Slováci pod Pilíšom v Maďarsku slávia 270. výročie osídlenia Mlynkov Slovákmi zo stolíc Horného Uhorska

Na iných miestach webového sídla ÚSŽZ či na publicistickom portáli Slovenské zahraničie približujeme čulý spoločensko-kultúrny život Slovákov v nádhernom okrúžení Pilíšskych hôr. Mlynky, ktoré sa desaťročiami stali centrom slovenskosti, dokonca vďaka sčítaniu obyvateľstva v Maďarsku v roku 2001 si osvojili aj prívlastok „najslovenskejšej obce v Maďarsku (k slovenskej národnosti sa v tom čase hlásilo viac ako 50 percent všetkého obyvateľstva v Mlynkoch!), sa počas víkendu 9.-10. septembra 2017 opäť hlásia o slovo – aj s pozvánkou na oslavy a podujatia spojené s 270. výročím osídlenia obce okrem iných národností aj Slovákmi z Horného Uhorska, čím sa vlastne postavil fundament znovuzaloženia Mlynkov. Slovenská samosprávy v Mlynkoch slovami jej predsedníčky Marty Demjénovej úprimne pozýva Slovákov z Maďarska, ako aj krajanov z okolitých štátov, vrátane mnohých priateľov Mlynčanov zo Slovenska, na tieto sviatočné dni. V prílohe – vo fotogalérii dávame do pozornosti pestrý a hodnotný program podujatí.

Nie raz sme aj prostredníctvom internetových médií ÚSŽZ pozývali spoločne so Slovákmi pod Pilíšskymi horami či už na parádnu a írečitú fašiangovú slávnosť s neuveriteľným prierezom a ponukou „šiškového kumštu“, folkloristiky a remesiel, či na turistickú túru s príjemnou melanchóliou stále ovlažujúcej a povzbudzujúcej slovenskosti. Výstup na vrchol Pilíš (od roku 2016 nazvaný na počesť skvelého slovenského diplomata Juraja Migaša memoriálom nesúceho jeho meno) patrí k tradičným podujatiam Slovákov v tejto časti Maďarska, pričom každoročne sem v májovom čase zavíta na podujatie aj stále väčší počet Slovákov zo Slovenska – či už individuálnych nadšencov, alebo organizovaných matičiarov. Ich kroky po úvodnom priateľskom pookriatí s tunajšími Slovákmi potom smerujú do voňavej prírody, aby sa im po vari poldruha až dvojhodinovom príjemnom šliapaní po turistickom chodníku naskytla a nad obcou Mlynky štedrým pohľadom roztvorila panoráma evokujúca blaženosť duše.

Možno tak si tento zázrak vo veršoch privolával aj slovenský básnik Gregor Papuček, ktorý na portáli oslovma.hu približuje interesantnú a podmanivú históriu dedinky Pleš, ktorej v súčasnosti tu žijúci Slováci s úľubou vravia Mlynky.

Históriu pradávnej dediny Pleš (dnes Mlynky, po maďarsky Pilisszentkereszt) podrobne obsahuje jej monografia, publikácia Samosprávy obce Mlynky (Gregor Papuček: Mlynky a okolie, 2000 – ďalej len MO). Počiatky tejto histórie siahajú hlboko do stredoveku. Podľa svedectva vykopávok pod vrchom Pleš (dnes Pilíš) kedysi stál benediktínsky kláštor, ktorý tu v 12. storočí už opustený chátral. Nadhodí sa otázka, kto a kedy ten kláštor postavil? Najlogickejším sa zdá, že ten kláštor postavili tí, ktorí aj nášmu slávnemu vrchu dali meno Pleš – naši slovenskí predkovia. Keď r. 1183 z francúzskeho Acey prišli cisterciti k uhorskému kráľovi Belovi III. so žiadosťou, aby aj im udelil také práva, aké tu majú ostatní rehoľníci, kráľ im vyhovel a za sídlo im vyznačil práve toto miesto. Cisterciti z niekdajšieho sídla benediktínov postupne vytvorili mohutný kláštor s impozantným kostolom. Tak tu vzniklo silné cisterciánske Plešské opátstvo, ktoré tu pretrvalo až do 7. septembra 1541.

Či už aj za benediktínov tu bola dedina Pleš, to nevieme. Ale svetoznámy slovenský slavista prof. Ján Stanislav tvrdí, že „Dnešný Pilisszentkereszt sa zaznačuje v 13. storočí tiež ako Pleš“. Uhorský historik Samu Borovszky tiež píše, že našu dedinu „už v 13. storočí často spomínajú ako majetok Plešského cisterciánskeho opátstva“. Že dedina Pleš tu bola už aj v predtureckej dobe, dokazujú aj slová Károlya Galgócziho, ktorý o našej dedine píše, že „aj toto je jedno z tých miest, ktoré v tureckom svete boli zničené. Ale má viacero pamiatok o svojej staršej dobe“. Máme aj dve mapy z 18. storočia, na ktorých naša dedina figuruje ešte pod menom Pilis.

