O maliarke Zuzane Chalupovej v srbskom denníku Politika: Veľká energia mamy Zuzany
V pondelok 2. marca 2015 uverejnil srbský denník POLITIKA na strane 10 v rubrike Kultúra článok o výstave obrazov, fotografií a po prvý raz aj osobných predmetov a korešpondencie Zuzany Chalupovej so známymi osobnosťami pri príležitosti 90. výročia od jej narodenia (5.2.1925-1.8.2001). V celom kontexte života a tvorby jednej z kľúčových postáv slovenskej insity v srbskej Vojvodine autorka črty Olga Jankovič poukazuje na presah umeleckého posolstva slovenskej rodáčky z Kovačice a svojbytnosti životných dennodenných reálií Slovákov v bývalej Juhoslávii a v súčasnom Srbsku vo vzťahu k väčšinovému srbskému národu, a to aj v nadväznosti na ich spoločné sebauvedomovanie sa cez prizmu kultúrno-umeleckých hodnôt a väzieb.
Autorka článku Olga Jankovič, ktorá čerpala námety v Kovačici, píše:
„Zdá sa, že o Zuzane Chalupovej sa všetko vie. Existuje ucelený obraz o jej polstoročnej tvorbe, tisícky insitných malieb, precestované kilometre a (navštívené) mestá, výstavy a stretnutia s najvyššími štátnymi činiteľmi a svetovými hviezdami, uznania a ocenenia…
Tí, ktorí sa s ňou priatelili, hovoria, že nikdy nebrala svoje maliarske umenie vážne a tým menej slávu a popularitu. Pracovala každodenne a maľovala s veľkou ľahkosťou v kuchyni pri peci na malom stojane, z ktorého sa zlievala olejová farba – najviac červená, žltá, slovenská modrá – všetky najsýtejšie“.
Šesťdesiat obrazov, stojan, ktorý vždy nosila so sebou, fotografie, kniha spomienok mamy Zuzany z jej domu a Zuzanina bronzová busta, ktorá sa ledva zachránila z pivnice jej domu, po prvý raz aj jej osobné veci a korešpondencia so známymi osobnosťami, tvoria výstavu (v Kovačici), ktorej autorom je Ana Žolnaj Barca, otvorenú do 5. marca 2015. Pri tejto príležitosti boli vytlačené maľovanky a pohľadnice s motívmi Zuzaniných obrazov, ktoré opäť idú do sveta. Tým sa pripomenie deväť desaťročí od jej narodenia.
V čom spočíva tajomstvo jej obrazov? Tajomstvom je ona sama. Tešila sa z každého človeka a jej široké srdce a otvorenosť duše mamy Zuzany, to je energia, ktorá vyžarovala z jej obrazov ako všeobecný odkaz, ktorý sa mohol čítať vo všetkých zemepisných šírkach. Vytvárala veselé, pozitívne malebné diela z najšťastnejšieho obdobia svojho života – svojho detstva a rovnaká radosť zo života, nechýba ani na obrazoch, ktorých témou sú slovenské tradície, zvyky, biblické momenty a životy rómskych kočovníkov. Preto Zuzanu volali maliarkou detskej duše, kde sa na každom plátne mohla vidieť aj Katka, dievčatko s plnými červenými lícami a s nevinnými očkami, vlastne jej nenarodená dcéra, ako to vysvetlila Jarmila Čendičová, historička umenia, Kovačičanka a Zuzanina priateľka.
Riaditeľka Kovačickej galérie naivného umenia Marija Raspirová si spomína na Zuzanu Chalupovú ako na neuveriteľnú a zároveň úplne obyčajnú ženu: „Od samého rána boli u nej hostia, predovšetkým jej susedky a kamarátky z kostola, s ktorými sa rozprávala o svojich potulkách po svete a odpovedala na množstvo otázok. Hovorila im o tom, ako je to v ďalekom Japonsku, alebo prečo sa sneh z Düsseldorfu presťahoval na jej plátna a ako sú ulice New Yorka rovné a súbežné ako v jej Kovačici“.
Zuzanine obrazy mali svojich nadšencov po celom svete a ona, ako sa správala ku svojim najbližším susedom, tak sa správala aj pri prijímaní významných osobnosti. Dedinčania doteraz hovoria o tom, ako veľký Peter Alexander Ustinov, vyhľadal malú dedinku v Banáte a jedného dňa zaklopal na dvere jej vlhkého domu. Aj iné hviezdy prichádzali, aby videli pestrofarebné kovačické zimy, jej Gračanicu pri soche „Víťaza“, roztopašné deti v slovenských krojoch v Skadarlii.
Veľká časť peňazí za jej obrazy bola venovaná UNICEF-u, UNESCO a Červenému krížu, ktorého budovu v Ženeve zdobí monumentálna kompozícia s desiatkami detí v tradičných slovenských krojoch so znakmi a charakteristikami tejto organizácie. Tu sa nachádza aj možno jej najznámejšie dielo „Deti OSN“ z roku 1974 so zemeguľou, budovou UNICEF-u, Sochou slobody s roztopašnými deťmi sveta. V tom istom roku táto organizácia jej obraz „Zima“ rozmnožila ako novoročnú pohľadnicu v miliónovom počte.
Ešte za jej života a aj po jej smrti v 2001. roku, je Zuzana Chalupová témou v početných publikáciách, monografiách a dokumentárnych filmoch. Jej obrazy budú navždy v galériách a súkromných zbierkach insitného sveta.
Autorka článku ukončila rozprávanie o Zuzane Chalupovej zážitkom, o ktorom sa dodnes hovorí po jej návšteve parížskeho Louvra, jedného z najväčších výstavísk umenia; po ohliadnutí obrazu Mona Lisy len povedala: „je pekná, ale moje deti sú krajšie“.
Súčasťou článku je aj krátka štatistika o tom, koľko turistov ročne navštívi Kovačicu.
V článku sa hovorí, že dnes do Kovačice, obce so 7 000 obyvateľmi, ročne príde a navštívi Galériu naivného umenia trikrát toľko turistov, teda viac ako 20-tisíc. Sezóna je otvorená od marca do novembra, denne si ju pozrie takmer 700 návštevníkov, najviac ich je zo zahraničia, prevažujú záujemcovia z krajín celej Európy.
ZDROJ: POLITIKA, Belehrad
Na titulnej fotografii:
Zuzana Chalupová, jedna z kľúčových osobností slovenského insitného kumštu v Kovačici.
Vo fotogalérii:
Kópia článku redaktorky Olgy Jankovič o Zuzane Chalupovej v srbskom denníku Politika.
Z diela Zuzany Chalupovej.