Slováci z Chorvátska vystavujú v Galante: Výtvarné prejavy našich babičiek – textilné nápisové nástenky

Slovenské kultúrne centrum Našice v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Galante prezentuje autorskú výstavu  pod názvom Textilné nápisové nástenky – výtvarné prejavy našich babičiek. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 6. augusta 2020 o 16.30 h v priestoroch Vlastivedného múzea v Galante, Hlavná ul. 976/8. Vyšívaná textilná nápisová nástenka, kuchynská nástenka, nástenná „kucharka“, vyšívaná „kucharka“ alebo vyšívaná plátenná nástenka je predmet, ktorý bol donedávna súčasťou zariadenia kuchyne. Textilná nápisová nástenka chránila stenu nad stolom alebo sporákom pred zašpinením a súčasne slúžila ako obraz.

Základom textilnej nápisovej nástenky je biele, priemyselne vyrobené bavlnené plátno, najčastejšie šifón obdĺžnikového tvaru, s rozmermi 70 cm (dĺžka) a 50 cm (šírka). Vzniku vyšívanej nástenky predchádzalo nanášanie motívu z predlohy na plátno, čo prezrádza, že ide o predkreslenú výšivku. Do meštianskych domácností v strednej Európe prenikla na prelome 19. a 20. storočia spolu s modernizáciou kuchynského zariadenia. Na Slovensku bola v medzivojnovom období rozšírená v malomestských aj dedinských domácnostiach.

Predlohy vyšívaných textilných nápisových násteniek vznikali v remeselných dielňach, najmä drukerských (trukerských), technikou tzv. (for) drukovania, teda prenášania mustry, vzoru, motívu obrázka z papiera alebo šablóny na plátno. Je zaznamenané, že v Iloku pôsobila prvá továreň vzorov – Prvá juhoslovanská továreň šablón na ručné výšivky R. Hoffman Ilok (Sriem), a to v období od roku 1920 do roku 1941. Okrem remeselníckych dielní tento spôsob prenosu motívov vykonávali za odmenu aj zručnejšie ženy pre potreby lokálnej spoločnosti. Drukovalo sa teda použitím papierovej šablóny, na ktorej bol dierkami tvarovaný motív. Ten sa prenášal na plátno tak, že sa šablóna položila na plátno a posypala sa modrým prachom. Takto vzniknuté modré bodky pokropili liehom, aby sa nezotreli. Predstavovali základ na predkreslenú výšivku. Medzi ľudom bol rozšírený spôsob prenosu motívu z už vyšitej textilnej nápisovej nástenky použitím hliníkovej lyžice a masti. Neskôr sa objavujú priemyselne tlačené alebo sieťotlačou tlačené jednofarebné alebo viacfarebné nástenky, ktoré zostávali bez výtvarného zásahu majiteľky, bez estetického vyjadrenia pani domácej. Predlohy k textilným nápisovým nástenkám sa teda kupovali v obchodoch a na jarmokoch alebo sa podomácky rozmnožovali kopírovaním.

Vyšívala sa jednoduchým, prevažne stonkovým stehom modrou, červenou alebo čiernou niťou. Prinášala zobrazenia (ľúbostný pár, ženu pri práci v kuchyni, náboženské námety, žánrové obrázky z holandského prostredia) v spojení s nápismi, vyjadrujúcimi schémy malomestských predstáv o živote (Kto doma šťastie nemá, márne ho v cudzine hľadá; Kde slovenská kuchárka varí, tam sa dobre darí).

Textilné nápisové nástenky primárne tvorili súčasť zariadenia kuchyne, priestoru na obedovanie, ale aj dodržiavanie osobnej hygieny (motív džbána a lavóra). Základná funkcia nástenky bola praktická – chránila stenu od zašpinenia alebo ukrývala poškodené miesta. Najjednoduchší spôsob pripevňovania násteniek na stenu bol používaním pripináčikov, avšak zanechával na plátne stopy hrdze, preto sa na rohy násteniek háčkovali retiazky a tvarovali sa ušká, alebo nástenku lepili na stenu zmesou múky a vody. Okrem úžitkovej mali textilné nápisové nástenky dekoračnú, ale aj vzdelávaciu funkciu. Práve ich široká  využiteľnosť im pomohla, aby boli aj veľmi obľúbené. Udržali sa do čias, kedy do zariadenia kuchyne prenikli nové materiály, napríklad obkladačky na stenu.

