Mein Kampf: vydávať alebo páliť?

Biblia nacizmu, rukoväť mladého nacistu, najnebezpečnejšia kniha 20. storočia. Aj takýmito prívlastkami sa pýši Hitlerovo „veľdielo“ Mein Kampf (Môj boj). V mnohých štátoch naďalej zakázané, v uplynulých dňoch opäť vyšlo v krajine svojho vzniku – v Nemecku. Po sedemdesiatich rokoch, prvýkrát od smrti autora. A s vedeckými komentármi, presahujúcimi objemom autorský text. Vyjdeniu knihy napriek tomu predchádzali protichodné hlasy a protesty. Sú oprávnené? V denníku PRAVDA o tom napísal publicista VLADIMÍR JANCURA.

Skúsme si v skratke priblížiť históriu a zložité osudy tejto knihy, najprv obchádzanej i vysmievanej, neskôr vychvaľovanej až do nebies a napokon zatracovanej pod holú zem. V hlave vtedy 34-ročného Adolfa Hitlera sa zrodil nápad dať svojmu svetonázoru písomnú podobu niekedy koncom roku 1923, krátko po tzv. pivnom alebo pivničnom puči v Mníchove. Jeho Národne socialistickú nemeckú stranu zakázali, samotného Hitlera dva dni po neúspešnom puči odsúdili na päť rokov väzenia.

Pôvodne zamýšľal dať svojmu literárnemu dielu názov Roky boja proti lži, hlúposti a zbabelosti, neskôr sa rozhodol pre údernejší titulok. Roky väzenia sa napokon scvrkli na deväť mesiacov (Hitlera prepustili na základe amnestie údajne za dobré správanie), aj tie mu však stačili na napísanie 270-stránkovej knihy. V skutočnosti však budúci Führer vlastnoručne nenapísal ani riadok, ako tvrdia niektorí bádatelia, on iba nahlas premýšľal a jeho myšlienky zapisoval spoluväzeň Rudolf Hess, vtedy osobný tajomník lídra NSDAP a po uchopení moci v Nemecku nacistami zástupca Vodcu.

Prvý zväzok Mein Kampf vyšiel v roku 1925, druhý o rok neskôr. Kniha sa spočiatku nestretla s bohvieakým záujmom, do roku 1930 sa jej predalo iba 35-tisíc kusov. A u väčšiny z tých, čo Mein Kampf nielen prečítali, ale aj kriticky analyzovali, vyvolala množstvo pochybnosti alebo výsmech. Málokto jej prikladal nejaký význam. Našli sa, pravda, výnimky, tí brali knihu vážne. Napríklad nemecký spisovateľ a publicista Friedrich T. H. Tetens. V článkoch, ktoré uverejnili noviny National-Zeitung, vychádzajúce v Bazileji, priblížil na jej základe plán nacistov na ovládnutie sveta a upozornil, že už sa vinie ako „červená niť" všetkými ich zahraničnopoli­tickými aktivitami. Články vyšli v roku 1935, čiže len dva roky po nástupe Hitlera k moci. Do násilného pripojenia Rakúska a oklieštenia Československa mali uplynúť ešte tri roky a štyri roky delili ľudstvo od agresie Nemecka do Poľska, čiže od druhej svetovej vojny.

V tom čase, v roku 1935, už Mein Kampf vychádzal v Nemecku v státisícových nákladoch. Vydavateľstvo nacistickej strany dodalo za desať rokov na trh takmer 12 miliónov výtlačkov, z čoho sám autor mal ročný príjem (v prepočte) okolo milióna dolárov. V nemeckých školách sa Mein Kampf stal povinným čítaním, knihu v darčekovej väzbe rozdávali mladomanželom pri sobášoch. Kto ju však naozaj prečítal a čo si z nej odniesol? T. H. Tetens sa čudoval, že obyvateľstvo Nemecka nechápe vtedajšie Hitlerove aktivity ako súčasť jeho grandiózneho plánu dobyť svet. Ako je to možné?

