru Limbora v New Yorku, Lučina v Clevelande, Trávnica v Lakewoode, Šarišan v Detroite, Slovakians v Pittsburghu, FS Ľudovíta Štúra v Melbourne, Zemplína v Toronte a ďalších.

Mimoriadnu schopnosť preukázal Jaroslav Ševčík ako režisér pri koncipovaní veľkých programových celkov a prípravou programov s veľkým počtom súborov. Išlo o spoluprácu a prípravu programov na medzinárodných festivaloch ako Medzinárodný folklórny festival Východná, Folklórne slávnosti pod Poľanou, či medzinárodný folklórny festival Praha – srdce národov, na ktorých pôsobil ako hlavný programový režisér. Jaroslav Ševčík svoje cenné skúsenosti všestranného folkloristu odovzdával mladým nielen v zahraničí, ale aj doma na Slovensku.