Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

Kniha To decko je blázon vypovedá o prvých detských stretnutiach s pocitom rozkoše. JAROSLAVA BLAŽKOVÁ žije v Kanade, ale v týchto spomienkach sa vracia na Slovensko. V denníku SME sa s ňou pozhovárala redaktorka ZUZANA ULIČIANSKA.

Je náročnejšie písať knihy zo vzdialenejšej či svojej nedávnejšej minulosti?

Príbehy z môjho detstva sú tak živo vpísané v mojej hlave, že to nebola vôbec námaha si ich vyvolať. Vždy som si myslela, že v tomto smutnom svete treba vyhľadávať momenty, ktoré sa jagajú, prinášajú potešenie a radosť. A to sú práve veci, ktoré stále milujem. Svet, ktorý sa odohrával v záhradách, kde boli prítomné kvety a, samozrejme, moji mladí rodičia. Bolo to moje prvé stretnutie so svetom a s pocitom rozkoše.

Aké bolo mať „dve“ mamy, ako píšete? Jednu ružovú, druhú kamennú?

Moja maminka bola hlboko sklamaná, že som sa jej narodila a ešte ku všetkému nie som chlapec. Istá trpkosť v jej povahe neskôr narastala. Keď sa nakoniec po deviatich rokoch môjho jedináčikovstva narodila moja sestrička Eva, mala k nej už oveľa lepší vzťah. Samozrejme jej za milión vecí vďačím, pamätám si ju veľmi dobre aj s „breskyňovou“ pleťou, ako hovorieval otecko, ale spomínam si aj na momenty, keď bola odrazu kamenná a drsná. Naše stretnutia – aké si pamätám od celkom útleho detstva – boli vždy v podobe konfliktu.

Rozmýšľate nad tým, ako by sa vaša kariéra vyvíjala, keby ste neemigrovali?

Človek si to nemôže dosť dobre predstaviť, pretože to boli také intenzívne časy, že človek si jednoducho nevymyslel, čo sa dialo.

V knihe Rozhovory po rokoch ste sa vyjadrili, že v Kanade žijete náhradný život.

Ten pocit som v sebe nosila dlhé roky, bola som v Kanade nešťastná, moja tvorivá vlna sa prerušila. Nevedela som, ako sa zakoreniť v novej krajine. Trpela som nesmiernym smútkom po domove, ale súčasne som si veľmi dobre uvedomovala, že môj osud by nebol býval nejako ružový, pretože môj manžel Dušan Pokorný a ja sme boli dobre známi rebeli. Režim bol neúprosný. Špeciálne som sa bála o osudy mojich detí.

 

KTO JE JAROSLAVA BLAŽKOVÁ

Jaroslava Blažková (1933) je výrazná prozaická osobnosť Generácie 56 a autorka obľúbených detských kníh. Pracovala v Československom rozhlase, neskôr v redakcii denníka Smena, odkiaľ bola v roku 1956 prepustená z politických dôvodov. Od roku 1959 sa venovala profesionálne literatúre, v roku 1968 emigrovala do Kanady. Medzi najznámejšie diela jej prvého obdobia patrí Nylonový mesiac (1961) aj detské prózy ako Tóno, ja a mravce či Môj skvelý brat Robinson. Súbor poviedok vyšiel pod názvom Svadba v Káne Galilejskej (2001), zaujala aj novou prózou Happyendy (2005). Jej diela boli preložené do mnohých jazykov.

 

Fotografia na titulke:

Jaroslava Blažková.

Autor: Peter Procházka

 

CELÉ INTERVIEW ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA SME –

AJ S PRILOŽENÝM VIDEOM:

http://kultura.sme.sk/c/7375160/jaroslava-blazkova-v-kanade-som-zila-nahradny-zivot.html?ref=tit