San Francisco 1945: zrod OSN

Uplynulo 70 rokov od začatia medzinárodnej konferencie v San Franciscu, z ktorej sa zrodila Organizácia Spojených národov. Míľnikmi na ceste k vzniku OSN bolo založenie Spoločnosti národov po prvej svetovej vojne, spojenecké deklarácie z druhej svetovej vojny a konferencie v Teheráne, Dumbarton Oaks a Jalte. Napísal o tom v denníku PRAVDA SLAVOMÍR MICHÁLEK z Historického ústavu SAV.

Zakladajúca konferencia OSN v San Franciscu sa konala 25. apríla – 26. júna 1945. Trvala 62 dní, zúčastnilo sa na nej 50 krajín, 283 delegátov, 600 poradcov, 1 200 čestných hostí a 1 500 novinárov. Svetová dobová tlač nazvala San Francisco metropolou budúcnosti ľudstva.

Východisková pozícia Európy

Na konferencii v San Franciscu bola Európa, rozvrátená a destabilizovaná následkami vojny, celkom logicky odsunutá do úzadia. Reprezentovali ju Belgicko, Československo, Grécko, Holandsko, Juhoslávia, Luxembursko, Nórsko a Turecko (a v záverečnej fáze konferencie aj Dánsko). Írsko, Portugalsko, Španielsko, Švajčiarsko a Švédsko v San Franciscu chýbali, pretože nevyhlásili vojnu krajinám Osi. Chýbali aj Bulharsko, Fínsko, Maďarsko, Rumunsko a Taliansko, ktoré za vojny bojovali na strane Osi. Poľsko nebolo pozvané, lebo „veľká trojka“ (USA, ZSSR, Veľká Británia) sa nevedela dohodnúť na zložení poľskej delegácie.

Rozporné postavenie na povojnovej šachovnici svetových mocností malo Francúzsko, ktoré sa veľmi usilovalo obnoviť svoju mocenskú prestíž stratenú v roku 1940. Hoci spočiatku Paríž váhal medzi podporou malých krajín a veľmocí, pragmaticky sa nakoniec pridal na stranu tých druhých, ktoré Francúzsko „veľkoryso“ prijali za člena „veľkej päťky“ (USA, ZSSR, Veľká Británia, Čína a Francúzsko).

Veľká Británia, veľmoc s podlomenou ekonomikou, napriek vojnovému utrpeniu a obetiam, mala voči kontinentálnym európskym spojencom, ako aj voči svojim zámorským domíniám vlažný a kontroverzný postoj. Udržala si popri USA a ZSSR post svetovej veľmoci, aj keď za cenu rozporov s Austráliou, Kanadou a Indiou. Jednotný „britský“ blok bol nenávratnou minulosťou, čo sa ukázalo aj v San Franciscu.

Pozícia americkej a sovietskej delegácie

Spojené štáty americké zohrali na konferencii úlohu akéhosi sprostredkovateľa medzi mocnosťami „veľkej päťky“ a početne silnejšími malými krajinami (tzv. malá 45), ktoré navzdory veľkej nevôli Moskvy žiadali rovnosť práv s mocnosťami bez toho, aby uznali aj rovnosť zodpovednosti. Hoci snaha prijať Chartu OSN bola napokon úspešná, USA neprejavili výraznejšiu iniciatívu v tom, aby určovali aj napĺňanie stanovených cieľov na vytvorenie efektívneho medzinárodného mierového mechanizmu.

Druhá superveľmoc – Sovietsky zväz – mala na konferencii tri hlasy (ZSSR, Bieloruská SSR, Ukrajinská SSR). Minister zahraničia Viačeslav Molotov označil ZSSR za predvoj národov, ktoré žiadali ochranu ľudských práv, sociálne opatrenia na zlepšenie životnej úrovne a nezávislosť koloniálnych krajín. Aj vďaka tejto propagandistickej rétorike sa v danom čase akoby zabudlo na fakt, že ani sami občania ZSSR nemali tie práva a privilégiá, ktoré Molotov obhajoval pre iné krajiny.

Prvý rozpor medzi USA a ZSSR na konferencii spôsobila účasť (či skôr neúčasť) Poľska. Sovietsky zväz žiadal pozvať zástupcov poľskej komunistickej dočasnej vlády, tzv. Lublinského výboru. USA a Veľká Británia zasa presadzovali londýnsku demokratickú exilovú vládu. Napokon sa v tejto otázke dosiahol kompromis. Poľsko sa síce stalo zakladajúcim členom OSN, ale bez účasti jeho zástupcov na konferencii.

 

Na titulnej fotografii:

Minister zahraničných vecí ČSR Jan Masaryk v kruhu kolegov československej delegácie podpisuje Charu OSN.

Autor: Archív Slavomíra Michálka

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/353265-san-francisco-1945-zrod-osn/