Keď sa z rozhlasového éteru ozývalo "Mor ho!"

V druhej svetovej vojne sa nebojovalo len tankami, lietadlami a automatickými zbraňami. Znepriatelené strany nasadili zbraň, novú, propagandistickú: rozhlas. Povstalecký Slobodný slovenský vysielač sa ohlasoval od posledných dní augusta do konca októbra 1944. Jeho zaujímavý príbeh i osudy ľudí, ktorí v ňom pôsobili, v denníku PRAVDA približuje historik VLADIMÍR DRAXLER.

Vysielania všetkých bojujúcich štátov povzbudzovali vlastných vojakov aj civilné obyvateľstvo. Prenikali i za frontové línie, aby narúšali bojové odhodlanie protivníka. Povstalecký Slobodný slovenský vysielač sa ohlasoval od posledných dní augusta do konca októbra 1944.

Výnimočné miesto v zápase o názory a postoje ľudí v čase druhej svetovej vojny zaujímali štyri rozhlasy, ktoré pracovali v obkľúčení na územiach okupovaných Nemcami, prípadne Talianmi. Ako prvý zasiahol v októbri 1941 do tejto neobyčajnej vojny partizánsky rozhlasový vysielač v oblasti Srbska, zvanej Užická republika, oslobodenej na niekoľko mesiacov od Nemcov.

Iná partizánska rozhlasová stanica fungovala po celú zimu 1941/1942 v Talianmi obsadenej Ľubľane. Malý vysielač, striedajúci pôsobiská v meste, šíril trikrát do týždňa v pätnásťminútových reláciách správy a publicistiku. Poľská Błyskawica (Búrka) prinášala základné informácie, výzvy a publicistiku počas Varšavského povstania na prelome leta a jesene 1944.

Výnimočné miesto v tejto štvorici patrí slovenskému povstaleckému rozhlasu. Ohlasoval sa ako Slobodný slovenský vysielač od posledných dní augusta do konca októbra 1944, teda v priebehu celého dvojmesačného trvania bojov o Slovensko.

Mor ho znelo 59 dní

Povstalecký rozhlas vysielal päťdesiatdeväť dní. Naposledy sa ohlásil ráno 27. októbra 1944 z horskej osady Donovaly, kam jeho personál spolu s mobilným vysielačom a obsluhou ustúpil z Banskej Bystrice, ohrozenej nemeckou presilou. Rozhlasoví pracovníci zničili vysielaciu aparatúru a potom pokračovali ďalej do hôr, kde sa pridali k partizánom.

Nie všetci unikli nemeckým oddielom, prečesávajúcim územie. Ladislav Sára, ktorý po prvých dňoch Povstania pôsobil na Povereníctve SNR pre školstvo a osvetu, pri ústupe padol do zajatia. O niečo neskôr, vo februári 1945 zahynul pri nálete počas transportu do koncentračného tábor. Podobne pri leteckom útoku na iný transport prišiel o život hlásateľ Ivan Ďurička.

Po vojne sa profesionáli z povstaleckého rozhlasu vrátili do štúdií v Bratislave, kde na nich čakali úlohy úplne odlišné od tých, ktoré im zverili za Povstania. Pomáhali vysielaním pri obnovovaní poškodeného hospodárstva a pri konsolidácii života obyvateľstva. Slobodný slovenský vysielač – vďaka dĺžke, nepretržitosti a obsahovej závažnosti vysielania, žánrovej pestrosti a autorskému nasadeniu – najvýznamnejší rozhlasový prostriedok európskeho hnutia odporu za druhej svetovej vojny, bol už uzavretou kapitolou rozhlasovej histórie.

 

Na titulnej fotografii:

Evanjelický spolok v Banskej Bystrici. Generál Rudolf Viest s režisérom Ctiborom Kováčom.

Foto: archív V. Draxlera

 

CELÝ PRÍBEH POVSTALECKÉHO SLOBODNÉHO SLOVENSKÉHO VYSIELAČA

ČÍTAJTE NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA:

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/334885-ked-sa-z-rozhlasoveho-eteru-ozyvalo-mor-ho/