Pocta Ludwikovi Korkošovi – výtvarná súťaž slovenských žiakov v Poľsku k 60. výročiu časopisu ŽIVOT

Rok 2018 je významným medzníkom pre redakciu časopisu ŽIVOT, tlačový orgán Spolku Slovákov v Poľsku, keďže slávi 60 rokov pôsobenia. A v tomto duchu sa niesla aj téma tohtoročnej výtvarnej súťaže Ludwika Korkoša s názvom Obálka časopisu Život v slávnostnom šate, ktorá sa uskutočnila v spolupráci so Slovenským inštitútom vo Varšave a bola v priestoroch redakcie vyhodnotená. Táto výtvarná súťaž má dlhoročnú tradíciu a je venovaná mládeži a deťom zo spišských a oravských základných škôl. Redakcia sa snaží takto podporiť záujem žiakov o výtvarné prejavy a rozvoj nadania deti v oblasti umenia. Súťaž je pomenovaná po významnom slovenskom umelcovi, ktorý pochádzal z Čiernej Hory (Poľsko).

Do súťaže bolo zaslaných 230 prác, z toho v mladšej skupine (1. – 4. ročník ZŠ) bolo 80 prác a v staršej skupine (5. – 8. ročník ZŠ) 150 prác. Zaslali nám ich žiaci z Oravy a Spiša, presnejšie: z Harkabúza, Jablonky – Borov, Jablonky, Chyžného, Podvlka, Veľkej a Malej Lipnice, Prívarovky, Podsklia, Vyšných Lápš, Kacvína, Jurgova a Krempách. Všetky hodnotené práce boli aj na primeranej úrovni.

Práce žiakov nás presvedčili o tom, že časopis Život je medzi mládežou a deťmi známy a stretávajú sa s ním vo svojom okolí. Nezriedka ho majú vo svojich domácnostiach, alebo sa s ním stretli u starých rodičov či iných rodinných príslušníkov. Inokedy zdrojom informácií boli učitelia výtvarnej výchovy, ktorí vedeli žiakov uviesť do témy.

Výtvarné práce hodnotila porota v zložení: znalkyňa výtvarného umenia a dlhoročná skúsená porotkyňa Drahoslava Skopárová, riaditeľ Slovenského inštitútu vo Varšave Milan Novotný a spolu s nimi práce hodnotili redaktorka Milica Majeriková-Molitoris a šéfredaktorka časopisu Život Agáta Jendžejčíková.  Porota pri hodnotení prác zohľadňovala základné kritériá, ako vek autora i jeho schopnosti, námahu vynaloženú pri tvorbe práce, použitý materiál a výtvarnú techniku, celkový umelecký dojem a spojitosť so zadanou témou súťaže.

Výber tých niekoľkých, ktoré boli odmenené, spomedzi množstva zaslaných prác, bol náročný. Súťažiaci najčastejšie zobrazovali spojitosť časopisu Život s oravským a spišským prostredím, slovenskými štátnymi symbolmi, dianím uverejňovaním na stránkach časopisu Život, ale boli aj práce znázorňujúce prehľad podujatí, koláže z akcií, ktoré sa konali v minulosti i v súčasnosti. Spomenuté témy boli najčastejším námetom hodnotených prác. Porota konštatovala, že úroveň súťaže bola dobrá a súťažiaci si dali záležať na spracovaní námetu. Ocenili, že učitelia vedeli pracovať so žiakmi a dokázali ich inšpirovať pri tvorbe prác a spracovaní námetov a výbere vhodnej techniky, čo je veľmi dôležité.

Putovná výstava prác odmenených v súťaži bola prezentovaná v apríli v Galérii slovenského umenia SSP v Krakove, v máji až októbri postupne v klubovni SSP v Jablonke, v Slovenskom inštitúte vo Varšave, v Centre slovenskej kultúry v Novej Belej, v klubovní vo Vyšných Lapšoch a v Podvlku. Výsledky súťaže publikoval časopis Život vo svojom aprílovom čísle.

