Rudolf Chmel: Étos Novembra nemožno vyvlastniť

Reči o štáte ako zlom spravovateľovi, o neviditeľnej ruke trhu, o rovnocennosti špinavých a čistých peňazí mali potvrdiť nerovnosť nielen pre najbližší čas. Potvrdili najmä vznik oligarchie a jej následný vstup do politiky a dnes aj do médií. V denníku PRAVDA sa nad posolstvami Novembra ´89 aj v týchto súvislostiach vyjadruje vo svojej eseji literárny vedec a politik RUDOLF CHMEL.

Keď akceptujeme interpretáciu, podľa ktorej sa pád komunizmu koncom 80. rokov u nás – takisto ako v Poľsku či Maďarsku – uskutočnil na báze „dohodnutej zmeny“, že to teda nebola tradičná, ale vyjednaná revolúcia, nepopierame, že to bola zmena kardinálna i kolosálna. Zmena, aká sa vyskytne v dejinách za jedno storočie raz-dva razy. Nielen pre jej mäkkosť či nežnosť, teda nekrvavosť, sa však s touto zmenou vyrovnávame stále nedôsledne a rozpačito, ak už nie schizofrenicky. Rekonštruujeme ju skôr podľa subjektívnej pamäti. Tá je, prirodzene, nie celkom totožná s pamäťou objektívnou, ak taká vôbec jestvuje.

Dejepisci súčasnosti, politológovia by sa k nej mohli približovať, veď by mala byť záväznejšia, dajme tomu i pre školy, na ktorých, príznačne, dodnes chýba výučba demokracie a právneho štátu. Politici si tu skôr prihrievajú vlastnú polievočku podľa ideologických či straníckych záujmov a pamätníci či priami účastníci sa nie vždy vládzu vyhnúť mýtizácii i sebamýtizácii.

U radových občanov sa stretáva spomienkový optimizmus s pesimizmom, letargiou, ako vidno aj na posledných prieskumoch verejnej mienky. Eufóriu, nadšenie strieda sklamanie, zabúdanie, ale aj falšovanie starých dobrých čias rovnostárstva, neslobody. Ale aj čias istôt, ktoré tvorilo formálne zamestnanie, ibaže jeho ekonomická perspektívnosť bola dosť limitovaná. Navyše všetko sa to dnes deje často z pohľadu naplnenia straníckych, ideologických, konfesionálnych, etických, kultúrnych a iných záujmov. Na pohľad, ktorý by mal byť sprevádzaný predovšetkým hĺbkovou sondou do samého zmyslu tejto obrovskej historickej zmeny, veľa chuti niet.

Po jej dohodnutom, vyjednanom a chvíľami akoby až happeningovom nastolení (nielen pre štrnganie kľúčmi, ktoré malo odzvoniť starým časom) sme sa akosi rýchle ocitli v spoločnosti prehlbujúcej nerovnosti. Na jej náročné výzvy bolo treba hľadať netradičné odpovede. Odpoveďou nemohol byť individuálny egoizmus ekonomických liberálov ani moralizátorstvo konzervatívcov, ale ani vyprázdnené ľavicové deklarovanie solidarity. Nerovnosť, hovorí historik Tony Judt, je totiž deštruktívna, rozkladá spoločnosť. A privatizačná rabovačka, ktorou sme tú zmenu po páde komunizmu začali, predstavovala riešenie, ktoré tú nerovnosť spustilo prvé. Reči o štáte ako zlom spravovateľovi, o neviditeľnej ruke trhu, o rovnocennosti špinavých a čistých peňazí ju mali potvrdiť nielen pre najbližší čas. Potvrdili najmä vznik oligarchie a jej následný vstup do politiky a dnes aj do médií.

KTO JE RUDOLF CHMEL (1939)

Slovenský literárny vedec, esejista, politik. Od ukončenia štúdia na FiF UK v Bratislave v roku 1961 dlhé roky pôsobil ako vedecký pracovník SAV. V roku 1989 bol o. i. šéfredaktorom časopisu Slovenské pohľady. Ako vysokoškolský pedagóg prednáša na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Je predsedom výboru Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny (poslanec za stranu Most-Híd). V rokoch 1990 – 1992 bol posledným veľvyslancom ČSFR v Maďarsku, v rokoch 2002 – 2006 (s ročnou prestávkou) ministrom kultúry Slovenskej republiky. V rokoch 2010 – 2012 bol podpredsedom vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny. Je autorom radu kníh, o. i.: Dejiny slovenskej literárnej kritiky (1991), Moja maďarská otázka(1996), Moje slovenské pochybnosti (2004), Romantizmus v globalizme (2009), Slovenský komplex (2010).

 

Na titulnej fotografii:

Rudolf Chmel, literárny vedec a politik.

Foto: PRAVDA

 

CELÚ ESEJ RUDOLFA CHMELA

ČÍTAJTE NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA:

http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/336716-etos-novembra-nemozno-vyvlastnit/