O Slovákoch v zahraničí v slovenských i krajanských médiách

Bolo by nosením dreva do lesa prízvukovať fakty, ktoré sú všeobecne známe. Slováci, nech už by aj boli vo svete akokoľvek roztratení, nikdy sa nestratia. Ba čo viac – ich tvorivá ambicióznosť, pracovitosť, húževnatosť, odolnosť, schopnosť nespreneveriť sa vlastnému presvedčeniu a viere v individuálnu sebadôveru a mnohé ďalšie dispozície – a história slovenského vysťahovalectva či emigrácie to iba potvrdila, kým súčasný rozmach slovenskosti na všetkých kontinentoch podobné tézy zasa umocňuje – ich neraz predurčuje nielen na súcu životaschopnosť, ale i na úspech, obdiv, svetovosťou zahrnutú úctu.

Čo všetko sa však za tým všetkým deje v pomyselnom zákulisí? Koľko driny, odriekania, najmä ale neustáleho dokazovania a presviedčania, že Slováci žijúci v zahraničí sú veľmi často lepší, kreatívnejší, objavnejší, dômyselnejší – jedným slovom fortieľnejší, než zástupcovia väčšinového národa či iných menšín alebo komunít v ich domovských krajinách? Našťastie, v tomto sme vytrvalí a neúnavní. V dobrom si podmaniť verejnosť, ale aj odborné – ekonomické, vedecko-technické, podnikateľské, kultúrno-umelecké a športové kruhy či spoločensko-politické špičky v krajinách, v ktorých sa Slováci rozhodli či už vôľou osudu, alebo boli prinútení životnými okolnosťami či pracovným poslaním usadiť sa – táto schopnosť, vlastnosť až devíza patrí jednoducho k našim cnostiam. Historickými stáročiami ako aj desaťročiami súčasnej moderny sa stala sťaby našou prirodzenou výbavou. A tak celkom prirodzene si všetky jej podoby nachádzajú adekvátne miesto, čas i priestor v médiách.

Ak v súčasnosti žijeme v časopriestore, ktorý v mnohom nielen pozorujú, sprostredkúvajú, analyzujú, ale aj ovplyvňujú až spoluvytvárajú prostriedky masovej informácie, komunikácie a propagandy – či už v dobrom ako aj v negatívnom, potom sa ich podiel na Slovensku i v krajanskom zahraničí prejavuje stále výraznejšie aj na zobrazení, tlmočení a prezentácii všetkého, čím je zahrnutý a obsiahnutý život Slovákov v zahraničí. A to je dobrá správa, pretože naši krajania naprieč „slovenským svetom“ sa majú čím hrdiť i pochváliť: ohromným ekonomickým, vedecko-výskumným, kultúrnym, tvorivo-umeleckým, duchovným a športovým, ale vo všeobecnosti intelektuálnym vkladom v krajinách, v ktorých žijú.

Veľa výnimočných osobností svetového formátu, ktoré vzišli z lona slovenského krajanského sveta, by si mohlo nárokovať na exkluzívnu knižnú encyklopédiu, dokumentujúcu nielen prestížnu úroveň Slovákov v krajinách, v ktorých žijú, ale aj mimoriadne pozitívnu odozvu a úctu, akú naši vskutku svetoví krajania od Sydney cez Tokio, Johannesburg, Prahu, Belehrad, Mníchov či Londýn až po Toronto, Los Angeles či Buenos Aires dnes doslova na piatich kontinentoch planéty požívajú.

Už len samotný fakt, že tak naši krajania v zahraničí, ako aj Slováci na Slovensku sa ešte pred časom aj „zásluhou“ vlažného prístupu médií (česť výnimkám, v ktorých vynikali najmä verejnoprávna RTVS – reláciami Doma a svetoví, viacerými podnetnými hosťami – Slovákmi žijúcimi v zahraničí v relácii Nočná pyramída na Rádiu Slovensko, najmä však pravidelným vysielaním pre krajanov na Rádiu Slovakia International či televíznym projektom Slováci vo svete, ale aj tlačené médiá – najmä denníky Pravda a Hospodárske noviny, týždenníky Slovenka a Život, ako aj Literárny týždenník – Časopis Spolku slovenských spisovateľov) pomerne málo dozvedali vlastne sami o sebe – teda Slováci o Slovákoch, nebol veru chvályhodným prístupom inak rozvinutej a pestrej, avšak kvalitou a vnuknutiami predsa len rozkolísanej slovenskej mediálnej sféry.

Dosť citeľne najmä naši krajania, ktorí „o to i za to stoja“, vnímali v médiách na Slovensku akoby podcenenie významu a dosahu Slovákov žijúcich v zahraničí na vytváraní celkového imidžu Slovenska. A to nielen iba v zahraničí, ale aj smerom k citlivejšiemu rozvíjaniu sebareflexie o Slovákoch a slovenskosti Slovákmi samotnými v našej domovine. Pomerne málo sa dozvedali o politicko-spoločenskom, vzdelanostnom i kultúrno-duchovnom význame, statuse a ešte stále nedocenenej zásluhovosti skutočnej, teda „necelebritnej“ elity slovenského národa, ktorá svoj vzťah, postoje i tvorivý potenciál bezo zvyšku a najmä bez kalkulácií dávala a aj v súčasnosti neraz príkladne doslova odušu kladie na oltár „slovenskej veci“ v cudzine.

Situácia, zdá sa, a chceli by sme tomu trvácnejšie veriť – aj v perspektíve a prísľube času, sa obracia k lepšiemu a vľúdnejšiemu. Aj zo strany viacerých, pričom konkrétnych médií na Slovensku. Naporúdzi sa natískajú na jazyk najmä verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) s jej vysielacími okruhmi Rádio Slovensko, Radio Slovakia International, Rádio Regina, ako aj s televíznym programom STV2, denníky PravdaHospodárske noviny, týždenníky Slovenka, Literárny týždenník či Slovenské národné noviny. Aj preto je snahou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí cielene a systematicky učiniť zadosť šíreniu správ o dobrom mene našich krajanov vo svete nielen v krajanských médiách v zahraničí, ale ešte viac ako doteraz sa otvoriť médiám na Slovensku.

ÚSŽZ si pokladá za svoju ambíciu napomôcť tomuto priestoru a aj v súčinnosti s printovými, elektronickými či internetovými médiami, ktoré o to prejavia úprimný záujem, šíriť pozitívne posolstvá o našich krajanoch aj tu, doma na Slovensku. Preto s tým najlepším úmyslom ÚSŽZ pozýva a vyzýva k spolupráci slovenské médiá, redakcie, ale aj individuálnych publicistov. Byť objektívne informovaný a v tomto duchu rovnako informovať aj ďalších možno iba ruka v ruke s viacstranným záujmom napomôcť dobrej veci. Tak sa k tomu stavia aj náš úrad a podobný duch nezištnej a vzájomne pozitívnej spolupráce týmto ponúka tak všetkým krajanským médiám v zahraničí, ako aj tvorcom, publicistom, dokumentaristom, reportérom či fotografom a redakciám či vydavateľstvám na Slovensku!


 

ĽUDO POMICHAL

ludovit.pomichal@uszz.gov.sk