November ´89 pohľadom Jána Budaja: Nežná revolúcia verzus Sametová revoluce

V poslednej, štvrtej časti rozprávania o okolnostiach Nežnej revolúcie, Ján Budaj spomína, ako sa VPN spolupracovalo s Občianskym fórom, prečo nepodpísal Chartu 77 a čo si najviac cení na vybojovanej slobode. Zhovárali sa s ním na portáli denníka PRAVDA redaktori Gabriela Miškovičová a Marian Niton.

Slovenská skupina organizátorov Nežnej revolúcie sa formovala v bratislavskej Umelke. V tej mase približne 500 ľudí sa stretli najrôznejšie osobnosti. Boli tam disidentskí výtvarníci aj odvážnejší herci, ktorí roky spolupracovali s občianskymi aktivistami a ktorých som organizoval okolo Bratislavy nahlas ja. Napríklad Martin Huba, ktorý nám nezištne a bezplatne chodil robiť predstavenia slávnej monodrámy Kontrabas. Predviedol ju napríklad v ruinách kláštora v Marianke, ktorý sme dobrovoľnícky zachraňovali. Alebo pán Michalica nám tam spravil husľový koncert. Toto boli silné motivačné skúsenosti, ktoré dávali dohromady ľudí z kultúrnej obce, z umeleckého prostredia – zakázaných výtvarníkov, ale aj ochranárov a ekológov a čoraz viac aj disidentov priamo z Charty 77 – z Prahy aj Bratislavy.

Táto komunita sa utvárala a prepájala zhruba tak isto dlho ako v Čechách. U nich vznikla Charta v roku 1977 a na Slovensku sa občianske aktivistické skupiny začali formovať okolo roku 1979.

Počas zjazdu Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny sme navrhovali, aby sa medzi závery z neho dostala žiadosť o zrušenie vedúcej úlohy strany. Hovorili sme si: „Prečo by to takto malo ísť ďalej? Prečo by komunistická strana ako jediná mala mať patent na rozum?“ Bola to však utopická požiadavka a myslím, že aj samotní ochranári sa toho zľakli. Dokonca aj česká Charta 77 mala sprvu obavy vysloviť takéto požiadavky…

Na titulnej fotografii:

Ján Budaj

Autor: Ivan Majerský, Pravda

 

4. ČASŤ NOVEMBROVÉHO PRÍBEHU JÁNA BUDAJA

ČÍTAJTE NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA:

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/336985-nezna-revolucia-verzus-sametova-revoluce/