Projekt centra Slovákov v Maďarsku na Rákocziho triede v Budapešti témou stretnutia Milana Jána Pilipa s Antonom Paulikom a Imrichom Fuhlom v Bratislave

Po nedávnej zdvorilostno-pracovnej návšteve Alžbety Hollerovej Račkovej, predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, ktorá Milana Jána Pilipa, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, oboznámila s postupom vlády Maďarska v rámci kľúčového projektu Slovákov v Maďarsku – finančného zabezpečenia odkúpenia objektu (v súčasnosti je majetkom súkromného subjektu, nie je majetkom štátu…) – budovy impozantného evanjelického kostola "ukrytého" vo dvore jedného z najrušnejších miest širšieho centra Budapešti na Rákocziho triede 57/a, sa práve táto téma stala aj s jej aktualizačnými faktami nosnou v debate M. J. Pilipa na pôde ÚSŽZ s dvojicou dlhoročne angažovaných popredných predstaviteľov slovenskej národnostnej menšiny v krajine nášho južného suseda. Nielen o pretrvávaní a ďalšom rozvíjaní pozitívnych medzištátnych vzťahov na úrovni oboch vlád, ako aj ďalších inštitúcií Maďarska a Slovenska, ale aj o pozornosti, akú Maďarsko venuje rozvoju všetkých 13 národnostných menšín v krajine – vrátane slovenskej – v neformálnej debate s predsedom ÚSŽZ v pondelok 24. augusta 2020 informovali Anton Paulik, parlamentný hovorca slovenskej menšiny v zákonodarnom zbore Maďarsku, a Imrich Fuhl, konateľ Neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti SlovakUm (o. i. vydávajúcej aj týždenník Ľudové noviny).

Projekt multifunkčného inštitucionálno-kultúrneho centra Slovákov v Maďarsku na Rákocziho triede v Budapešti sa podľa slov Antona Paulika aj vďaka záujmu a intenzívnej práce vlády Maďarska prejavujúcej enormnú snahu, aby sa odkúpenie, následná náročná rekonštrukcia s rovnocenným finančným prispením vlád Maďarska a Slovenska a tým aj oživenie a sfunkčnenie jedného z prvých evanjelických kostolov peštianskych Slovákov ("Dejiny kostola sú späté s históriou peštianskeho slovenského evanjelického zboru. Ten sa vyčlenil z pešť-budínskej evanjelickej cirkvi po rôznych peripetiách v roku 1854. Slovenskí veriaci používali v tom čase spolu s nemeckými a maďarskými evanjelikmi kostol na dnešnom Deákovom námestí, ktorý sa však stával stále tesnejším. Preto sa Slováci obrátili na palatína Jozefa so žiadosťou o poskytnutie pozemku na stavbu samostatného kostola. Palatín ich prosbu vypočul a daroval im pozemok na Kerepešskej triede (dnešná Rákóczi út) s rozlohou 2200 štvorcových siah na výstavbu kostola, fary a školy…" – citujem zo zaujímavého blogu Diány Maroszovej / https://dianamarosz.blog.sme.sk/c/458…/fitnes-v-kostole.html ) dostalo už na úroveň samotnej administratívnej i realizačnej fázy.

Hovorca Slovákov v Parlamente Maďarska Anton Paulik, ktorý pôsobil a dôveru vládnych kruhov Maďarska získal aj ako dlhoročný pracovník Ministerstva ľudských zdrojov, doslova "začerstva" prezentoval rozhodnutie vlády Maďarska, ktorá celý objekt predmetného kostola (trojpodlažná interiérovo zaujímavo funkcionalisticky členená budova s pivničnými priestormi má plochu viac ako 2-tisíc metrov štvorcových!) odkupuje od súkromného majiteľa za 765-miliónov forintov (2,2 milióna eur), aby sa následne stal majetkom Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Prirodzene, Milan Ján Pilip sa živo zaujímal nielen o finančné zabezpečenie náročnej rekonštrukcie (vlády SR a Maďarska sa predbežne zhodli na rovnocenných vkladoch "pol na pol"), ale najmä o účelné využitie potenciálneho mimoriadne dôstojného inštitucionálneho a spoločensko-kultúrneho stánku Slovákov v Budapešti, ktorý sa tak stane reprezentatívnym pre celú Slovač v Maďarsku.

Imrich Fuhl, ktorý je vo veci znalý aj ako dlhoročný publicista a občiansky aktivista v štruktúrach Zväzu Slovákov v Maďarsku, vyzdvihol najmä jednotnú adresu všetkých kľúčových organizácií, inštitúcií, ako aj kultúrnych telies, ktoré takto získajú Slováci v Budapešti pod jednou strechou: veď okrem kancelárskych priestorov pre CSSM a všetky jej zložky vrátane Ústavy kultúry Slovákov v Maďarsku, vďaka priestrannej spoločensko-divadelnej sále so scénou sa konečne dočká svojho vlastného domova aj Slovenské divadlo VERTIGO, redakciu si tu rozloží aj týždenník Ľudové noviny, knižničné zbierky, nuž a vďaka kaplnke sa, prirodzene, nezabudne ani na veriacich. A to je iba stručný prierez obsahových plánov, ako sa chystajú Slováci v Maďarsku vynaložiť s veľkoryso vnímaným projektom tak zo strany Maďarska, ako aj Slovenska.

V závere pracovnej návštevy A. Paulika a I. Fuhla na pôde ÚSŽZ, ktorá sa konala aj v prítomnosti podpredsedu ÚSŽZ Petra Prochácku, dôsledne oboznámeného nielen s plnohodnotným životom slovenskej menšiny v Maďarsku, ale aj s konkrétnymi kvalitnými výstupmi najmä v oblasti rozvoja vzdelávania či autochtónnej slovenskej kultúry našej Slovače pod pravým brehom Dunaja, Milan Ján Pilip oboznámil hostí so zámermi a konkrétnymi predstavami, s akými ÚSŽZ pristupuje k prípravnej fáze rozpracovania novej Koncepcie politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na roky 2021-2025. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Imrich Fuhl – aj vzhľadom na to, že zastáva funkciu predsedu Komisie pre médiá a vydavateľskú činnosť pri ÚSŽZ, sa vďaka svojej fundovanosti stane prínosným členom 20-členného odborného tímu, ktorý bude od druhej polovice septembra kreovať a pripomienkovať predmetnú koncepciu.

 

Na titulnej j fotografii a snímkach vo fotogalérii:

Na snímkach z pracovného rokovania na pôde ÚSŽZ Milan Ján Pilip, predseda ÚSŽZ, Anton Paulik, parlamentný hovorca slovenskej národnostnej menšiny v Parlamente Maďarska, Imrich Fuhl, konateľ Neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti SlovakUm, Peter Prochácka, podpredseda ÚSŽZ.