Napoleon pripravil Bratislave ťažké chvíle
Meno Napoleona je veľkou legendou v dobrom, zlom i najhoršom. Správa, že osobne navštívil Bratislavu, je preto veľmi zaujímavá. Malo sa to stať koncom augusta 1809, ale nie je to celkom isté, údajne prišiel prísne inkognito, pobudol v meste krátky čas, a tak len z tradície vieme, že sa vybral na malý výlet na Somársky vrch. Čo všetko s tým súviselo, napísal v denníku PRAVDA historik PAVEL DVOŘÁK.
Na mieste, kde sa Napoleon zastavil, postavili neskôr kamenný stĺp s písmenami N. Q., pričom N. je Napoleon a Q. skratka od quiesco, odpočívať. Na Bratislavu sa pozrel aj z Petržalky, z miesta, kde sa krátko predtým odohrávali krvavé boje. Zastavil sa na dunajskom brehu pri hrobe francúzskeho dôstojníka pod stromom, ktorý už suchý vyťali po druhej svetovej vojne. Upravovali nábrežné cesty a vtedy odstránili aj spomínaný hrob. Je to len neistá a azda aj trochu sentimentálna epizóda, preliata krv je však nesporným faktom, hoci sa to všetko začalo takmer smiešne.
Traja Francúzi a most
Pätnásteho novembra 1805 o ôsmej hodine ráno zaútočili na bratislavský most traja Francúzi, poručík a dvaja husári. Odzbrojili stráž a zajali ju aj s mestským komisárom. Komisára neskôr obvinili, že most vydal Francúzom zradne a dobrovoľne, ale lodníci mu dosvedčili, že nik vraj nemal ani tušenie, že sú to Francúzi; boli v zelených uniformách a pokladali ich za vlastných.
A vlastne sa ani nič nestalo: Francúzi o tri dni most zasa opustili. Napokon o most v dnešnom zmysle slova ani nešlo.
Dunaj pri Bratislave bol v tom čase plný ramien. Z dunajských nánosov sa vytvárali nové ostrovy, sihote, ktoré postupne zarastali kriakmi. Významný bol ostrov medzi Bratislavou a Petržalkou. Nazvali ho Mostná niva. Jeho polohu si aspoň približne možno predstaviť: neskôr tam vybudovali Sad Janka Kráľa, vtedajší Aupark. Ostrov sa používal ako prestupná stanica medzi kolovým a lietajúcim mostom. Cez Dunaj sa totiž prechádzalo viacerými spôsobmi; prechod umožňovalo zložité prepojenie pontónových a kolových mostov na ramenách medzi ostrovmi, ľudí prevážali aj prievozníci a za tuhých zím sa na druhý breh prechádzalo po ľade. V 18. storočí dopravu cez Dunaj vyriešil veľmi originálne lietajúci most, jednoduché, ale dômyselné zariadenie. Uprostred riečneho toku zakotvili dlhý rad lodí, pospájali ich lanami a na dlhé lano zavesili veľkú kompu. Stačilo ju správne natočiť a dunajský prúd ju poľahky pretláčal z jedného brehu na druhý.
Francúzi teda neobsadili most, ale nástupisko a veľký čln s plochým dnom. Je to zvláštne, ale historkou takmer komickou sa v Bratislave začali krvavé vojny; začali sa vlastne už dávno, ale ďaleko, iba teraz sa svetový konflikt presťahoval priamo na pôdu mesta.
Na začiatku stál vpád intervenčných vojsk do revolučného Francúzska. Pruské a rakúske vojská vnikli hlboko do krajiny. Vo Francúzsku sa spontánne vytvorili oddiely dobrovoľníkov, ktorí sa bez otáľania vybrali na front. Nepoznali bojové pravidlá, preto každý vojak bojoval, ako vedel. Rozptýlení strelci rozrušovali strnulé línie nepriateľa formované podľa dovtedajších zvyklostí do zovretých tvarov a do prelomených miest útočili pešiaci. Napoleon majstrovsky novú taktiku vypracoval k dokonalosti. Údernou silou jeho armád sa stalo delostrelectvo, ktoré rozbíjalo nepriateľskú bojovú zostavu.
Francúzi rozdrvili Prušiakov. Osamotené Rakúsko v roku 1805 rozpútalo novú vojnu, ale veľmi neúspešne. Napoleon takmer bez boja dobyl Viedeň a postúpil do blízkosti Bratislavy. Od mesta ho oddeľoval už len Dunaj, a to je tá chvíľa, keď sa tri dni po páde Viedne zjavili v Petržalke už spomínaní husári.
Na titulnej fotografii:
Požiar Bratislavského hradu v roku 1811 na pol druha storočia zmenil panorámu Bratislavy.
Autor: Jakub Dvořák