Slávnosť pod Pilíšom: Gizela Molnárová poctená Medailou ÚSŽZ pri 50. výročí speváckeho Pávieho krúžku v Mlynkoch

Ak sa Mlynčania – Slováci žijúci vskutku na skok, vari 30 kilometrov od Budapešti, k niečomu odhodlajú, má to veru fazónu, úroveň a napokon aj ohlas. Najmä reprezentanti slovenskej kultúry v prostredí autochtónnej menšiny Slovákov v Maďarsku sú aj v tomto regióne, zahŕňajúcom významné ohniská slovenskosti pod horou Pleš (Pilíš), významným ba dokonca určujúcim faktorom, podmieňujúcim ruka v ruke so vzdelanosťou, a teda aj slovenčinou v školskom prostredí, oživotvorenie a aj nádej či dokonca optimizmus v zachovaní a rozvíjaní všetkého, čo tu zanechali v posolstve svojho kultúrno-duchovného dedičstva tunajšej Slovače jej predkovia. A veru, nebolo a nie je toho málo. Naopak, stačilo nám v sobotu 13. júna 2015 iba započúvať sa do nádherných – clivých, ale aj veselších dvojhlasných – ľudových piesní s koloritom pilíšskych regrútov, drevorubačov či zasnených neviest, aby sme s okolo 200 hosťami a účinkujúcimi v Stredisku pilíšskych Slovákov emotívne i ľudsky splynuli s odvekou hrdosťou Slovákov v obci čítajúcej okolo 2160 obyvateľov.

"Na papieri" je dnes v Mlynkoch (Pilisszentkereszt), ako nám počas popoludňajšej vychádzky na vrchol Pilíš (756 m) povedal Gábor Mikusik, vicestarosta príjemne pôsobiacej obce, podľa sčítania v roku 2011 okolo 550 Slovákov. Avšak tých, ktorým v žilách pulzujú v krvi aj slovenské gény predkov a v duši si velebia v tichu nostalgie aj svoje slovenské povedomie či na jazyku reč predkov,  je dozaista dvojnásobok. Lenže, na tento druh boľavej, takpovediac, "ľahostajnej až ničotnej slovenskej skromnosti" vo vzťahu prejavenia svojho charakteru a zajedno i zodpovednosti pri plnom vedomí za svoju národnú prináležitosť, v konečnom dôsledku (a dopade vrátane výšky finančnej podpory zo štátneho rozpočtu Maďarska pre rozvoj slovenskej národnostnej menšiny…) doplácajú Slováci v Maďarsku pre rozličné, aj subjektívne príčiny, doslova celoplošne.

Našťastie, v horúci podvečer, keď teplomer cez tridsiatku ešte viac "rozpumpoval" hodnotný kultúrno-spoločenský program, nebolo ani pomyslenia čo i len na zákulisnú haravaru v tóne spomínanej témy. Už aj preto, že v Mlynkoch patrila sobota parádnej oslave: pri hudbe, speve a napokon i tanci si v rytme polky či čardáša podali cez polnoc symbolicky ruku s pobožnou nedeľou účastníci pripomienky 50. výročia vzniku Pávieho krúžku – jedinečného speváckeho kolektívu zdobiaceho nedávnu minulosť i prítomnosť Mlynčanov – vrátanie prejavenia sa kultúrno-duchovného slovenského fenoménu v tomto regióne.

Bol to ozaj dlhý večer. Plný spomienok, úprimných prívetov, ľudsky príjemných stretnutí generácií. Dokonca medzištátnych – veď akoby mohli Mlynčania zabudnúť na svojich pomaly už rodinných priateľov z Blatného (okres Senec), s ktorými ich spájajú už 32 rokmi spečatené družobné styky obcí vrátane vzájomného kultúrneho sa obohacovania. Šarfianka si všade nosí svoju "dychovú značku kvality", a tak sa tento hudobný žáner mimoriadne príjemne snúbil s ľudovými piesňami spod Pilíša, ktoré obstarali v rôznych sekvenciách večera nielen oslavujúce členky a členovia Mlynského Pávieho krúžku, ale aj ich hlasivkové i umelecké posily z okolitých, slovenskosťou popretkávaných obcí – Čívu a Santova.

Zvykli sme si na to, že počas osláv sa duch atmosféry vznešeného pocitu prenáša z pódia do publika a naopak. V Mlynkoch to platilo dvojnásobne, najmä ak si uvedomíme, v akom zložení sedeli za slávnostne prestretými stolmi hostia starostlivo koncipované a dramaturgicky svojou bezprostrednosťou oslovujúceho podujatia. V prítomnosti starostu obce pána Mártona Pellera prišli oslavujúci Páví krúžok pozdraviť Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Alžbeta Hollerová  Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Ruženka Egyedová Baráneková, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku, Milan Kurucz, ekonomický radca Veľvyslanectva SR v Maďarsku, Gabriel Hushegyi, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti, ako aj domáca hostiteľka Marta Demjénová, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch a ďalší domáci i zahraniční hostia.

