Majster Ján Bačúr z Padiny vysiela človečinu v nadčasovej pokore zo svojich 80 vystavených diel – dotykov insitného kumštu so životom Slovákov v Srbsku

Miesto deja v súzvuku s farbami a príbehmi jednoduchých ľudí na palete fascinujúceho naivného maliarskeho kumštu z prostredí Slovákov v Srbsku v zarámovaných olejoch je už po niekoľký raz v Bratislave na jednej z najprestížnejších adries. V Dvorane Ministerstva kultúry SR na Námestí SNP sa napokon už viackrát konala sviatosť krehkého, zato mimoriadne presvedčivého umenia prameniaceho z podstaty prítomnosti slovenského človeka v priestore, ktorému historicky vravíme Dolná zem. Tá vojvodinská v Srbsku, kde sa najmä v Kovačici, Padine, ale aj inde odvíja pozoruhodné desaťročia insitná maľba potvrdivšia už v minulosti dielami Martina Jonáša či Zuzany Chalupovej (aj mnohých ďalších) svoju svetovosť, je neobyčajnou kreativitou a vnuknutím talentu od Boha obrazotvornosťou ukotvená, námetmi predchnutá a duchovne zharmonizovaná v tisíckach sekvencií zo života Slovákov v časopriestore, ktorý začali objavovať, aby si ho postupne osvojovali, zveľaďovali, láskali a všemožným spôsobom obetavo rozvíjali na svoj, slovenský spôsob a charakter, čochvíľa pred 250 rokmi.

Aj tento kontext na pozadí sociálno-estetických, umeleckých i ľudských pohnútok je pre návštevníka reprezentatívnej výstavy padinského rodáka Jána Bačúra podstatný a určujúci aj preto, aby sme sa vcítili do mnohovrstevného aspektu impulzov, motivácií, ambícií a ašpirácií tvorcu – umelca, spontánneho, úprimného a dobromyseľného všestranne podkutého osemdesiatnika. Osobnosť majstra Jána Bačúra je nielen vďaka jeho impozantnej, atletickej a napriek ôsmim krížikom energiu vyžarujúcej mladíckym duchom nadelenej postavy niekdajšieho aktívneho športovca – futbalistu inšpirujúca a zajedno i dominantná. Jeho životný príbeh, mnohorakosť pracovných, tvorivých, ľudských i voľnočasových pohnútok a zážitkovostí je v tom najlepšom, najsúcejšom a najmúdrejšom kapitalizovaný v oscilovaní bohatosti jeho myšlienkovo-emotívneho vnútorného sveta. Obdarený vrchovatou mierou maliarskeho talentu, prirodzenej empatie a najmä šľachetnej pokory, publikum, priateľov i celkom neznámych ľudí očarí, udiví, povzbudí, jednoducho ich vovedie do bezhraničného pásma dobra, priazne a vľúdnej krásy nielen prostredníctvom jeho „zarámovaného umeleckého sveta“, ale aj pohladením slova, dotykom očí, vravou príjemného spoločníka.

Nebolo tomu inak ani počas vernisáže výstavy nazvanou Schody života, počas ktorej nás v pondelok 15. januára 2018 majster Ján Bačúr uviedol 80 obrazmi z jeho celkom 2754 vytvorených diel do takpovediac padinského raja. Keď po príhovoroch, predslovoch a prívetoch JE Šani Dermaku, veľvyslanca Srbskej republiky v Slovenskej republike, JE Jána Varša, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí,  Petra Tvrdoňa, riaditeľa Medzinárodného domu umenia pre deti BIBIANA a Pavla Babku, majiteľa a riaditeľa Galéria Babka v Kovačici, predstúpil majster Bačúr pred prítomné publikum a hostí, v jeho posolstve, prednesenom v závideniahodnej srdce i dušu poslucháča zmäkčujúcej až chlácholiacej slovenčine, odznelo a vyznelo okrem jeho umeleckého vyznania najmä priznanie.

V upriamenom na starostlivo nachystaný text príhovoru mu v očiach akosi viac zaihral plamienok zakaždým, keď velebil prajnosť chvíle, že mu bola daná ako dar k osemdesiatinám (oslávil ich, akože inak, nádhernou výstavou 22. októbra 2017 v Kovačici…) možnosť vystavovať tu, na Slovensku a v Bratislave, ku ktorým prechováva neobyčajne hlboký cit. Bez pátosu a veľkých slov bolo navidomoči jasnozrivé, ako si domovinu svojich predkov, Slovensko a slovenskosť, nosí Ján Bačúr v intimite záhybov svojej duše, v srdci vystavenom cez dotyky jeho maliarskeho štetca na plátnach prihovárajúcich sa farebnosťou všednej i sviatočnej Vojvodiny.

