Milovať Rysy

Masové výstupy na hory pripomínajú putovanie na posvätné miesta. Púť predsa nemusí mať vždy náboženský obsah, môže sledovať politické, národno-obrodenecké alebo turistické ciele. Tak nejako to bolo a je aj s výstupmi na Rysy či Kriváň. Tému približuje v denníku PRAVDA publicista VLADIMÍR JANCURA.

Púte na Mariánsku horu pri Levoči alebo na horu Zvir pri Litmanovej majú dodnes čiste náboženský charakter. V období baroka sa pestoval kult pútnických miest na horských vrcholoch. V 17. storočí sa takéto vyvýšené miesta po celej Európe zdobili pútnickými chrámami. „Návštevníka približovali k Bohu a zároveň svojou dominantnou polohou demonštrovali moc a slávu víťaznej cirkvi,“ píše český historik Eduard Maur v knihe Pamäť hôr. Je zaujímavé, že francúzski pútnici smerujúci na terajšie katolícke Svetové dni mládeže v Krakove si zvolili cestu cez Rysy a na ich vrchole tvrdili to isté: „Tu cítime, že Boh je s nami.“ Vo výške 2 500 metrov sa modlili a spievali – Marseillaisu.

„Zatiaľ čo pútnici navštevujú posvätné miesto v nábožnej úcte, turisti ho navštevujú viac-menej ako nezaujatí pozorovatelia,“ tvrdí anglický filozof Rupert Sheldrake. Turistiku nazýva zosvetšteným pútnictvom a dodáva: „Pútnici moc posvätného miesta posilňujú, turisti ju vysávajú.“ Inými slovami: turisti a horolezci takéto končiare zdolávajú a krotia. A tak viaceré pútnické hory prešli zložitou evolúciou: z miest zasvätených bohoslužbám pod holým nebom sa medzičasom stávali symbolmi národnej slobody a dnes sú pre mnohých návštevníkov turistickými atrakciami. To sa udialo napríklad s vrchom Říp (459 m) v Čechách a do istej miery aj s naším Kriváňom. Zložitejší je prípad Rysov a jemu sa chceme venovať predovšetkým. V týchto dňoch uplynulo 60 rokov odvtedy, čo sa uskutočnil prvý masový výstup na vrchol Rysov.

Vystúpil Lenin na Rysy?

Najvyššie tatranské končiare sú osobitnou kapitolou medzi našimi horami. Vynímajú sa už svojou nedostupnosťou alebo sťaženou dostupnosťou pre bežného smrteľníka. Ich zdolanie si vyžaduje určitú prípravu a športovú výkonnosť. Z top 10 tatranských dvojtisícoviek sa preto stali predmetom hromadných výstupov predposledné Rysy a posledný, desiaty Kriváň. A hoci rekreační horolezci v internetových debatách tvrdia, že „obidva vrcholy sú pre normálneho, priemerného turistu v pohode zvládnuteľné“, najmä výstup na Rysy mu dá určite zabrať.

Rysy majú prevýšenie 1 500 metrov a 22-kilometrovú trasu možno absolvovať v priemere za 8 hodín. Nie náhodou sprievodcovia označujú náročnosť výstupu ako „veľmi vysokú“, najmä ak sa ide z poľskej strany. Kriváň sa zdá byť pre každého dostupnejší, veď na jeho svahoch sa kedysi ťažilo (najvyššie položená baňa bola len 50 m pod vrcholom) a niektorí odborníci odporúčajú výstup na Kriváň ako prípravu na Rysy. Na druhej strane, štúrovci síce nazvali výstupy na Kriváň „národnými vychádzkami“, ale dávali tomuto pojmu osobitný význam. Ako prízvukuje znalec krivánskej histórie Ivan Bubelíny, pred 175 rokmi, keď na vrchol vystúpil Ľudovít Štúr s ďalšími národovcami, išlo o úctyhodný výkon.

Keď sa pred 60 rokmi začali masovo navštevovať Rysy, mali krivánske „vychádzky“ a národné púte už dlhú tradíciu. Najprv sa na nich zúčastňovali desiatky, neskôr stovky a napokon tisícky záujemcov. O hromadných výstupoch na Rysy sa po roku 1989 rozšíril názor, že boli politickou akciou a vznikli na počesť boľševického vodcu Vladimíra Iľjiča Lenina, ktorý mal vrchol Rysov zdolať v lete 1913. Ale bolo to naozaj tak?

 

Na titulnej fotografii:

Severozápadná časť vrcholu Rysov slúži od roku 2000 ako hraničný peší priechod.

Autor: SITA, Jozef Jakubčo

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/400715-milovat-rysy/