Obrazy Novej Huty – Şinteu: Slováci v Rumunsku v reflexiách tvorivej dielne VŠVU
Pokora, viera, nádej. V trojjedinosti týchto slov možno charakterizovať pohľady na fotografie a multimediálne výstupy z tvorivej dielne „Slováci v Rumunsku: Nová Huta – Şinteu“, projektu doktoranda Katedry fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Martina Kleibla, pedagógov a študentov VŠVU (Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU, Katedry fotografie VŠVU), Katedry etnológie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Metoda v Nitre a participatívnym projektom aj študenti Katedry intermédií a digitálnych médií FVU AU v Banskej Bystrici, ktorý sa v rozmanitosti tém, žánrov, príbehov a tvárí v posolstvách jedinečnosti dokumentu rozvinul v utorkový podvečer 6. mája v Galérii VŠVU Medium na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.
Projekt má ambíciu podať dokumentárne obrazové, filmové, ale aj orálno-písomné svedectvo o všednom živote, osobitostiach koloritu Slovákov, zachovávajúcich si v tejto časti Rumunska napriek sťaženým sociálno-ekonomickým podmienkam svojbytnosť, jazykovú identitu i kultúrno-duchovnú homogénnosť. Celá tvorivá dielňa pritom vyznieva ako jedinečná medziodborová spolupráca etnografov a umelcov pri výskume života slovenských rodákov v Rumunsku. Výstavný projekt prináša správu o spôsobe života našich krajanov v rumunskom Bihore širokej verejnosti a zároveň predstavuje pôsobivosť a zajedno i neúprosnosť tohto emotívne a zmyslovo inšpiratívneho, a aj vďaka bezprostrednosti a úprimnosti ľudí v obkolesení šteklivej panenskej prírody nádherného regiónu.
Prvé tvorivé výstupy projektu a náčrty výstavy, ktorá v Galérii Medium potrvá do 25. mája, Prof. Mgr. Ing. Ľubo Stacho, vedúci ateliéru Katedry fotografie a nových médií VŠVU spoločne s Martinom Kleiblom a ďalšími študentmi – účastníkmi vlaňajšieho októbrového tvorivého ateliéru v kopcovitom Bihore, kam sa predkovia tunajších Slovákov v rokoch 1811-1830 sťahovali predovšetkým z oblastí Oravy, Zemplína, Šariša, Gemera, Zvolena a Trenčína, po absolvovaní týždňového pobytu v Novej Hute, prezentovali ešte vo februári v petržalskom Dome kultúry Lúky.
Nuž a nadišiel čas na „vizuálno-príbehové účtovanie“, ktoré sa potešiteľne odohrávalo v prítomnosti početného publika. Motiváciu zrodu projektu a jeho ambície osloviť diváka priblížili postupne Ľubo Stacho, Martin Kleibl, ako aj rektor Vysokej školy výtvarných umení Prof. Stanislav Stankoci, akad. mal., k slovu – a neobyčajne úprimnému, sa dostal aj pán Gustáv Albert, starosta a zároveň rímsko-katolícky farár z obce Nová Huta – Şinteu. Pohladením na duši prítomných na vernisáži, vrátane Igora Furdíka, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Petra Prochácku, podpredsedu ÚSŽZ, boli jeho slová o tom, že aj v čase, keď, žiaľ, majú v našom živote permanentne nepochopiteľne navrch negativistické predsudky, až programová predpojatosť prinášať svetu samé ničotné správy, tento projekt zavítal medzi Slovákov Bihore s neskaleným a vopred nestrojeným pohľadom vidieť a objavovať svet v jeho reálnych, pravdivých kontúrach.
Zobrazovať a odhaľovať podstatu, pritom ale ani nehaniť, a ani neprikrášľovať skutočné a objektívne svetlá a tiene príbehov, z ktorých každý prináša jedinečnosť a neopakovateľnosť. Starosta obce Nová Huta – Şinteu pán farár Gustáv Albert apeloval najmä na to, že si váži prístup mladých tvorcov, ktorí nepodliehajú lacnému prístupu, sprevádzajúceho a neraz až podmieňujúceho „úspešnosť“ súčasníka – dokumentaristu: že všetko to najzaujímavejšie musí byť zákonite aj príkre, trpké, negatívne, pričasto až na hrane ľudskej dôstojnosti a eticko-estetického kánonu. A tak aj on uvítal myšlienku projektu s jeho nepredpojatým posolstvom s vďakou, že sa v prelínaní slovensko-slovenských vzťahov Slovákov v materskej krajine so Slovákmi žijúcimi v zahraničí stáva aj novým druhom impulzu k vzájomnému sebapoznávaniu, neobyčajnej výstave požehnal.
V oboch Hutách – Novej i Starej, tak ako to vyjavujú, objavujú a potvrdzujú fotografie i nasnímané filmové sekvencie s výpoveďami tamojších „kmeťov“, ale i ľudí strednej a mladšej generácie vrátane detí (miestny rímsko-katolícky kňaz, slovenský učiteľ vyslaný rezortom školstva SR, drobní poľnohospodárski podnikatelia, pýšiaci sa nablýskanými traktormi všakovakej značky i roku výroby, žiaci základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským s prirodzenými túžbami a snami o budúcnosti, ale aj gazdiná v domácnosti – pani Fúriková, pridržiavajúca sa viery v Boha, tradičnej výroby domácky namúteného masla z čerstvo nadojeného mlieka, a zároveň napríklad bezproblémovo využívajúca skype v komunikácii s rodinou v USA… ) – hoci s dávkou prírodnej vrchárskej nostalgie, predsa však cítiť prejavy oživotvorenia „modernej slovenskosti“. V duchaprítomnej a obdivuhodnej zotrvačnosti tradičných hodnôt, ktoré si tu Slováci ochraňujú už viac ako dve storočia v súlade s ašpiráciami zhodnocovania každodennosti nielen vďaka internetu, ale najmä v úsilí ukotvenia sa v čase a priestore v infraštruktúrne nehostinnom, zato v prírodno-poetickom ponímaní a v prejave ľudských náklonností, a hoci aj skromnej štedrosti, ktorej ale Boh požehná, vskutku báječnom kraji.
Aj preto sa návštevníkovi predostiera možnosť – a to práve aj prostredníctvom emotívnych záberov, oscilujúcich na hrane reportážnej a umeleckej fotografie, viac poodhaliť záhyby duše i kontúry filozofie všedného mozoľnatého dňa s jeho potechou i príkorím v podaní ľudí, pre ktorých sa slovenská vrava, zvykoslovie, tradičné stravovacie návyky, viera v Boha, ako aj normy kresťanského konzervatívneho života stali zároveň aj duchovnou poživňou každučkého dňa v neodňateľnej symbióze so svetlom, tieňom a farbami prírodných zázrakov.
X X X
Verejnosť má príležitosť oboznámiť sa s projektom Slováci v Rumunsku: Nová Huta – Şinteu v Galérii Medium VŠVU na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave do 25. mája 2014. Projekt finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Vojdite, neobanujete. Zvesť dobrej fotografie je potravou ducha a poživňou povzbudenia.
ĽUDO POMICHAL
Foto: autor