Aj v tomto a podobnom duchu sa jednotliví rečníci vyjadrili o impozantnej tvorbe Jána Bačúra  ako o objavujúcom a emotívne nastavenom kumšte umelca, ktorý má na zreteli nielen zobrazovanie, ale aj verné dokumentovanie času. Tu pohrúženého do priestoru tradícií, nikde sa nekončiacej práce a znoja, spoločenstva ľudí, priateľov či susedov, tam zasa do času plynúceho v premenlivosti a dynamike štyroch ročných období, oku lahodiacej prírody, polí a políčok, hospodárstiev a zvieratstva, družnosti či osamelosti, povznesených nálad či okamihov, keď aj trúchlenie si, veď život náš to prináša, neodkladne roztvorí dvere obydlí.

„Ak radi naslúchate tichu, rovine, ak vás nadchýnajú nekonečné obilné a slnečnicové lány, ak máte radi zvuk huslí, krásu koní a zvierat na dedinskom dvore, ak ste ctiteľmi úprimného insitného umenia; ak máte potešenie z kvetov a slnka; ak radi snívate, ak radi milujete, ak vám je potrebná útecha, inšpirácia; ak ste si zachovali dieťa v sebe – ja viem, kam máte zájsť, poznám to miesto. Tam sa veľké stáva ešte väčším, malé ešte menším, červené ešte červenším, ľudia ešte ľudskejšími. To je Kovačica…,“ vyznáva sa na portáli Galérie Babka v Kovačici jej stvoriteľ, majiteľ a neúnavný inšpirátor a propagátor jedinečnosti insitného umenia Slovákov v Srbsku, ako aj šéf rovnomennej nadácie, Pavel Babka. Pridám už iba dôvetok k jeho myšlienkam – to všetko v priam zrkadlovej podobnosti platí aj o Padine, podľa štatistík a skladby obyvateľstva nespochybniteľne najslovenskejšej obci v Srbsku.

Preto k nej, do nej a k jej motívom, je odjakživa v tvorbe upreté maliarske úsilie Jána Bačúra. A tak pred návštevníkom Dvorany MK z obrazu na obraz prelínajúcimi sa farbami preskakuje zrak na výjavy vychodivšie z ľudovej spontánnosti a bezprostredného dotyku umelca s prostredím, ktoré si nadovšetko ctí a napokon aj cíti. Na plátnach sa nechal v tom najlepšom opantať atmosférou dedinského a sedliackeho života, ponormi do detskej fantázie, farbistej palety prežívaní každučkého dňa, emotívnych poryvov rodinných príbehov, mozoľnatých všedných skorých brieždení i sviatočných nedeľných rozjímaní za Tranosciom. To a mnohé rozvetvené v nespočetnosti tém, námetov a skíc, ktoré iba plnosť života prináša, vyžaruje z obrazov Jána Bačúra, ktorý k nevšednému zážitku v Bratislave úprimne pozval v prítomnosti svojej pani manželky a ďalších jemu blízkych ľudí návštevníkov a obdivovateľov jeho tvorby zo Srbska i Slovenska.

Na vernisáži, ktorej mnohí z prítomných hostí dávali prívlastky výnimočnosti a jedinečnosti, s čím sa možno iba stotožniť, sa vďaka insitnému pookriatiu postretalo mnoho ctiteľov nielen tohto druhu umenia, ale aj života dolnozemských Slovákov. A tak sme tu v družných debatách zazreli viaceré známe tváre – spisovateľa Miroslava Demáka, pedagógov, etnológov, historikov či muzejníkov a umenovedov Jána a Martu Botíkovcov, Samuela Jovankoviča, Štefana Zelenáka, Jarmilu Gerbocovú, spisovateľa a fotografa Ondreja Miháľa, autora skvostných dokumentárnych kníh o vojvodinských Slovákoch v Kanade, slovenských publicistov a spisovateľov Mariána Pauera, Dušana Mikolaja, Stanislava Bachledu a Gustáva Murína, bývalého diplomata a experta na krajiny Balkánu, publicistu Júliusa Lörincza, ale aj zvedavé a výstavou očarené študentky fakulty masmédií Paneurópskej univerzity v Bratislave.