Dnes textilné nápisové nástenky predstavujú už len prameň informácií o časoch, v ktorých vznikli. Svedčia o spôsobe života, móde, morálnych a všeobecno-spoločenských hodnotách. Textilné nápisové nástenky alebo kucharky, materiálni svedkovia jednej doby, nie sú autochtónnou súčasťou chorvátskeho, ale ani slovenského kultúrneho dedičstva. Tento kultúrny prejav  každodennosti do chorvátskeho kultúrneho priestoru prenikol zo severozápadu Európy, najmä z Holandska a z Nemecka. Ich prítomnosť svedčí o sledovanosti folklórneho kultúrneho diania a neoddeliteľnosti chorvátskej a slovenskej kultúrnej identity od tej európskej. 

V chorvátskom priestore, a tak aj medzi Slovákmi v Chorvátsku, sa textilné nápisové nástenky ako výtvarno-jazykové prejavy domácich žien vyskytujú od konca 19. storočia prevažne v mestskom prostredí. Zánikom otvoreného ohniska na vidieku a jeho nahradením murovanými pecami sa textilné nápisové nástenky stávajú súčasťou zariadenia dedinskej kuchyne. Tu sa vyskytujú od 20. a 30. rokov 20. storočia, a svoj vrchol zažívajú v 70. a 80. rokoch 20. storočia.

Výstava prezentuje materiál zozbieraný v rámci jednoročného etnografického terénneho výskumu v obciach, v ktorých Slováci v Chorvátsku žijú a pôsobia v rámci organizácií založených na základe etnického princípu. Výskumom je spracovaných 16 lokalít a celkovo je zaznamenaných 303 textilných nápisových násteniek. Výskum sa uskutočnil v spolupráci s Maticami slovenskými pôsobiacimi v Chorvátsku, ktoré poskytli informátorov.

Pri realizácii terénneho výskumu bola použitá metóda dotazníka a priameho rozhovoru, kým pri spracovaní materiálu bola použitá metóda analýzy, najmä etnografickej kartografie a popis. Výstava predstavuje zozbieraný a spracovaný materiál, ktorý znázorňuje jeden zo spôsobov prejavu etnickej identity. Spracovaný materiál poukazuje na prejavy rovnakosti, teda príslušnosti k slovenskej spoločnosti, ako aj integrovanosť kultúry slovenskej národnostnej menšiny do chorvátskeho kultúrneho korpusu.  Zozbieraný a spracovaný materiál je prezentovaný na 4 roll up baneroch a 19 paneloch dvojjazyčne, v chorvátskom a slovenskom jazyku. Okrem textového a ilustračného materiálu, výstava obsahuje aj trojdimenzionálne predmety. K výstave je pripravený dvojjazyčný, slovensko-chorvátsky katalóg.

Výstava potrvá do 10. októbra 2020.

 

Realizáciu výskumu a prípravu výstavy finančne podporili Zväz Slovákov, Ministerstvo kultúry Chorvátskej republiky, Rada pre národnostné menšiny, Osijecko-baranjská župa a mesto Našice. Realizácia výstavy v Galante sa koná  s podporou Ministerstva kultúry Chorvátskej republiky a Veľvyslanectva Chorvátskej republiky v Slovenskej republike.    

                       

Na snímke vo fotogalérii:

Pri príležitosti 25. výročia Zväzu Slovákov Slovenské kultúrne centrum Našice v spolupráci s Vlastivedným múzeom Našice prezentovalo prvú autorskú výstavu  pod názvom Textilné nápisové nástenky – výtvarné prejavy našich babičiek. Vernisáž sa uskutočnila v sobotu 17. júna 2017 v priestoroch Vlastivedného múzea v Našiciach.