Podľa súčasnej politologičky Barbary Zehnphennigovej z univerzity v Hamburgu „Hitler čitateľom vo svojej knihe prezradil aj to, o čom by sám vtedy radšej pomlčal, ale čitatelia to nevnímali, hoci to mali pochopiť". Prečo nevnímali? „Každý sa vysmieval z bombastickosti Hitlerovej knihy namiesto toho, aby si všímal jeho program," priznal neskôr rakúsky spisovateľ Stefan Zweig.

Pritom v knihe bolo už na jej prvej strane čierne na bielom, čo alpskú krajinu onedlho čaká. „Nemecké Rakúsko sa musí vrátiť do veľkej nemeckej vlasti". A čo bude s Európou? „Dnes je osemdesiat miliónov Nemcov v Európe, ale akákoľvek zahraničná politika môže byť správna iba vtedy, keď po sotva sto rokoch bude na tomto kontinente žiť 250 miliónov Nemcov."

Žiadne ilúzie si nemohli robiť komunisti, sociálni demokrati, ale predovšetkým Židia, ktorých Hitler označil za pôvodcov všetkého zla, usilujúcich sa o svetovládu. Židovský národ nazval v knihe „parazitom na tele ostatných národov", „typickým cudzopasníkom", „škodlivým bacilom", s ktorým treba podľa toho aj zaobchádzať…

Tuka vraj chcel preložiť

Už pred vojnou vyšiel Mein Kampf v šestnástich jazykoch, hoci Hitler vyhlasoval, že napísal knihu iba pre Nemcov. Britské vydavateľstvo Hutchinson kúpilo napriek tomu už v roku 1933 od nemeckého nakladateľstva Eher Verlag autorské práva na jej svetové preklady. A o tri roky vyšla v angličtine prvá nekrátená verzia Hitlerovej knihy. Jazykové mutácie sa objavili aj vo väčšine nacistami okupovaných či vazalských krajín. V slovenčine však Mein Kampf ani pred vojnou, ani počas nej nevyšiel. Prečo nie, to je dosť zaujímavá otázka.

Na internete koluje ničím nepodložená informácia, podľa ktorej Vojtech Tuka, vtedajší slovenský premiér a zároveň minister zahraničných vecí, poslal 5. novembra 1940 do Berlína prostredníctvom nemeckého vyslanca v Bratislave Manfreda von Killingera prosbu preložiť Hitlerovu knihu a vydať ju v slovenskom jazyku. Zamietavá odpoveď mala prísť už o týždeň: Hitler vraj zakázal prekladať toto dielo „do balkánskych jazykov"!

Je síce známe, že do marca 1939, keď vznikol Slovenský štát, Hitler o Slovákoch toho veľa nevedel, čo otvorene povedal aj Jozefovi Tisovi pri ich prvom stretnutí. V knihe Mein Kampf hanlivo alebo s dešpektom píše o Čechoch, Srboch i Chorvátoch, o Slovákoch sa však nezmieňuje ani slovom. Akoby neexistovali, čo v prípade muža s nedokončenou meštiankou a agitátora z mníchovských pivární vôbec neprekvapuje. Prvýkrát sa Hitler o Slovákoch verejne zmienil až v septembri 1938 v rozhovore s britským premiérom Nevillom Chamberlainom, ich počet v spoločnom česko-slovenskom štáte však odhadol iba na jeden milión osôb!

V novembri 1940, tri mesiace po rokovaniach v Salzburgu, kde Hitler tak drasticky zasiahol do vnútorných záležitosti Slovenska (a ukázal, kto je tu vlastne pánom), už vedel o jeho obyvateľoch a kultúre akiste viac a sotva si ju plietol s Balkánom. Navyše Tukovu prosbu malo vybavovať Ribbentropovo ministerstvo zahraničia, ktoré určite bolo „v obraze". Napokon nijaký záznam o údajnej Tukovej prosbe neobsahuje ani obsiahla publikácia Slovensko-nemecké vzťahy (1938–1941) v dokumentoch.

 

Na titulnej fotografii:

Prvé vydanie Mein Kampfu z roku 1925.

Na snímke vo fotogalérii:

Z predstaviteľov Slovenského štátu mal najbližšie k Hitlerovi premiér Vojtech Tuka. Vraj chcel preložiť Mein Kampf do slovenčiny.

Foto: wikimedia

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/379527-mein-kampf-vydavat-alebo-palit/