Skalský neprináša nič pozitívne, len rozkol, osočovanie a klamstvo

V elektronickej verzii denníka SME bol 6. apríla 2011 uverejnený článok s názvom „Vladimír Skalský: Úradu pre krajanov šéfuje klamár“, v ktorom ma predseda občianskeho združenia – Svetového združenia Slovákov v zahraničí (ďalej len „SZSZ“) pán V. Skalský  hrubo osočuje a obviňuje z klamstva, ohovárania a falšovania dokumentov a ďalších skutkov.

Považujem za zbytočné reagovať na všetky nepravdivé tvrdenia týkajúce sa mojej cti a dôstojnosti, či dobrej povesti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len „úrad“), budem reagovať len na tie, ktoré považujem za najzávažnejšie, keďže svojim dosahom na verejnosť presahujú hranice, ktoré sú v slušnej, demokratickej spoločnosti tolerovateľné.

1.    Tvrdenia uvedené v predmetnom článku, ktoré navodzujú dojem, že som bol do funkcie predsedu úradu vymenovaný na základe podvodu alebo klamstva z mojej strany, sú účelové a nepravdivé.

Na stretnutí V. Skalského s Viktorom Nižňanským, vedúcim Úradu vlády SR, na pôde Úradu vlády SR vo februári 2011, na ktorom som bol prítomný, V. Skalský z „množstva“ nepravdivých informácií, ktoré som mal vraj uviesť v priebehu výberového konania, uviedol len jednu skutočnosť, a to rok uvedený v mojom životopise, odkedy som mal byť podľa jeho názoru členom jednej z pracovných komisií SZSZ. Uviedol som rok 2002, kdežto ON tvrdil, že ma tam práve a LEN ON vymenoval až v roku 2006. Napriek výzve V. Nižňanského do dnešného dňa V. Skalský nepredložil žiadny relevantný dôkaz k tomuto jedinému údajnému klamstvu. Naopak, ja som predložil písomný dôkaz, že namietaný údaj uvedený v mojom životopise je správny.

Je mi ľúto, že V. Skalský sa stále nevie zmieriť s tým, že vláda vymenovala do funkcie predsedu úradu niekoho, s kým ON nesúhlasí. Je všeobecne známe, že na vymenovanie do tejto funkcie všemožne podporoval bývalú predsedníčku úradu pani Vilmu Prívarovú, ktorá bola nakoniec na vláde vypočutá napriek tomu, že neprešla samotným výberovým konaním. To, že V. Skalský v článku popisuje niektoré podrobnosti samotného výberového konania, ktoré nie sú známe dokonca ani mne ako jeho priamemu účastníkovi, vyvoláva dojem, že V. Skalský sa zrejme snažil priamo zasahovať do tohto procesu, čo by bolo možné za určitých okolností vnímať ako korupčné správanie.

2.    Tvrdenia uvedené v predmetnom článku, ktoré navodzujú dojem, že som mal prehrať súdne spory so SZSZ alebo falšovať dokumenty, sú účelové a nepravdivé.

Revízna a zmierovacia komisie SZSZ od roku 2009, keď som sa právoplatne stal členom Generálnej rady SZSZ za západnú Európu (a nie za malú skupinku ako to tvrdí V. Skalský), nevydala žiadne rozhodnutie, čo nakoniec bolo dôvodom, prečo boli podané spomínané žaloby na vedenie SZSZ. Vzhľadom na vyjadrenie predsedníčky vlády SR v tejto veci o odstránení animozít som sa ihneď po vymenovaní do funkcie vzdal členstva v SZSZ kvôli možnému konfliktu záujmov (potenciálne udelenie dotácií tomuto občianskemu združeniu) a spravil som vo vzťahu k SZSZ a V. Skalskému ústretový krok, ktorým bolo stiahnutie stále aktívnych žalôb, v ktorých by som bol na rozdiel od mienky V. Skalského pravdepodobne úspešný (žiaľ, zrejme až po niekoľkých rokoch – vzhľadom na stav slovenského súdnictva). V tom čase však už v prípade jednej zo žalôb Najvyšší súd SR konal a rozhodol len o neprípustnosti samotnej žaloby, t.j. nerozhodoval priamo o podstate sporu, ale ma ako žalobcu odkázal na iný súd a iný typ žaloby. Nie je mi známe, z akého rozhodnutia súdu V. Skalský cituje tvrdenia o šikanovaní alebo poškodzovaní združenia z mojej strany, pretože žiadny súd takéto tvrdenia nikdy nevyslovil.

Rovnako odmietam, že by som rozposielal množstvo listov alebo falšoval akékoľvek dokumenty, ktoré by súviseli so SZSZ alebo s mojím vymenovaním do funkcie. Autorom listu, ktorý V. Skalský v článku uvádza, je úplne iná osoba, ktorá svoj list zaslala predsedníčke vlády SR. Ak som v médiách uviedol, že ma vo funkcii podporuje, resp. pozitívne vníma tiež viac ako 50 členov SZSZ, vychádzal som nielen z listu tohto autora, ku ktorému V. Skalský prístup mal, ale aj z mojej súkromnej e-mailovej korešpondencie, úradnej e-mailovej korešpondencie a listov, ktoré na úrad prišli, čo sú zdroje, ku ktorým V. Skalský prístup nemá a teda tieto skutočnosti nedokáže objektívne posúdiť. To, že V. Skalský aj v tomto prípade používa neoverené informácie na osočovanie iných už nikoho asi neprekvapí, osobne ma prekvapilo, že si aj redaktor SME dovolil bez overenia konštatovať, že som „vo veľkom rozposielal listy“.

