Na prezentácii kalendárov Slovákov v Maďarsku v Bratislave aj osobnosti slovenskej vedy, histórie, literatúry, vzdelanosti a kultúrnej diplomacie

Keď Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, myšlienkou prezentovať tradičné a obľúbené ročenky Slovákov v Maďarsku – Čabiansky kalendár 2016 a Náš kalendár 2016 na Slovensku v tom najlepšom oslovila Annu Polckovú, zborovú farárku Evanjelickej cirkvi a. v.  v bratislavskom Starom Meste, vnímala to nielen ako možnosť šírenia dobrej zvesti o vydavateľských počinoch Slovače v Maďarsku v ich materskej krajine, ale svojím spôsobom aj ako nový rozmer otvorenia sa našich krajanov odbornej kultúrnej, vedeckej, literárnej a vydavateľskej, napokon ale aj laickej verejnosti. Už samotný fakt, že v piatok podvečer 8. apríla 2016 sa podnetná kultúrno-spoločenská udalosť konala v príjemnom ovzduší priestorov Starého evanjelického lýcea na Konventnej ulici v Bratislave, v ktorom genius loci  (budova bola postavená v roku 1783) je dodnes sprítomnený veličinami národovcov zaslúživších sa o kultúrne a duchovné pozdvihnutie Slovákov, dodal programu osobitú hodnotu.

V ľudskom rozmere podujatia nemožno opomenúť účastníkov a pozvaných hostí, ktorí v prezentácii "slovenskej kalendárnej klasiky" – a veď ako inak nazvať časozbernú rukoväť Slovákov v Maďarsku, ktorá sa odvíja prvým vydaním Čabianskeho kalendára už od roku 1920! – vnímali aj pridanú hodnotu stretávky ľudí, z ktorých mnohých spája téma oživotvorenia slovenskej stopy v Maďarsku a vôbec v priestranstve celej slovenskej Dolnej zeme vrátane Rumunska, Srbska a Chorvátska. Historici, etnológovia, pedagógovia, diplomati, literáti a publicisti venujúci sa s veľkou oddanosťou a objavnými prístupmi slovensko-slovenskému dialógu v rámci kultúrno-historického a duchovného aspektu nedeliteľnosti jedného slovenského národa, ocenili – a zaslúžene – netradičný prístup a s ním aj vklad Slovákov z Maďarska aj cez prizmu rok čo rok ožívavšieho historického "kalendárneho posolstva" do rozvíjania tvorivých odborných a intelektuálnych, ale aj úprimných ľudských vzťahov.

Ako povedala Alžbeta Hollerová Račková, historicky prvá, a ako sa ukázalo, aj úspešná a prínosná prezentácia ročeniek Čabiansky kalendár 2016 a Náš kalendár 2016 na slovenskej pôde, môže mať ambíciu prerásť do pravidelného modelu, obdobného, aký si zobrali za svoj napríklad dolnozemské vydavateľstvá Slovákov v Nadlaku či Báčskom Petrovci, prezentujúce každoročne bohatosť svojich knižných plodov na jesennom veľtrhu Bibliotéka v bratislavskej Inchebe. Jej zaujímavý pohľad na historický kontext súzvuku vydávania kalendárov na spôsob ročeniek spočiatku s príklonom k ľudovej tvorivosti, pranostikám, praktickým radám pre hospodárov a domácnosť, ako aj napĺňaním národno-buditeľských, kultúrno-literárnych a duchovných potrieb čitateľa s následným potvrdzovaním národnej a kultúrno-duchovnej identity Slovákov od zrodu oboch kalendárov až doteraz, rozvil vo svojom príhovore Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V prívete ocenil nielen samotný význam pretrvania oboch kalendárov v ich novej podobe zodpovedajúcej potrebám času i čitateľskej obce obsahom i graficko-vizuálnym stvárnením (vari s jedinečnou výnimkou Čabianskeho kalendára, hrdo si nesúceho zobrazený motív na titulnej strane obalu už dlhých 96 rokov, teda od jeho vzniku, ale aj ich pozitívny vplyv na sprostredkúvanie informácií, formovanie a organizovanie národného života Slovákov v Maďarsku.

V programe prezentácie oboch kalendárov publikum aplaudovalo žiačkam slovenských národnostných škôl v Békešskej Čabe a Mlynkoch – Daniele Kešjárovej z B. Čaby a Réke Pénzelikovej a Zselyke Szemánovej spod Pilíša, ktoré sa blysli hrou na citaru a zmesou slovenských ľudových piesní vrátane autentických zo slovenských prostredí, z ktorých prišli pozdraviť domovinu ich predkov – Slovensko. 

Čabiansky kalendár 2016 (vydavateľ Čabianska organizácia Slovákov) predstavil vo svojej eseji zameranej v pútavom nadčasovom posolstve fenoménu "literárno-duchovnej a vzdelávacej domovej pokladnice" všetkých Slovákov na Dolnej zemi v nastavení a prelínaní vnútornej reflexie pohnútok z detstva odvíjajúceho sa vo vojvodinskom dolnozemskom prostredí Slovákov v Srbsku schopného silou ducha, vnemov a premýšľaní v tom najlepšom sa dotknúť hoci aj vesmíru a hviezd, estetik Michal Babiak, docent Katedry estetiky FF UK.

Náš kalendár 2016 (vydavateľ Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku) prezentoval skrze svoj pohľad recenzenta vylúpnuvšieho z 250-stranovej informatívno-faktografickej a publicisticko-dokumentárnej ročenky jadrá v symbolike určujúcich osobností, udalostí, motivácií a javov v živote slovenskej národnostnej menšiny v kýženom oživotvorení a okysličovaní novou nádejou slovenskosti vo všetkých župách, mestách a obciach Maďarska, kde ešte prežíva slovenská reč, zvykoslovie a duch hrdého odkazu predkov, publicista Ľudo Pomichal, externý zamestnanec ÚSŽZ.

A ak si posledne menovaný s najvľúdnejším úmyslom dovolil dôvetok sťaby esenciálne Post Scriptum v znení:

NÁŠ KALENDÁR 2016,  

alebo: 

dokumentárne a časozberné čaro Slovače v Maďarsku v svojráze napísaného, veršovaného, videného a vypočutého na úžitok, pôžitok i odpočinok.

Defilujú tváre. Príbehy. A udalosti. Veľa udalostí. A osobnosti. Aj dostatok spokojnosti…

– potom už iba dodajme: kiežby tak tomu bolo pri prezentácii oboch ročeniek – kalendárov aj o rok!

 

ĽUDO POMICHAL

FOTO: IMRICH FUHL

 

VIAC FOTOGRAFIÍ Z PODUJATIA

na Facebooku portálu www.oslovma.hu :

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.927339624031681.1073741990.147596498672668&type=3