 

AGÁTA JENDŽEJČÍKOVÁ

šéfredaktorka časopisu ŽIVOT, Krakov

 

Na titulnej fotografii:

K hodnotiacej komisii prác žiakov základných škôl v Poľsku, v ktorých sa vyučuje aj slovenčina, v zložení (zľava) Milan Novotný, Drahoslava Skopárová, Milica Majeriková-Molitoris a Agáta Jendžejčíková, sa pridal aj Ľudomír Molitoris (na snímke druhý sprava), generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku.

Na snímkach vo fotogalérii:

Okamihy práce hodnotiacej komisie.

Ludwik Korkoš počas svojej umeleckej tvorby tak, ako ho objektívom svojho fotoaparátu zachytila Ester Plicková v roku 1982.

Foto: SNG

 

LUDWIK KORKOŠ

(1928-1992)

Narodil sa 17.1.1928 v Čiernej Hore na Spiši. Pochádzal z rodiny drevorubača a lesného robotníka, v ktorej každý člen obohatil slovenské umenie o nezanedbateľné hodnoty. Otec Sebastián vo voľnom čase kreslil a vyrezával. Jeho práce sú súčasťou expozície slovenských ľudových plastík v Slovenskom národnom múzeu. Matka Alžbeta tvorila výšivky a maľovala na skle. Ich deti sa stali znamenitými výtvarníkmi: Ludwik sochárom, Andrej ľudovým rezbárom, Ján kovotepcom a medailérom, Anna maľuje ľudové obrázky na skle a Mária (Rudavská) je textilnou výtvarníčkou, tvorkyňou tapisérií.

Ludwik po absolvovaní základnej školy v rodnej obci odišiel študovať rezbárstvo k prof. Antonovi Drexlerovi na Štátnu priemyselnú školu v Banskej Štiavnici. V ďalšom štúdiu pokračoval v rokoch 1945-51 na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe u vynikajúceho profesora Jozefa Wagnera. Po návrate do Bratislavy, od roku 1953 do roku 1981, pôsobil ako pedagóg na Strednej škole umeleckého priemyslu, kde vychoval a pomohol rozvinúť sa mnohým talentovaným umelcom.

Ludwik Korkoš bol v slovenskom sochárstve jedinečný a originálny jav. Príznačnou črtou jeho tvorby bola sviežosť a mladosť v myslení a konaní. Dokázal tvorivo nadviazať na tradíciu ľudového sochárstva a zladiť ho jednak s odkazmi gotiky a baroka, ale aj kubizmu s modernými výtvarnými prostriedkami. Tým si získal výnimočné miesto v slovenskom umení. Jeho tvorba má dva póly – dramatický a lyrický. V prvom prezentuje drsnosť i tvrdosť života goralov a drevorubačov, hrôzy vojny (napr. Telgártske ženy), drámy boja (súsošie SNP). Významná je aj jeho monumentálna pomníková tvorba a tvorba spojená s modernou architektúrou. Spomeňme napr. známe dielo Piliere domova, ktoré dotvára interiér Úradu vlády SR a ďalšie.

V roku 1979 bol Ludwikovi Korkošovi udelený titul zaslúžilého umelca. Vyhral niekoľko celoštátnych súťaží a svoje práce prezentoval na viacerých výstavách doma i v zahraničí, kde vzbudili veľký záujem.

Ludwik Korkoš nikdy nezabudol na svoje rodisko, Čiernu Horu, ani na Spiš, ktoré často navštevoval. Živo sa zaujímal o život Slovákov na Spiši a Orave, ich postavenie, spolkovú činnosť a celé krajanské hnutie. Bol čitateľom Života a patril medzi zakladateľov Spolku priateľov Slovákov v Poľsku, ktorý vznikol na začiatku roku 1991 v Bratislave. Zomrel 24.12.1992 v Bratislave.