Tento názov sa zachoval aj v pamäti okolo žijúcich Slovákov, ktorí práve nás nazývajú Pilíšanmi! Nie preto, že bývame pod Pilíšom (veď aj oni tam bývajú!), lež preto, lebo práve naša dedina sa volala Pleš. V r. 1541, keď Turci tiahli na Budín, cisterciti svoj kláštor opustili. Budín 7. septembra padol, a Turci v ten istý deň aj cisterciánsky kláštor podpálili. V ňom zhorela aj jeho bohatá knižnica, v ktorej by sme pravdepodobne boli mohli nájsť aj presnejšie údaje o pradávnej histórii našej dediny. Po mohutnom kláštore ostalo tu len rumovisko, a po dedine Pleš – možno ani to.

HISTORICKÝ EXKURZ GREGORA PAPUČKA

POD VRCHOLOM PILÍŠA V OBCI MLYNKY

ČÍTAJTE NA PORTÁLI OSLOVMA.HU

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/165-historia2-historia2/1291-z-historie-stredovekej-slovenskej-dediny-ple

 

Na titulnej fotografii:

Pohľad na jarou rozkvitnuté Mlynky.

Foto: IMRICH FUHL  www.oslovma.hu

Vo fotogalérii:

Turistický výstup na Pilíš si získal počas doterajších ročníkov mnoho zapálených priaznivcov nielen z radov obyvateľov Mlynkov a celého Pilíšskeho regiónu, ale aj medzi priateľmi Mlynčanov zo Slovenska. Podujatie sa zrodilo aj vďaka myšlienke bývalého veľvyslanca SR v Budapešti Juraja Migaša (na snímke vpravo v družnom „spevavom objatí“ s pilíšskym rodákom a básnikom Gregorom Papučkom), dnes nesie turistický pochod na Pilíš – memoriál, meno všeobecne mimoriadne obľúbeného diplomata vo všetkých prostrediach Slovákov v Maďarsku.

Fotografická kompozícia s témou výstupu na Pilíš…

Foto: IMRICH FUHL  www.oslovma.hu

Tradične príťažlivým každoročným podujatím v Mlynkoch je tzv. fašiangová „šišková“ kavalkáda. Kultúrno-spoločenské podujatia s výraznými črtami folkloristiky a úcty k dedičstvu predkov láka nielen vďaka chutiam na jazyku, ale aj skvelým pocitom zo žičlivosti stretnutí v duši.

„Gizi néni“, teta Gizka – pani Gizela Molnárová (na snímke druhá zľava), patrila v Mlynkoch až do svojho vlaňajšieho skonu nielen vďaka jej dlhoročnému pedagogickému cíteniu slovenčinárky, ale aj pre jej neúnavný vklad šíriť ľudovú pieseň akcentujúcu Pilíšsky kraj a jeho tradície i s jazykovým svojrázom, doslova a do písmena k emblematickým osobnostiam Mlynkov.

Foto: ĽUDO POMICHAL www.uszz.sk 

Takýto zázrak sa zjavil počas  mimoriadneho úkazu polárnej žiare v roku 2015  fotoreportérovi Balázsovi Mohaiovi pri pohľade z vrcholu Pleš na obec Mlynky.

Foto: AP/archív

 

O MLYNKOCH, PÝCHE A NÁRODNO-KULTÚRNOM

CENTRE  PILÍŠSKYCH SLOVÁKOV, ČÍTAJTE  AJ NA:

 

Stredisko pilíšskych Slovákov v Mlynkoch otvorili premiéri SR a Maďarska

http://www.uszz.sk/sk//stredisko-pilisskych-slovakov-v-mlynkoch-otvorili-premieri-sr-a-madarska/

 

Juraja Migaša, diplomata, priateľa a nezištného človeka,  Slováci v Maďarsku zvečnili v Mlynkoch spomienkou a uctili výstupom na Pilíš

http://www.uszz.sk/sk/juraja-migasa-diplomata-priatela-a-nezistneho-cloveka-slovaci-v-madarsku-zvecnili-v-mlynkoch-vecnou-spomienkou-a-poctili-vystupom-na-pilis

 

Na Pilíši po ôsmy raz, tohto roku na počesť Juraja Migaša

http://www.noveslovo.sk/c/Osmy_raz_na_Pilisi_tohto_roku_na_pocest_Juraja_Migasa

 

Fašiangy pod Pilíšom: v Mlynkoch zazvučala slovenskosť  a spolupatričnosť k duchovnému odkazu dedovizne

http://www.uszz.sk/sk/fasiangy-pod-pilisom-v-mlynkoch-zazvucala-slovenskost-a-spolupatricnost-k-duchovnemu-odkazu-dedovizne

 

Slávnosť pod Pilíšom: Gizela Molnárová poctená Medailou ÚSŽZ pri 50. výročí speváckeho Pávieho krúžku v Mlynkoch

http://www.uszz.sk/sk/slavnost-pod-pilisom-gizela-molnarova-poctena-medailou-uszz-pri-50-vyroci-spevackeho-pavieho-kruzku-v-mlynkoch