Už tradične sa program odvíjal od hymnickej piesne Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia, ktorú v sprievode Ľudovej hudby Svrčkovci zanôtila Žofia Komjáthiová, ku ktorej sa spontánne popridávali tak hlasy speváckeho tria na pódiu, ako aj z radov početného publika. Hlas mohutnel, veď v sále Kultúrneho strediska pilíššskych Slovákov nebolo vari ani jedinej voľnej stoličky. Kým moderátorka večera napĺňala scenár v škále od 1 do 24 – pretože až toľko vstupov obsahovala dramaturgia kultúrnej časti osláv, za stolmi sa družne bavili zástupcovia slovenských spolkov, vzdelávacích a kultúrnych národnostných inštitúcií, ktorí s očakávaniami emotívneho zážitku prišli pod Pilíš z Dolnej zeme – Békešskej Čaby, ale aj Budapešti, Novohradu… Jedným slovom – slovenský duch v tom najlepšom dominoval v spoločnom slovensko-maďarskom súznení, pre tento kraj tak typický prejav náklonnosti a spolupatričnosti dvoch národov – Maďarov a Slovákov. Napokon, v podobnom myšlienkovom tóne pozdravil účastníkov aj starosta obce Márton Peller.

To ale už v sviatočne nažehlených blúzkach a sukniach, ako aj belobou rozvoniavajúcich košeliach nastúpili na pódium tí, ktorým patril celý večer – členovia speváckeho zboru Páví krúžok. Sprevádzaní bdelým pohľadom Kataríny Szivekovej, organizátorskej vedúcej Pávieho krúžku, symbolicky  "dirigujúcej" zo stoličky medzi nadšenými divákmi a sprítomnení na javisku "vodiacou rukou" i okom Gizely Molnárovej, umeleckej šéfky kolektívu. Pieseň striedala pieseň – Vitajte u nás, mládenci, čochvíľa zasa za horami po dolinách… a Vojenské piesne… až po clivú S Pánem Bohem ako spomienku pri zapálenej sviečke na zosnulých členov spolku. Medzitým a potom, ale aj uprostred zdravice, pozdravy, prívetivé slovo, ktoré poláskalo, povzbudilo, aj slzou zarosilo. Veľa prianí, ešte viac uznania a žičlivosti. Z úcty ku kumštu, piesňovej ľudovej tvorbe, záchrane a zveľaďovaniu kultúrneho a duchovného dedičstva starých otcov a prastarých materí… Z úcty ku kolektívu, ktorí tvorí v pokore a v harmónii posolstva, ktorým sa prihovára neuveriteľných 50 rokov! Nevnucujúc sa, nevtieravo, pritom však komunikatívnou žiadostivosťou náležite, svojrázne a s mimoriadne vysokou odozvou akceptácie.

Potlesk striedal skandovaný aplauz, ľahkosť úsmevov hlasitý dobrodušný smiech. Od srdca k srdcu, z duše do duše. Tak ako aj Ruženka Egyedová Baráneková tlmočila telefonický pozdrav jedného z najočakávanejších hostí a úprimného priateľa Mlynčanov, ktorý však pre náhle ochorenia napokon chýbal. Jeho Excelencia Juraj Migaš, bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku, človek, ktorý nielen váhou diplomacie, ale aj svojim človečenským vkladom ozajstného nezištného priateľa nenechal Mlynčanov "v štichu" ani v tom najhoršom, vyslal oslávencom "iba" tri slovné signály, motivujúc ich, aby zostali naveky takými, akých ich mal on možnosť spoznať. A aby v trojrozmernosti vzájomnej úprimnosti, porozumenia a lásky aj naďalej činili svojej slovenskosti a zároveň aj spolunažívaniu s väčšinovým maďarským národom zadosť v takom duchu a štýle, ako tomu bolo a je doteraz.

