Po stopách dávnej vojny s Rusmi v denníku Pravda

Gummikrieg, gumová vojna. Tak nazvali boje v Karpatoch na severovýchode Slovenska (vtedy Uhorska) pred 100 rokmi dôstojníci generálneho štábu c. k. rakúsko-uhorskej armády. Bol november 1914. Proti c.k. armáde vtedy stáli ruské vojská, ktoré na naše územie prenikali cez zasnežené priesmyky. Ale tak, že cez jeden sem vtrhli, cez druhý ich "naše“ divízie vytlačili späť za Karpaty, ale oni sa vám onedlho vrátili tretím priesmykom. Čiara dotyku medzi bojujúcimi stranami sa teda stále vydúvala (raz sem, raz tam) a zase sťahovala do pôvodnej polohy. Skrátka, bola ako z gumy. Takto píše v úvode príbeh „gumovej vojny“ v prílohe VÍKEND denníka PRAVDA jej redaktor, publicista VLADIMÍR  JANCURA.

Gummikrieg bola, samozrejme, súčasťou Veľkej vojny (tak volali vtedy prvú svetovú). Štyri mesiace po jej začiatku už bolo zrejmé, že sa neskončí tak rýchlo, ako pôvodne sľubovala štátna propaganda. Vlastenčeniu "maďarónov“, ktorí ešte v auguste 1914 manifestovali aj v uliciach východoslovenských mestečiek s fakľami a so skandovaním Éljen a háború! (Nech žije vojna!) bol už dávno koniec. Národnie noviny priniesli 24. novembra 1914 správu z dobré informovaných kruhov: „Vojna potrvá dlho.“ Deň predtým divízia pod velením generála Lavra Kornilova (budúceho vodcu protiboľševickej vzbury) obsadila Humenné a hrozilo, že ruské vojská sa začnú valiť do centrálneho Uhorska. Veď už nemali pred sebou väčšie prírodné prekážky.

V pondelok 23. novembra obsadili kornilovovovci Humenné a deň predtým Sninu. Dostali sa sem cez priesmyk Ruské sedlo. Ďalšie ruské vojská prenikli cez Lupkovský priesmyk do údolia Laborca a na Humenné postupovali z Medzilaboriec. O tom však nenájdeme vo vtedajších novinách jedinú zmienku ani 24., ani 25., ba ani 26. a 27. novembra. Vojenská cenzúra pracovala spoľahlivo, do tlače púšťala len informácie o víťazstvách "našich“ vojsk.

Až v sobotu 28. novembra priniesli Slovenské noviny, ktoré vychádzali v Budapešti, správu, že „našim čatám podarilo sa očistiť územie Šariša od Rusov, ktorí vtrhli do severných krajov stolice“. Odvolali sa pritom na prešovského podžupana Jozefa Tahyho, ktorý o tom informoval Uhorskú tlačovú kanceláriu ešte vo štvrtok 26. novembra. Išlo však o ruské jednotky, ktoré prenikali cez Užocký priesmyk. O situácii na hornom Zemplíne naďalej ani slova.

Rusov z Humenného sa totiž podarilo vytlačiť až 28. novembra po tom, čo sem Rakúsko-Uhorsko stiahlo uvoľnené jednotky práve od Užockého priesmyku. Ale v ten istý deň sa začal ruský útok v oblasti Duklianskeho priesmyku. O dva dni nato padol Zborov a na tretí deň aj Bardejov. Zdanlivo nepreniknuteľné Karpaty, prirodzená hradba Uhorska, boli zrazu deravé ako rešeto. A boli také až do mája 1915, takmer pol roka.

 

Na titulnej fotografii:

Zásobovacia kolóna rakúsko-uhorskej armády v Karpatoch v roku 1915.

Foto: VALKA.CZ

 

VIAC ČÍTAJTE NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA:

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/338069-po-stopach-davnej-vojny-s-rusmi/