Mlynský slovenský páví krúžok slávi pod Pilíšom krásnych 50

Mlynky, obec vari najviac rezonujúca v prostredí Slovákov po Pilíšom (pod kopcom Pleš, najvyšším to vrcholom Pilíšskych hôr) v podvedomí nielen tamojšej Slovače, ale aj Slovákov na Slovensku, sa chystá v sobotu 13. júna 2015 na oslavy krásneho jubilea. Spevácky kolektív – Mlynský slovenský páví krúžok si slávnostným koncertom a stretnutím Slovákov v Mlynkoch pripomenie od 18.00 h v poldruhahodinovom programe 50. výročie svojho vzniku. Na koncerte sa zúčastní aj Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Na podujatie jedného z dlhoročného pohľadu najreprezentatívnejšieho speváckeho kolektívu Slovákov v Maďarsku pozýva spoločne Samospráva obce Mlynky, Zväz Slovákov v Maďarsku a Mlynský slovenský páví krúžok. Podujatie sa uskutoční v Slovenskom regionálnom dome v Mlynkoch.

Nože si pripomeňme teraz, keď vskutku výnimočný páví krúžok v Mlynkoch oslavuje nádhernú päťdesiatku, ako o jeho prínose písal pred 15 rokmi pri príležitosti 35. výročia tohto speváckeho kolektívu mlynský rodák a publicista IMRICH FUHL:

Ľudové piesne postupne strácajú svoje prirodzené spoločenské pozadie. Toto konštatovanie sa vo zvýšenej miere vzťahuje na našu Slovač, pôvodné piesne ktorej nadnes žijú viac-menej už iba v pamäti staršej generácie. Úlohu pestovania a rozširovania ľudových piesní prevzali v prvom rade kolektívy našich ľudových spevákov – pávie krúžky. Za skutočnosť, že piesne našich predkov ešte úplne nevymreli, môžeme teda vo veľkej miere ďakovať práve ich oduševneným členom.

Podľa všetkého najstarším pávím krúžkom Slovákov v Maďarsku je práve mlynský. Je všeobecne známe, že tento náš podpilíšsky spevácky kolektív (v súčasnosti pozostávajúci z 15 speváčok a 9 spevákov) už dlhé desaťročia patrí medzi najlepších a najúspešnejších reprezentantov a interpretov tradičnej kultúry Slovákov v Maďarsku. Mlynskí speváci vykonali a dodnes vykonávajú veľmi užitočnú a významnú činnosť v prospech našej národnosti, predstavujúc stabilný prvok v pestovaní trvalých hodnôt v kultúrnom živote našej Slovače. Členovia pávieho krúžku – na potešenie nemalého tábora ich obdivovateľov – obetujú značnú časť svojho voľného času nacvičovaniu a predstavovaniu slovenských ľudových piesní Pilíšanov. Prinášajú pritom „česť a slávu” nielen svojej rodnej obci, ale i širšiemu kolektívu, celej našej národnosti.

Vystupujú pravidelne ako doma, tak i v zahraničí, samozrejme, v prvom rade v našej materskej krajine, a to s veľkým úspechom. Vo svojej kategórii nadnes už získali snáď všetky odborné ocenenia a rôznymi inštitúciami boli viackrát vyznamenaní; predsa „nesedia na vavrínoch” – neustále obnovujú a dopĺňajú svoj repertoár. Spomedzi úspešných experimentov mlynských ľudových spevákov treba vyzdvihnúť ich spoluprácu s členmi pávích krúžkov ďalších pilíšskych obcí, Čívu a Santova, s ktorými príležitostne vytvárajú vynikajúci spoločný spevácky kolektív. Mlynskí speváci si v minulosti na javisku aj zatancovali a úzko spolupracovali s miestnou tanečnou skupinou, spoločne vystupovali napríklad v dobre známej Pilíšskej svadbe.

x x x

 

Jeden z našich najlepších folkloristov a zberateľov Štefan Lami, ktorému Pilíšania udelili vyznamenanie „Pre Mlynky”, vo svojom pozdrave (ktorý, i keď nie od neho osobne, ale zato odznel na oslavách) takto spomína na spolu prežité roky: „Prvú fázu vašej činnosti charakterizoval prednes cirkevných sviatočných piesní. Vaša vtedajšia vedúca, pani rechtorka, sa netešila, keď ste sa so svojimi ľudovými piesňami prihlásili na celoštátnu spevácku súťaž „Vyletel vták”. Potom ste sa za odbornej pomoci Istvána Alföldiho Borusa postupne zaradili do rôznych programov Demokratického Zväzu Slovákov v Maďarsku. Keď ste si smeli pri spievaní aj zatancovať, bol to pokrok. Pozvanie spoza hraníc ste dostali prvýkrát od Matice slovenskej na kultúrne stretnutie zahraničných Slovákov do Martina. Bolo to v roku 1969. Odvtedy veľa vody pretieklo Dunajom. Váš páví krúžok sa dožil mnohých pekných úspechov. Pre mňa zostal pamätný váš v poradí posledný novohradský kultúrny zájazd. Jazdili sme po neznámych cestách. Nebohý Jano Urbanič navigoval šoféra. On, ako bývalý súkromný vápenkár, poznal každú novohradskú slovenskú obec. Nech odpočíva v pokoji s ostatnými členmi skupiny, ktorí už nežijú. Vaše programy pre obecenstvo, ale i pre mňa boli nezabudnuteľné. Pri spoločnom spievaní prežívajte i naďalej veľa radosti…”

 

Toľko teda Imrich Fuhl, publicista, fotograf, básnik a popredný kultúrno-spoločenský aktivista spomedzi Slovákov v Maďarsku, v časti jeho reportáži v týždenníku Slovákov v Maďarsku ĽUDOVÉ NOVINY.

 

 

FOTO:  IMRICH FUHL

             ĽUDO POMICHAL