Krvavá povíchrica v Ráztockej doline

Pred 70 rokmi zažilo Slovensko jedny z najkrvavejších dní a týždňov vo svojej novodobej histórii. Nacistický vražedný stroj sa nezastavil ani v sobotu na Tri krále, ani v nedeľu 7. januára. Pri Nemeckej obete pred popravou najprv olúpili o všetky cennosti a potom ich nad ústím horiacej pece vápenky strieľali do tyla. Vlastnou váhou padali rovno do plameňov. Niekoho však bolo treba sotiť. A malé deti – hodiť… O skutkoch a hrôzach v čase II. svetovej vojny píše v denníku PRAVDA publicista VLADIMÍR JANCURA.

Čím viac sa blížil front k našim hraniciam, tým viac tu vyčíňali tzv. protiteroristické komandá. Zázemie nemeckých vojsk sa malo úplne "vyčistiť“ od nepriateľských a nespoľahlivých živlov. Predovšetkým od partizánov, kruté represie však často postihli aj civilistov. Tých, čo partizánom údajne pomáhali, i rasovo prenasledovaných – Židov a Rómov.

Už 2. januára 1945 sa odohrali masové popravy tridsiatich občanov v obci Motyčky pri ceste na Donovaly a šestnástich zaistených z námestovskej väznice v Hôrke nad Tvrdošínom. O štyri dni neskôr sa obnovilo vraždenie pri Kremničke. V lokalite Pod Stranami fašisti zastrelili 109 osôb. Napokon, 21. januára, vpadlo komando Edelweiss do obce Kľak, kde zanechalo po sebe 84 obetí, a do Ostrého Grúňa – tam mala krvavá žatva 62 mŕtvych.

Medzitým však pokračoval masaker v Ráztockej doline pri obci Nemecká. Hoci bol najväčší, podľa niektorých historikov je naďalej najmenej preskúmaný. Počet obetí sa totiž iba odhaduje a pohybuje sa medzi 450 až 900. Prečo až také veľké rozpätie?

Po boku najväčších hrdlorezov

Ak hľadáme odpoveď v dobovej tlači, nenájdeme tam nič. Ľudácke noviny o týchto "čistkách“ vytrvalo mlčali. Zato vo všeobecnej rovine im očividne priali. "Kamaráti, len sa nebáť tej krvavej povíchrice a vydržať! Lebo kto dlhšie vydrží, ten nakoniec aj zvíťazí.“ Takto pobádal svojich čitateľov v čiernych uniformách denník Gardista 1. januára 1945.

V tom čase sa už Červená armáda priblížila z juhu k Lučencu a na východe začala spolu s 1. českoslo­venským armádnym zborom obsadzovať prvé dediny i mestečká. Len málo ľudí na Slovensku ešte pochybovalo, že Hitler nebude čoskoro "kaput“. Predstavitelia režimu však naďalej tvrdili svoje. "Hoc dialo by sa ešte čokoľvek, ale napokon božie sily zvíťazia nad výčinmi českých a židovských bohovrahov a všetkých armád pekla.“ To vyhlásil v novoročnom príhovore spisovateľ Tido J. Gašpar, ináč šéf Úradu propagandy. Svoj optimizmus asi čerpal z rozhlasového vystúpenia samotného Führera, ktorý o niekoľko hodín skôr presviedčal skleslých Nemcov, že v roku 1945 nastane vo vojne zásadný zvrat, lebo "národu a jeho brannej moci sa podarí odraziť nepriateľské akcie a napokon ich zlomiť protiúdermi“.

Hitler vo svojom prejave zároveň ospravedlňoval ústup nemeckých armád zradou spojencov. Slovensko, na rozdiel od Talianska, Rumunska či Maďarska síce priamo nespomenul, ale z kontextu jeho slov bolo zrejmé, že národné povstanie Slovákov považuje takisto za judášstvo najhrubšieho zrna. Podľa všetkého nemal žiadne ilúzie ani o pripravenosti Slovenského štátu ochrániť celistvosť svojho územia. Slovenská armáda totálne zlyhala už koncom leta 1944, keď sa značná časť jej dôstojníckeho zboru i mužstva razom zmenila na povstalcov.

„Pohotovosť brániť hranice vlastného štátu so zbraňou v ruke je úplne nepatrná aj u mladej generácie,“ potvrdzoval v hlásení do Berlína začiatkom januára 1945 Hanns Ludin, nemecký vyslanec v Bratislave. "Toto správanie je pochopiteľné len vtedy, keď vieme, že väčšina Slovákov pred založením štátu nemyslela na samostatný štát.“

Od konca augusta 1944 však už aj na Slovensku operovali okupačné jednotky wehrmachtu, zbraní SS, zložiek gestapa a príslušníkov Einsatzkommánd (pohotovostných oddielov). Tieto nacistické komandá sa na okupovaných územiach Európy dopúšťali najväčších zločinov.

Na titulnej fotografii:

Pamätník obetiam vraždenia v Nemeckej.

Autor: Andrej Barát, Pravda

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA:

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/341609-krvava-povichrica-v-raztockej-doline/