Slovenčina model 2015

Vo februári je okrem Valentína aj ďalší sviatok – Deň materinskej reči. V slovenčine vyznávame lásku, ale hovoríme aj všedné veci, informujeme o faktoch, o dianí. Akí sme v tejto disciplíne? Ohrozujeme slovenčinu, alebo ju zveľaďujeme? Nad aktuálnou situáciou sme sa zamysleli s ľuďmi, ktorí slovenčinu používajú profesionálne. Tému o slovenčine v denníku PRAVDA uviedla autorskou besednicou dlhoročná a skúsená publicistka v oblasti kultúry HELENA DVOŘÁKOVÁ.

Jazyk je veľká sila. Má toľko podôb, koľko existuje ľudí. Každý si ho prispôsobuje svojim možnostiam, záleží, aké má vzdelanie, pôvod, z akého prostredia vyšiel a aké má ambície. Niekto vystačí s málom, niekto chápe, že hovoriť peknou slovenčinou je taký luxus ako voziť sa v mercedese alebo bývať na dobrej adrese. Nie je to však také pohodlné. Jazyk je živý, stále sa treba oň starať.

Dramaturgičky Dariny Abrahámovej sme sa opýtali, akú skúsenosť má so slovenčinou v oblasti divadla: "Slovenčina sa oslobodzuje od striktných, konvenčných pravidiel, je v dobrom komplikovanejšia, obohacuje sa, aj keď sa na prvý pohľad mnohým našim divákom vidí, že sa niekedy zbytočne zvulgarizovala. Myslím, že autori aj prekladatelia stále ctia bohatosť nášho jazyka a reflektujú jeho zmeny v bežnom živote, povyšujúc ich na nástroj umeleckej výpovede.“

Nemá teda vôbec o slovenčinu strach? "Úprimne odpoviem, že som za posledné roky, samozrejme, zaregistrovala aj prehrešky a chyby, žiaľ, ako bežnú prax okolo nás. Naše deti neovládajú pravopis, z éteru sa valia nespisovné výrazy a primitívnosť sa naozaj často vydáva za neformálnosť. Bola by som rada, keby sme tento trend zvrátili alebo aspoň ustrážili v školách, vo verejnoprávnych médiách, vo vydavateľskej praxi. Ctím si prácu korektorov a obávam sa, že sa nevyužíva všade, kde by bolo treba. Teší ma, že niektorí mladí ľudia sa v moderných formách zaoberajú rétorikou a že je veľa nových autorov mladej generácie.“

A ako podľa Dariny Abrahámovej pôsobí na reč presila elektronickej pošty? "Esemesky a mailová korešpondencia vytláčajú prirodzený kontakt a korešpondenciu ako trvalú hodnotu či žáner. Zásadne menia naše komunikačné kódy. Prinášajú nečakané novoty, možno aj hodnoty! Nad týmto trendom asi nemá zmysel moralizovať. Nevnímam ich ako povrchné. Strata intimity a až chorobná potreba komunikovať verejne o všetkom nemá iba primitívne obsahy a podoby. Všetko nás to zásadne mení. Uvidíme, k čomu a ako!“  

Ako sa realizuje zločin

Redaktorka Brigita Letovancová pozná úskalia jazyka z dlhoročnej práce v rozhlase a v tlačovej agentúre. Spomína, že rozhlas bol dobrá škola: "I keď sme frfotali, že nás stále školia, stálo to za to. Bolo to prísne – ako sme sa potešili, keď nám profesor Mistrík dovolil používať hovorové slovo panelák namiesto panelového domu! Obávam sa, že tie najlepšie časy má slovenčina za sebou.

Viliam Záborský by sa zarmútil, keby počul, ako sa dnes stále čosi zahajuje, neustále k čomusi dochádza a čosi prebieha, niečo sa deje ohľadne niečoho. Vždy som si myslela, že dopravné nehody sa stávajú, ale dnes k nim dochádza, ba nedávno som si prečítala, že ,došlo k pretečeniu vody cez krajnicu cesty‘. Domy nestaviame, ale ,realizujeme výstavbu‘. Zábavné sú texty hovorcov.

Istý chlapík vraj nahlásil telefonicky bombu a ,spôsobil nebezpečenstvo znepokojenia časti obyvateľstva‘. Alebo colníci ,vykonali akciu zameranú na realizáciu osôb páchajúcich ekonomickú trestnú činnosť‘. Dozvedela som sa aj to, že ,policajti vykonali akciu za účelom zrealizovania zločinu úžery‘. A dokonca ,došlo k stretu motorového vozidla so zastávkou MHD‘. Mladá kolegyňa písala v správe od meteorológov,  že nás čaká ,zvýšená zrážková činnosť‘, hoci mohla napísať, že bude viac pršať.

Chápem odborníkov, že sa chcú vyjadrovať odborne, aby ich nebodaj niekto nepodozrieval, že nie sú dostatočne fundovaní – ale veď jednoduché neznamená prostoduché! Do slovenčiny prenikajú výrazy, ktoré nahrádzať slovenskými je zbytočné, najmä v počítačovej či športovej terminológii, ale prečo už umelci vystupujú na ,stejdžoch‘, a nie na pódiách, prečo namiesto na semináre všetci chodia na workshopy, to nechápem.

Neprekáža mi, ak môj sused na chalupe pod Javorinou nehovorí mäkko, neprekáža mi, keď o autách hovorí ako o antákoch, občas v súkromí aj ja poviem dačo po bratislavsky, ale som náročná na vyjadrovanie profesionálov, lebo tí by mali jazyk nielen ovládať, ale aj ním kultivovať celú spoločnosť.“

Áno, jazyk vie nadchnúť aj ubiť. Jazyk určuje úroveň komunikácie, našu úroveň. Na jazyk si môžeme šliapať, ale jazyk nás môže aj prišliapnuť. Dávajme si teda pozor na ten náš poklad!

 

Titulná kresba:

Autor: Martin Kellenberger

 

NA TÉMU SLOVENSKÝ JAZYK A MY

V ROKU ĽUDOVÍTA ŠTÚRA

ČÍTAJTE NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA:

 

Slovenčina je vo výbornej kondícii

Autorský článok Silvestra Lavríka, prozaika, dramaturga a režiséra

http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/346026-slovencina-je-vo-vybornej-kondicii/

 

Vtáka poznáš po perí a človeka podľa reči

O slovenčine s herečkou Ľudmilou Swanovou, ktorá pracovala celý život v rozhlase.

http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/346031-vtaka-poznas-po-peri-a-cloveka-podla-reci/

 

Náš jazyk je trendy. Máme softvér aj samit

O tom, čo dnes najviac ohrozuje slovenčinu a o slovenčine svojich študentov, hovorí jazykovedkyňa Jana Skladaná.

http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/346022-nas-jazyk-je-trendy-mame-softver-ak-samit/

 

Vec: Aby bol rap dobrý, nemusí byť učesaný

Prejav raperov obyčajne nerešpektuje žiadne konvencie, ani jazykové. O tom, ako cítia jazyk títo umelci, nám porozprával Branislav Kováč, čiže raper Vec, ktorý má povesť kultivovaného autora s dobrou slovenčinou. Aj on má však rád jazykovú slobodu.

http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/346018-vec-aby-bol-rap-dobry-nemusi-byt-ucesany/