Nuž a kým sa na pódiu k veľkému ohlasu publika prezentovala aj pilíšska omladina z Detskej speváckej skupiny či Viktória Pintérová pripomenula básňou Buď ako strom tunajšieho rodáka – básnika a publicistu Gregora Papučka, k slovu sa dostal aj Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V prívete vyzdvihol také počiny Slovákov v Maďarsku, k akému sa váhou svojej tvorby, objavovaniu čara ľudovej piesne, ako aj umeleckého dosahu cez prizmu svojich životných pozícií a vzťahu k slovenskosti, doslova prespievala pani Gizela Molnárová. Rodená Mlynčanka, celým svojim profesijným životom oddaná učiteľovaniu,  stála pri zrode Pávieho krúžku, dodnes mu je obrovskou oporou, pričom jej charizmatické vyžarovanie pôsobí povzbudzujúco pre generácie Slovákov v Mlynkoch. Po laudatiu na ocenenú oslávenkyňu "pani Gizku", ktoré predniesol publicista Ľudo Pomichal, pracovník ÚSŽZ pre oblasť médií a teritoriálny expert pre Maďarsko, podpredseda ÚSŽZ Peter Prochácka odovzdal pani Gizele Molnárovej, umeleckej vedúcej Pávieho krúžku, Medailu ÚSŽZ, ktorú jej pán Igor Furdík, predseda ÚSŽZ , udelil pri príležitosti 50. jubilea „Pávieho krúžku“ v Mlynkoch za  jej osobný prínos k uchovaniu kultúrneho a duchovného dedičstva predkov, popularizácii slovenskej ľudovej piesne v Pilíši, ako aj za príkladný vklad pri organizovaní  spolkovej a folklórnej činnosti,  podieľajúcej sa na upevňovaní národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov a ich vzťahov s väčšinovým národom v Maďarsku. (LAUDATIO NA GIZELU MOLNÁROVÚ ČÍTAJTE V PLNOM ZNENÍ TU.)

Gratulantov bolo, prirodzene, ako maku v oku lahodiacich a najmä chutných zákuskoch a múčnikoch od výmyslu sveta. A tak ako tie zasýtili na palete nádherných kvetinových kytíc a ikebán svojou príjemnou sladkosťou a vôňami, vari najväčším zážitkovým i gurmánskym posolstvom boli dva dary, ktoré do Mlynkov priniesla Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka CSSM. Kým na skvostnú tortu, aby sa dostala na pódium, si musela povolať silnú mužnosť, prezentovanú mlynským "vševedom a všadebolom slovenskosti v Maďarsku " – publicistom a básnikom Imrom Fuhlom, s bázňou úprimných slov, ktoré vyslala jubilujúcim členom Pávieho krúžku, sa oprávnene spoľahla sama na seba. S láskavým slovom, uchopeným cez prizmu vlastných skúseností a prežívaní spoločných okamihov s Mlynčanmi po osi Dolná zem – Budapešť – Mlynky, utkávala mäkkou a príjemne ohybnou prívetivosťou hebkej slovenčiny  s komlóšskou príchuťou hold výnimočnej kultúrnej a duchovnej hodnote, akou Páví krúžok a Gizka Molnárová okrášľujú desaťročia napospol celú Slovač v Maďarsku.

To sa už sálou niesli tóny piesne Tou dolinou tichý vetrík povieva… z repertoáru sestier Komjáthiových z Veňarcu, Svrčkovci "zafidlikali" ďalšie obľúbené melódie, kým Ildika Očovská zanôtila svojim podmanivým hlasom čabianske spevácke pozdravy, pričom sa sama sprevádzala jej neodmysliteľnou a bravúrnou hrou na citare. A keď sa v už pokročilej hodine opreli členovia dychovej Šarfianky do náustkov ich trúbok či klarinetov, zábava gradovala v tom najlepšom. Úsmevy v tvárach síce na pár okamihov v tom najlepšom zneistela nostalgia za najkrajšími časmi mladosti… /v piesni Zahučali hory/, vzápätí sa však aj tí s najpočetnejšími krížikmi na chrbtoch prekonávali v tanečnej virtuozite.

Bol to nádherný, v niektorých sekvenciách až dojímavý večer. S posolstvami, želaniami, v prežívaniach vzájomnej žičlivosti a radosti. Napokon, päťdesiatka je len iba raz a dlho veru netrvá… A tak aj preto sa svorne mnohí zo sobotňajšej oslavnej pripomienky išli na druhý deň pomodliť a poďakovať za takýto dar na omši v miestnom rímsko-katolíckom kostole.

Poďakovanie za vskutku inšpiratívny zážitok všetkým, ktorí sa o oslavnú pripomienku 50. výročia založenia Pávieho krúžku v Mlynkoch zaslúžili!

 

ĽUDO POMICHAL

FOTO:  ĽUDO POMICHAL, IMRICH FUHL

 

Na titulnej fotografii:

Ocenená Gizela Molnárová (na snímke druhá zľava) spoločne s ďalšími členkami Pávieho krúžku v Mlynkoch.