Ľudovít Štúr: Osobnosť, ktorá aj dnes ľudí spája
V roku dvestoročnice najvýznamnejšieho slovenského národného dejateľa, jedného z kodifikátorov spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra, prináša denník Pravda nový letný seriál Po stopách štúrovcov. V sobotu 18. júla uverejnila PRAVDA na svojom portáli príbeh o Štúrovi, jeho autorom je redaktor MILAN KRÁĽ.
Nedožil sa ani 41 rokov, stihol však získať takú slávu a popularitu, ako vari žiadny Slovák pred ním a ani po ňom. Ulicu či námestie s jeho menom nájdete v každom meste na Slovensku, aj v nemeckom Halle. Po Ľudovítovi Štúrovi je pomenované mesto a dokonca aj planétka, ktorá sa nachádza medzi súhvezdiami Orion a Jednorožec. Rad Ľudovíta Štúra je dnes jedným z najvyšších štátnych vyznamenaní, aké môžu získať občania SR.
Za svojho života Štúr používal množstvo pseudonymov – B.¤Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildburn, Pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpěvomil. Dnes k jeho menu pripájame množstvo prívlastkov, ktoré ho charakterizujú – národný buditeľ, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor, pedagóg. Väčšinou ho však poznáme ako kodifikátora spisovnej slovenčiny.
Trenčianske korene Štúrovej rodiny
Rodina Štúrovcov pochádzala z Trenčína. V tomto meste žila od 16. storočia a typickým zamestnaním Štúrovcov sa stalo súkenníctvo. Súkenníkom bol aj Pavel Štúr, Ľudovítov dedo, ktorý sa presťahoval do Lubiny pri Novom Meste nad Váhom. Tam sa v roku 1789 narodil syn Samuel Štúr, Ľudovítov otec.
Rodný dom Samuela Štúra stojí v Lubine dodnes a stal sa národnou kultúrnou pamiatkou. Expozícia sa venuje rodine Štúrovcov, niektoré vystavené exponáty rodina pôvodne aj používala. Približuje dejiny obce, ale aj poznatky o botanikovi Jozefovi Ľudovítovi Holubym a ďalších významných rodákoch. Dnes je to pomerne veľká obec, ktorá sa rozprestiera pod Veľkou Javorinou. Patria k nej rozsiahle kopanice, spolu 33 usadlostí, ktoré sú stále obývané. Po Samuelovi Štúrovi je pomenovaná miestna základná a materská škola.
„Obec je bohatá na národné kultúrne pamiatky, okrem rodných domov Samuela Štúra a Jozefa Ľudovíta Holubyho je to aj pamätník SNP na vrchu Roh, ktorý je druhým najvýznamnejším pamätníkom Povstania. Je to pietne miesto, kde je pochovaných 45 partizánov skupiny Hurban pôsobiacej v Javorinských horách. Na Veľkej Javorine sa odohrávajú tradičné stretnutia Čechov a Slovákov,“ predstavil obec jej starosta Martin Beňatinský.
Rodisko v Uhrovci
Samuel Štúr neprevzal po svojich predkoch súkennícke remeslo, ale stal sa učiteľom. Oženil sa s Annou Michalcovou, ktorá pochádzala zo starej trenčianskej rodiny. Prvým pôsobiskom Samuela Štúra bola trenčianska evanjelická škola, druhým (a zároveň posledným) škola v Uhrovci neďaleko Bánoviec nad Bebravou. Do Uhrovca odišiel v roku 1813, pretože tam dostal ponuku s lepšími platovými podmienkami, ako mal v Trenčíne.
Uhrovec bol vtedy remeselníckym mestečkom s prevahou evanjelického náboženstva a miestna evanjelická škola tu mala dlhodobú tradíciu. Napravo od vchodu do budovy školy sa nachádzala trieda, kde sedeli žiaci všetkých ročníkov, naľavo súkromný byt rodiny učiteľa. Tu sa narodil Ľudovít Štúr.
„Stále sa vynárajú dva dátumy narodenia Ľudovíta Štúra, stále sú dohady, či sa narodil 28. alebo 29. októbra 1815. Je to tým, že sa narodil 28., ale do matriky ho zapísali až v deň, keď ho krstili, teda 29. októbra. Preto vznikajú tieto dohady. Samotný Ľudovít, keď išiel študovať na univerzitu do Halle, tak uviedol ako dátum narodenia 28. októbra, nie 29., ako mal v matrike,“ vysvetľuje Lýdia Mikušová, pracovníčka múzea Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka.
Malebná budova školy z 18. storočia je upravená, rovnako ako jej okolie. Pre slovenskú históriu je dvojnásobne zaujímavá, pretože zhodou okolností v tomto istom dome o 106 rokov neskôr prišiel na svet Alexander Dubček. Dnes celý objekt slúži ako múzeum, v ktorom má každý z týchto významných mužov slovenských dejín svoju expozíciu. Treba však dodať, že Štúr podstatne väčšiu.
Zo života Ľudovíta Štúra
- Jeho otec sa narodil v Lubine pri Novom Meste nad Váhom v rodine súkenníka a stal sa učiteľom
- Ľudovít prišiel na svet 28. 10. 1815 v Uhrovci neďaleko Bánoviec nad Bebravou, kde jeho otec dostal učiteľské miesto. Mal troch bratov (Karola, Samuela, Janka) a sestru Karolínu.
- Základné vzdelanie získal doma, potom ako 12-ročný odišiel do Rábu (Györu), kde sa učil najmä maďarčinu a nemčinu
- Na evanjelické lýceum v Bratislave sa zapísal v roku 1829, stal sa členom Spoločnosti česko-slovenskej, v ktorej aktívne pôsobil aj po absolvovaní lýcea.
- Výlet na Devín 24. 4. 1836, ktorý zorganizovala táto spoločnosť, sa stal jedným z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania
- Na univerzitu v Halle sa zapísal v roku 1838, tu študoval dva roky, potom sa vracia do Bratislavy a prednáša na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej u prof. Palkoviča.
- Na novej forme spisovnej slovenčiny, ktorá by spájala evanjelikov a katolíkov, sa Štúr, Hurban a Hodža dohodli 11. 7. 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom. Zástupcovia oboch cirkví sa na spoločnom používaní nového spisovného jazyka dohodli v auguste 1847 v Čachticiach.
- Slovenská národná rada vytvorená v septembri 1848 odoprela poslušnosť maďarskej vláde a vyhlásila sa za jediného vykonávateľa moci na Slovensku. Jej politickými vodcami bol Štúr, Hurban a Hodža. Cisársky dvor však sľuby, ktoré dal slovenským predstaviteľom, nesplnil.
- Séria osobných tragédií sa pre Ľudovíta Štúra začala v roku 1851. Najskôr zomrel brat Karol, potom aj otec. O dva roky neskôr mu zomiera priateľka Adela Ostrolúcka aj jeho matka.
- Nešťastie na poľovačke 22. 12. 1855 ukončilo život Ľudovíta Štúra. Keď preskakoval potok neďaleko Modry, nešťastne sa postrelil do stehna a na následky zranenia 12. 1. 1856 zomrel.
Na titulnej fotografii:
Ľudovít Štúr v uhorskom sneme. Obraz Gejzu Szalaya.
CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE
NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA
http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/361855-ludovit-stur-osobnost-ktora-aj-dnes-ludi-spaja/