Som rád, že mám možnosť privítať Vás v našej mestskej časti, ktorá sa počtom obyvateľov považuje za tretie najväčšie mesto Slovenska.

Petržalku v socializme nešťastne zabetónovali a posledných zhruba 15 rokov jej navraciame ľudskú tvár. Petržalka je domovom Slovákov, ktorí sem prichádzajú z celého Slovenska. Prichádzajú za prácou, zakladajú si rodiny, vytvárajú si druhý domov.

My sa teraz nachádzame v najstaršom stredoeurópskom parku – v prostredí Sadu Janka Kráľa, ktorý založili ešte v Rakúsko-Uhorskej monarchii za panovania cisárovnej Márie Terézie.

Aj toto miesto prešlo útrapami i svojimi radostnými etapami. Odtiaľto napoleonské vojská ostreľovali Bratislavu, toto územie zasiahla najväčšia záplava Petržalky, veľkú pozornosť parku venovali okrášľovacie spolky a pristál tu aj prvý parník z Viedne. Napriek dnešnej modernej dobe zanecháva si sad svoju neporušenú prírodnú krásu. Sad je veľmi dôležitou súčasťou Petržalky, preto mu venujeme zvýšenú starostlivosť a pevne veríme, že bude rásť do krásy aj v budúcnosti.

Vidím istú paralelu medzi Petržalkou, stromami v Sade Janka Kráľa a zahraničnými Slovákmi.

Naši Slováci v Srbsku, Maďarsku, na Ukrajine, v Nemecku, Francúzsku, Českej republike, v Austrálii, v Amerike a kdekoľvek inde si tiež všeličo pretrpeli. Práca ich zaviala mimo rodiska, našli svoj nový domov a napriek všetkému čo prežili, nezabudli odkiaľ pochádzajú. Úprimne si to vážim.

My v Petržalke pre obyvateľov z celého Slovenska už 14 rokov organizujeme večery autentického folklóru a musím povedať, že patria tradične k najúspešnejším podujatiam. Z toho je jednoznačne zrejmé, že ľudia túžia hlásiť sa k miestu, kde vyrastali.

Aj Slováci žijúci v zahraničí potrebujú cítiť záujem o nich vo svojej pôvodnej vlasti. V Dňoch zahraničných Slovákov vidím veľký praktický význam. Je priam symbolické, že sme sa zišli dnes práve tu, kde bol v roku 2000 položený základný kameň Pamätníka slovenského vysťahovalectva.

Milí priatelia, nestrácajme kontakt s našimi Slovákmi, kdekoľvek vo svete zakotvili. Želám nám, aby sme mali vždy veľa príležitostí na stretávanie. Formálnych aj neformálnych, avšak v každom ohľade srdečných a úprimných. Ďakujem Vám za pozornosť.
 

Martin Miškov