Z nádherného zážitku si viacerí akiste utrieďujú vnemy, obrazy a dojmy. Pričom vďaka internetovej komunikácii niektorí pocítili aj potrebu priamo sa s nimi podeliť. V tomto duchu predsedovi ÚSŽZ Jánovi Varšovi napísal napríklad mail Doc. MUDr. Martin Antal, CSc. z Bratislavy:  „Vážený pán veľvyslanec, obdivujeme Vašu aktivitu, ktorou robíte významnú činnosť na šírenie dobrého mena Slovákov v zahraničí. Výstava pána Jána Bačúra je mimoriadne pekná, zaujímavá a preto sme sa rozhodli zverejniť a šíriť to aj na našej FB stránke.“

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí nepochybne aj po takýchto reakciách z radov verejnosti na Slovensku pociťuje zadosťučinenie za prejavené aktivity, podporu a súčinnosť pri prípravách podobných podujatí našich krajanov v ich materskej krajine  – na Slovensku. A tak aj z tohto dôvodu, myslím si, je namieste, ak zverejňujeme odpoveď Jána Varša na predmetný mail:

„Vážený pán docent, som veľmi rád, že sa Vám výstava insitnej maľby pána Jána Bačúra z Padiny páči. Myslím, že všetci na Slovensku sme hrdí na to, že aj za hranicami našej vlasti sú Slováci, ktorí jazykom, vierou, kultúrou a umením udržiavajú, prezentujú a rozvíjajú slovenské tradície a zvyky vo svojich domovských krajinách a tým obohacujú spoločnosť, v ktorej žijú a pôsobia.

Podujatia, na ktorých sa nejakým spôsobom podieľa ÚSŽZ, sa snažím sumarizovať v štvrťročných intervaloch na webovskej stránke ÚSŽZ, ale domnievam sa, že dobrý chýr výstave Jána Bačúra urobila (aj) RTVS vo svojom večernom spravodajstve v deň otvorenia výstavy. Ešte raz Vám ďakujem za milé slová o výstave Jána Bačúra, ktorého si dovolím dať do kópie tohto e-mailu, lebo potešenie z jeho obsahu si nepochybne a dôvodne zaslúži práve On."

So srdečným pozdravom

Ján Varšo, predseda ÚSŽZ

 

Prierezová výstava 80 diel majstra Jána Bačúra z Padiny s názvom Schody života potrvá v priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry SR na Námestí SNP v Bratislave do 31. januára 2018.

Medzinárodný dom umenia pre deti BIBIANA, Galéria Babka v Kovačici a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí touto výstavou vzdávajú hold umelcovi, ktorý tak svojim dielom, ako aj ľudským rozmerom patrí ku kľúčovým osobnostiam súčasnej insitnej tvorby Slovákov vo Vojvodine. V čase otvorenia výstavy v Bratislave Ján Bačúr sa v rozhovore pre RTVS o. i. vyznal, že k 15. januáru 2018 namaľoval celkom 2754 obrazov. Úctyhodné, ohromné, uznania hodné!

ĽUDO POMICHAL

FOTO: AUTOR

 

KTO JE JÁN BAČÚR

Narodil sa 22. októbra 1937 v Padine. Základnú školu skončil v rodnej dedine a stretnú administratívnu školu v Belehrade. Po dôchodok v roku 1993 pracoval ako matrikár v Padine. V roku 1950 ako trinásťročný chlapec vystavoval svoje obrazy na prvej kolektívnej výstave v Padine. V roku 1962 sa prvýkrát zúčastnil na podujatí Kovačický október, kde bol navrhnutý za člena Galérie. 

Avšak láska k futbalu prevážila, takže maľovanie na istý čas prerušil. Pokračoval v roku 1979 a odvtedy aktívne maľuje. V roku 1980 so skupinou insitných maliarov sa zúčastnil v zakladaní  maliarskej pobočky pri Dome kultúry. Stálym členom kovačickej Galérie sa stal v roku 1985. Odvtedy sa zúčastňuje početných výtvarných kolónií a výstav v štáte a vo svete.

V jeho tvorbe dominujú motívy vzťahujúce sa na rodnú Padinu, jej ulice a polia. Avšak, v jeho tvorbe nie je dominantný slovenský folklór a zvyky, ako je to zvyčajné u iných maliarov  kovačickej a padinskej insity. Tak dôkladne, ako počas pracovnej doby, keď sa staral o matrikárske knihy snažil sa zaznamenať rurálnu architektúru svojej vlasti – padinské nádvoria a polia. Takže, jeho maľby sú svojráznou kronikou vlasti.  Ján Bačúr maľoval aj mŕtvu prírodu a enteriér. Zaujímavosťou v jeho práci je cyklus portrétov, do ktorého patria aj portréty členov Galérie insitného umenia. 

Podstatou Bačúrovho výtvarného prejavu je filigránsky presná maľba. Ona dáva určitú dynamiku každému obrazu, kde sú prázdne miesta vyplnené pastelovými farbami, ktoré nie sú intenzívne a istým spôsobom sú tónované. V jednom cykle Bačúrových malieb dominujú len jedna alebo dve farby. 

ZDROJ: www.slovackizavod.org.rs