Mladý Slovák Michal Krištof je spoluautorom českého pavilónu na Expo v Miláne

Mediálnym súhvezdím českej architektúry je dnes dvojica dvadsiatnikov Ondřej Chybík a Michal Krištof. Druhý menovaný je Slovák, ale kto o ňom vie na Slovensku? Dopátral sa ale k nemu publicista VLADIMÍR JANCURA v denníku PRAVDA, a tak Michala Krištofa predstavil v rozsiahlom interview.

Tu je ich príbeh v skratke: dvaja spolužiaci si po skončení vysokej školy v Brne pred štyrmi rokmi založili vlastný ateliér. Ten rýchlo rastie s víťazstvami v medzinárodných súťažiach a s náročnými zákazkami. V Miláne sa podľa ich návrhu dokončuje český pavilón na Expo 2015. V Prahe sa podieľajú na tvorbe novej mestskej štvrte – Waltrovky. A čo urobia na Slovensku? Na to sme sa pýtali mladšieho člena úspešného tandemu.

Vraj ste rodený Martinčan?
Narodil som sa síce v Martine, ale pochádzam z Kláštora pod Znievom.

Kláštor pod Znievom je tiež pojem – vzniklo tam predsa prvé slovenské gymnázium.
Samozrejme, a na to som aj patrične hrdý. Kláštor je síce len dedina približne s tisícšesťsto obyvateľmi, ale ktorá iná je natoľko známa každému Slovákovi? Hádam ešte Uhrovec, rodisko Ľudovíta Štúra. Sám som síce navštevoval Gymnázium v Martine, ale väčšinu detstva a dospievania som strávil doma v Kláštore.

Čo robia vaši rodičia?
Otec je polygraf a mama laborantka v tamojšej fakultnej nemocnici.

Čiže nikdy nemali nič spoločné so stavbárčinou ani s architektúrou?
Hádam len to, že postavili náš dom. Otec okrem toho zrekonštruoval dve malé kaplnky v okolí Kláštora a aj moji starí rodičia sa desiatky rokov starali o jednu kaplnku. Tak to tam chodí odjakživa, rodiny si berú pod patronát jednotlivé sakrálne objekty v okolí, napríklad božie muky, kríže, kaplnky a starajú sa o ne. Sme katolícka rodina, ktorá žije s farnosťou a pomáhame, čím vieme.

Aké vlastnosti máte po rodičoch?
Mama klasicky vtipkuje na túto tému, keď hovorí, že to dobré mám po nej a zlé po otcovi. Po mame mám možno vzťah k umeniu, k divadlu, hudbe a poriadkumilovnosť. Práve ona ma prihlásila na kreslenie už v základnej škole, zatiaľ čo otec viedol svojich synov k športu. Rád hrávam futbal, behám a v zime bežkujem. Otec je schopný manažér a organizátor, dlho bol zástupcom starostu v Kláštore, niečo z tých jeho vlastností som asi tiež podedil.

Koľko je vás súrodencov?
Dvaja, brat je o päť rokov mladší, študuje v Bratislave medzinárodný manažment a zároveň už má vlastnú firmu, ktorá sa venuje e-shopom a podnikaniu na internete. Marek je veľmi šikovný chalan.

Vy ste chceli byť odmalička architektom?
Najprv som túžil byť pilotom. Dokonca aj na gymnáziu som ešte sníval o lietaní, staval som plastové modely lietadiel z druhej svetovej vojny a zo súčasnosti, som dokonca niekoľkonásobný majster Slovenska v tejto disciplíne.

A tak ste sa prihlásili na vysokú leteckú?
Tak ďaleko som sa ani nedostal, som totiž ekzematik, alergik, ale nezobrali by ma už len preto, lebo som mal zlomenú nohu.

Vraj stačí, aby uchádzač mal v ústach veľa plomb a neprejde sitom.
Zuby som mal vždy dobré, ale aj bez toho je to tam veľmi prísne. Berú maximálne jedného-dvoch uchádzačov. A tak som hľadal niečo iné. Dva roky pred skončením gymnázia som listoval v zozname študijných odborov a vylučovacou metódou mi ostala nakoniec len architektúra. Tak som sa rozhodol, že si o tom skúsim zistiť viac, a potom sa to celé začalo.

Ako?
Chodil som takmer dva roky na prípravné kurzy – išlo najmä o kreslenie – na Základnú umeleckú školu v Martine k sochárovi Petrovi Klimekovi. V Martine nie je nikto lepší. Pán Klimek bol prísny učiteľ, nie každý by uňho vydržal, ale veľmi dobre ma pripravil. A nielen na prijímačky, vlastne mi otvoril oči a prehĺbil môj záujem o architektúru aj umenie.

Prihlásili ste sa hneď do Brna?
Poslal som prihlášky do Bratislavy, Prahy aj Brna. Všade ma zobrali a rozhodol som sa pre Fakultu architektúry na Vysokom učení technickom v Brne hlavne preto, lebo tam boli najťažšie prijímačky. Povedal som si: kde sú najťažšie, tam musí byť aj najvyššia kvalita školy. Kým v Prahe a Bratislave berú povedzme tristo uchádzačov do prvého ročníka s tým, že do druhého ročníka ich prejde len sto, v Brne postupujú opačne – robia prísny výber už pri prijímacích pohovoroch.

 

Na titulnej fotografii:

Michal Krištof.

Foto: Pravda

 

Snímka vo fotogalérii:

Vizualizácia projektu pavilónu Českej republiky na Expo 2015 v Miláne.

Autor: Chybik+Kristof+Associated Architects

 

MICHAL KRIŠTOF (1986)

česko-slovenský architekt

  • Pochádza z Kláštora pod Znievom, v rokoch 2006 – 2010 vyštudoval Fakultu architektúry VUT v Brne.
  • Stážoval v Bruseli a v architektonickej kancelárii Bjarke Ingels Group (BIG) v dánskej Kodani.
  • Roku 2010 založil so spolužiakom Ondřejom Chybíkom architektonické štúdio Chybik + Kristof Associated Architects.
  • Zároveň pôsobí na materskej fakulte v ateliéri doc. Maxmiliána Wittmanna a vyučuje ateliérovú tvorbu.
  • Roku 2011 vyhral návrh Chybíka a Krištofa medzinárodnú súťaž na komplex vilových bytov pri Dunaji v Čunove. Podieľal sa na projektoch pre Belgicko, Česko, Čínu, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Malajziu, Nórsko, Rusko, Slovensko a Švédsko.
  • Roku 2013 vyhral ateliér Chybik + Kristof Associated Architects súťaž na pavilón Českej republiky na Expo 2015 v Miláne a na revitalizáciu časti mestskej štvrte Waltrovka v Prahe so 700 bytmi. Oba projekty sa už realizujú.

 

CELÝ ROZHOVOR ČÍTAJTE

NA PORTÁLI  DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/348831-mlady-slovak-spoluautorom-ceskeho-pavilonu-na-expo-v-milane/