3.    Tvrdenia uvedené v predmetnom článku, ktoré navodzujú dojem, že na úrade zamestnávam alebo mám ako „pravú ruku“ agenta ŠtB, prípadne, že šikanujem terajších zamestnancov úradu, sú účelové a nepravdivé.

Odhliadnuc od toho, že sa pri výkone terajšieho povolania musím stretávať nie s agentmi, ale priamo s bývalými vysokými dôstojníkmi ŠtB, je historický problém slovenskej spoločnosti, ktorý nie je v mojej kompetencii riešiť, hoci aktívne pôsobenie takýchto osôb vo verejnom živote osobne vnímam veľmi negatívne. Nie je mi známe, že by sa o akomkoľvek súčasnom zamestnancovi úradu preukázalo, že bol agentom ŠtB, a to sa podľa mojich vedomostí týka aj samotného Clauda Baláža, ktorý v minulosti odstúpil z funkcie splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov po dohode s bývalým ministrom spravodlivosti SR a nie z dôvodu, že by bolo skutočne potvrdené, že bol agentom ŠtB. Ak má V. Skalský dôkazy o tom, že C. Baláž alebo ktorýkoľvek z mojich zamestnancov bol agentom ŠtB (napr. v podobe spisu takéhoto agenta), veľmi rád ho na úrade privítam a budem sa takýmito dôkazmi vážne zaoberať.

Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že svojich terajších zamestnancov na úrade šikanujem, čo by vedeli potvrdiť najlepšie sami a ja som ich k tomu aj vyzval, aby tak urobili. Jedinou osobou, ktorá napísala osobný list (nie sťažnosť) vedúcemu Úradu vlády SR V. Nižnanskému a množstvu ďalších osôb, predovšetkým ministrom a predstaviteľom politických strán, je pravdepodobne bývalá predsedníčka úradu V. Prívarová, ktorá bola ešte v priebehu marca 2011 riaditeľkou mojej kancelárie. V. Prívarová bola od môjho vymenovania do funkcie 10. 2. 2011 v práci len necelý týždeň a po týždňovej dovolenke je od 28. 2. 2011 dlhodobo práceneschopná. Keďže svoj list o šikanovaní (mimochodom so zrejmým prepojením na tlačové správy V. Skalského) napísala v období svojej práceneschopnosti (13. 3. 2011), je zrejmé, že osoba, ktorá ju potenciálne šikanovala, asi nebude predseda úradu alebo ktorýkoľvek iný zamestnanec úradu, keďže v príslušnom období s ňou vôbec neprišli do styku. V tejto súvislosti by som rád uviedol, že som do dnešného dňa nikoho z bývalých zamestnancov z úradu „nevyhodil“ a v rámci prebiehajúcej reorganizácie úradu k personálnym zmenám dôjde výlučne z objektívnych dôvodov a až po prekonzultovaní s príslušnou odborovou organizáciou.

Osobne mi je ľúto, že v celej veci bol redaktor denníka SME pravdepodobne zmanipulovaný jednou stranou. Okrem už vyššie spomenutého nepravdivého údaju uviedol na záver článku informáciu, že som súhlasil so žiadosťou o rozhovor v denníku SME, čo je nepravdivé tvrdenie. Takéto konanie považujem za neprofesionálne, rovnako ako spôsob uverejnenia článku bez bezprostrednej reakcie druhej strany napriek tomu, že bol na to vytvorený dostatočný časový priestor. Raz vetrom odviate perie už nikto naspäť nepozbiera… Je škoda, že sa v článku nepodarilo redaktorovi priblížiť čitateľom aj pozitívne a zaujímavé aspekty tzv. slovensko-slovenských vzťahov a rozhovor sa takmer výlučne sústredil na osobné problémy V. Skalského, čo v širšom aspekte poškodzuje celé slovenské zahraničie. K. Sudor navyše porovnáva neporovnateľné. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je štátnou inštitúciou, ktorej partnerom je množstvo iných občianskych združení, ale tiež iné subjekty a jednotlivci, s ktorými úrad bezproblémovo spolupracuje. SZSZ nie je organizáciou, ale obyčajným občianskym združením a V. Skalský od svojho zvolenia do funkcie predsedu vniesol do tohto združenia permanentný rozkol medzi jeho členskými organizáciami. Ak sa K. Sudor snaží o objektivitu, stačí sa na pomery v SZSZ spýtať samotných členov SZSZ, najmä tých, ktorí v posledných týždňoch vystúpili z tohto združenia a vecne pomenovali dôvody takéhoto ich kroku.

JUDr. Milan Vetrák, PhD., v. r.
         predseda