Slovák Ján Slezák, rodák zo Starej Turej, riadil vyzbrojovanie najsilnejšej armády sveta

Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem. Slávny výrok Milana Rastislava Štefánika bol životným krédom viacerých Slovákov, ktorí odišli hľadať šťastie do sveta. V Amerike sa z nich najvyššie dostal Ján (John) Slezák, rodák zo Starej Turej, keď sa za prezidentovania Dwighta Einsenhowera stal námestníkom ministra obrany USA. O jeho pútavom životnom príbehu napísal v denníku PRAVDA publicista VLADIMÍR JANCURA.

Pre Slezáka bol Štefánik životným vzorom. A hoci od Starej Turej do Štefánikovho rodiska v Košariskách je len čosi okolo 20 kilometrov, prvýkrát (a pravdepodobne aj naposledy) sa spolu stretli až v roku 1917 vo Washingtone.

Mohli sa vidieť aj v Košariskách, ktoré Janko v ranom detstve párkrát s matkou navštívil (vzdialený príbuzný Slezákovcov tam bol vtedy evanjelickým farárom), ale o 16 rokov starší Štefánik už v tom čase študoval na technike v Prahe alebo cestoval po svete.

Slezák a Štefánik nielenže pochádzali z jedného kraja, mali aj ináč veľa spoločného. Šírkou záujmov, mnohorakosťou talentov boli z rodu renesančných osobností. Kariéru urobili v politike, diplomacii a v armáde – Štefánik vo francúzskej, Slezák v americkej – obaja dosiahli generálsku hodnosť. Vynikli však aj v iných sférach poznania a činnosti: Štefánik v aviatike, astronómii a meteorológii, Slezák v strojárstve a v manažmente ľudských zdrojov.

Ale zatiaľ čo spoluzakladateľ spoločného štátu Čechov a Slovákov je všeobecne známy, kto vie u nás o Slezákovi?

Do Ameriky za novou slobodou

Neskôr si povieme viac aj o stretnutí Slezáka so Štefánikom, pôjdeme však pekne po poriadku a takpovediac od kolísky.

Ján Slezák sa narodil 18. apríla 1896 v rodine obchodníka so zmiešaným tovarom ako tretie dieťa. Potom ešte prišli na svet dve. Otec Šimon však zomrel už ako 48-ročný, keď mal Janko sedem rokov. Matka Anna sa zrazu mala sama postarať o pätoro detí: najmladšia Ľudmila mala vtedy iba dva, najstarší Štefan 14 rokov. Toho si zapamätajme, miestami budeme paralelne sledovať i jeho osud.

Gustáv Rumánek, konštruktér a literát v jednej osobe zo Starej Turej, pátral po koreňoch tohto rodu. Zistil, že Slezák je poslovenčené habánske meno (pôvodne Schlezinger). Novokrstenecké skupiny Habánov prišli na Slovensko z Nemecka cez Moravu v prvej polovici 16. storočia a usadili sa aj na kopaniciach pod Javorinou.

Medzi Slezákovcami sa našli aj bryndziari, napríklad Šimonov brat Ján bol sezónny bryndziar. „Nielen Detva, aj Stará Turá dala svetu bryndzu, a to už v roku 1787,“ upozorňuje inžinier Rumánek. Jeho záujem o rodopis generála Slezáka nie je náhodný. Americký generál bol totiž bratrancom matky Rumánkovej svokry Márie Slezákovej (1877 – 1953).

Rozvetvená rodina Slezákovcov si v núdzi pomáhala, ako vedela. V denníku Chicago Tribune vyšla v decembri 1952 životopisná črta o plukovníkovi Johnovi Slezákovi pod názvom Cesta k úspechom. Píše sa v nej, že jeden čas bol malý Janko dokonca v opatere tety.

„Chcel som študovať, ale rodina si mohla dovoliť financovať iba vyššie vzdelanie staršieho brata, ja som musel ísť do učenia,“ zdôveril sa novinárovi Philipovi Hampsonovi. Ľudovú školu vychodil v Starej Turej, potom rok vykonával rôzne práce v miestnom záhradníctve. Ako 12-ročný odišiel do učenia až do Plzne, do tamojšej Škodovky. Vybavil mu to učiteľ staroturianskej školy Pavlovič.

Učenie – mučenie. „Najprv som čistil stroje, potom som sa učil ich obsluhovať,“ porozprával Hampsonovi. „V dielni som musel byť o šiestej ráno, hodinu som pripravoval všetko pre majstra a od siedmej sa mi začínala pracovná doba, ktorá sa oficiálne končila o siedmej večer, ale v skutočnosti neskôr. Platilo to aj o sobote a v nedeľu sme tri hodiny upratovali dielne. Pre starších chlapov sme boli najnižšou formou živočíšnej ríše.“

Keď sa už naučil stroje aj obsluhovať, zaradili ho do prevádzky na výrobu malých zbraní. Táto skúsenosť sa Slezákovi neskôr, už v Spojených štátoch, veľmi zišla a vlastne predurčila jeho budúcnosť. V Plzni tiež mladý Slezák prvýkrát zapadol do internacionálneho robotníckeho kolektívu. Spoznal tam napríklad o štyri roky staršieho chorvátskeho mladíka Josipa Broza a zblížili sa. Táto známosť s budúcim juhoslovanským prezidentom, maršalom Brozom Titom, sa Slezákovi takisto zišla. Ale o tom neskôr.

 

Na titulnej fotografii:

Na návšteve evanjelickej fary v Starej Turej v júni 1970. Prvý zľava (sediaci) Ján Slezák.

Autor: Archív Milana Kubíka

 

 

CELÝ PRÍBEH O JÁNOVI (JOHNOVI) SLEZÁKOVI

ČÍTAJTE NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/371514-vyzbrojovanie-najsilnejsej-armady-sveta-riadil-slovak/