November ´89: Ľudia štrngali kľúčmi za niečo iné

„Ďakujeme, že ste nám v osemdesiatom deviatom vyštrngali krajšiu budúcnosť, píše na Facebooku dosť škodoradostne istý Luki a svoje riadky adresuje tým, ktorí pred štvrťstoročím zaplnili novembrové námestia.  Ďakujeme, že dnes aj vďaka vám pracujeme za 2 eurá na hodinu a máme jednu z najnižších hodinových miezd v Európe, pokračuje Luki. Boli ste skvelí, môžete byť na seba hrdí, dodáva na záver priam sarkasticky. Ale za čo vtedy mítingovali a zvonili kľúčmi rodičia dnešných detí naozaj?“ Týmto nie práve konvenčným úvodom vchádzame do eseje VLADIMÍRA JANCURU v prílohe VÍKEND denníka PRAVDA, ktorá je venovaná výročiu Novembra 1989 a ktorá nastavuje našu sebareflexiu po 25 rokoch od zásadnej prelomovej historickej udalosti a pohybu v moderných dejinách Slovenska. Autor v rôznych súvislostiach pripomína, o čo v prípade Novembra ´89 malo ísť, pričom analyzuje chod udalostí a ich dôsledky v nastavení spoločenského stavu, v ktorom sa odvíjali.

Privatizáciu a vládu oligarchov vraj ľudia „odštrngali“ počas nežnej revolúcie. To však predsa nie je pravda. O privatizácii tam nepadlo ani slovo. Ani o kapitalizme či o oligarchoch. Dosvedčujú to zachované videozáznamy z mítingov Verejnosti proti násiliu na Námestí SNP. Ľudia väčšinou štrngali tomu, čo zaznievalo z tribúny. A na tribúne čítali vyhlásenia študentov, divadelníkov, ale najmä Koordinačného výboru VPN.

Prvé z nich, programové vyhlásenie, odznelo 20. novembra 1989, vtedy ešte na Hviezdoslavovom námestí. Hovorilo sa v ňom o "chronických chorobách ekonomiky“, o (práveže!) "nespravodlivom odmeňovaní práce“, o "rastúcej nespokojnosti ľudí“. Požadovalo sa dôsledné vyšetrenie policajného zákroku proti študentom v Prahe. Zaznela výzva: "Zasadzujte sa spolu s nami za otvorenie spoločenského dialógu, za skutočnú, nie iba proklamovanú slobodu“. A ešte: "Žiadajme všetci, aby nás a naše záujmy na všetkých úrovniach zastupovali čestní ľudia, ktorí majú našu dôveru.“

Vyhlásenie sa končilo apelom: "Zoberme ako občania svoje záležitosti do vlastných rúk!“ Dav skandoval: "Dialóg! Dubček! Zrušte stranu! Slobodné voľby! Demisiu vlády!“

V prvých vyhláseniach štábu revolúcie sa požiadavka trhovej ekonomiky vlastne spomína iba raz, aj to v zašifrovanej podobe. V sobotu 25. novembra 1989 sa medzi dvanástimi bodmi spoločného vyhlásenia VPN a Koordinačného výboru slovenských vysokoškolákov objavil aj tento: "Žiadame zrovnoprávniť všetky formy vlastníctva.“ Čiže aj súkromného. To však mala vo svojom programe už aj Gorbačovova perestrojka.

Navyše, vyhlásenie z nasledujúceho dňa, 26. novembra, už stanovuje priority, medzi ktoré sa otázka vlastníctva nedostala. "VPN pokladá za najzásadnejšie dve požiadavky: a) zrušenie ústavného zakotvenia vedúcej úlohy strany, b) urýchlené vyhlásenie slobodných volieb.“ V ďalších dňoch sa to prejavilo aj na obsahu hesiel, ktoré dominovali na transparentoch nad hlavami mítingujúcich: "Chceme slobodné voľby!“ "Demokraciu pre všetkých!“ "Chceme zmenu ústavy!“ "Nechceme násilie!“

 

Titulná fotografia:

Takto vyzerali steny domov v novembrových dňoch roku 1989.

Autor: Juraj Bartoš

 

CELÚ ESEJ – NOVEMBROVÉ NÁVRATY

PUBLICISTU VLADIMÍRA JANCURU –

ČÍTAJTE NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA:

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/336394-ludia-strngali-klucmi-za-nieco-ine/