Slovenská vedkyňa Mária Hrmová skúma v Austrálii neviditeľné procesy v rastlinách

Vedci skúmajú také zložité veci, že ich ťažko opísať slovami. Napríklad neviditeľné procesy, čo sa dejú v rastlinách. Priblížiť prácu slovenskej profesorky chémie Márie Hrmovej, ktorá žije v Austrálii a dosahuje svetové úspechy vo vedeckom výskume, je teda náročné. Pri troche fantázie sa to však pochopiť dá, a najmä – jasný je význam týchto objavov: Ľudstvo sa lepšie a zdravšie naje. Tému približuje cez príbeh Márie Hrmovej v denníku PRAVDA publicistka HELENA DVOŘÁKOVÁ.

Mária Hrmová vystúpila v Pravde už pred deviatimi rokmi, keď bola členkou úspešného výskumného tímu. Vtedy o svojej práci povedala: „Raňajkujete ovsené vločky? Áno? Tak potom viete, že pochádzajú z buniek ovsa. Ale okrem škrobu, ktorý nás ráno nasýti, konzumujeme v ovsených vločkách aj ďalšie typy polymérnych cukrov vrátane obilninových glukánov. Ich molekuly sú podstatnou zložkou takzvaných hemicelulóz, ktoré majú na starosti správne fungovanie tráviaceho traktu. Dnes je už známe, že tieto cukry zabraňujú vývoju určitých typov cukrovky, ale aj rakoviny tráviaceho traktu a hrubého čreva. Už dlhé roky pôsobím v oblasti štrukturálnej biochémie, čo je spojenie biochémie, biofyziky a počítačovej techniky. Na úrovni atómov sa usilujem zistiť, ako prebieha biologická syntéza glukánov v živej bunke obilnín, napríklad jačmeňa. A ako sa integrujú do bunkovej steny. Pokúšame sa dopodrobna objasniť mechanizmus tejto biosyntézy. Zistené poznatky možno potom využiť v rastlinnej genetike…“

Ako z citovaného vidno – kým my si len jeme, vedci ľudskú stravu skúmajú a snažia sa, aby nám nielen chutila, ale aby nám ani neškodila. Pred výskumom sú stále nové úlohy, nedá sa spať na vavrínoch, a tak po niekoľkých rokoch prichádza z Austrálie správa o ďalšom úspechu Márie Hrmovej. Tentoraz už stála na čele výskumného tímu, ktorý riešil nové problémy: Vedci skúmali mechanizmus odolnosti rastlín voči suchu a toxickým látkam v pôde. Informácia o výsledkoch vyšla najprv v prestížnom vedeckom časopise The Plant Cell (Rastlinná bunka) a redakcia ich nazvala „prelomové“, čo vo vedeckom svete naozaj veľa znamená. Potom sa o objave písalo v austrálskej a svetovej tlači, kde sa všetci dočítali, že výsledky dosiahol medzinárodný tím šestnástich vedcov z Austrálie, Nemecka a USA, a že ho viedla Mária Hrmová, bývalá vedecká pracovníčka Chemického ústavu SAV v Bratislave, ktorá teraz pracuje v Australian Centre for Plant Functional Genomics (Austrálske centrum pre funkčnú genomiku rastlín) na univerzite v Adelaide.

 

Učíme sa chápať rastliny

 

Skúsme si objasniť, v čom je podstata tohto objavu. Sama vedkyňa sa pre médiá vyjadrila: "Pohyb živín i toxínov v bunkách je nevyhnutný pre život rastliny. Je regulovaný transportnými bielkovinami, ktoré sprostredkúvajú pohyb vody a solí dnu i von z buniek. Tieto transportné bielkoviny sú umiestnené v cytoplazmatickej membráne a manipulácia s nimi je zložitá. Doteraz bolo charakterizovaných len niekoľko z nich a my doteraz nerozumieme, ako väčšina z nich pracuje.“

Vedci teda zasa viac poodhalili záhadu odolnosti rastlín, čo je cieľ výskumu. Porozumenie týmto mechanizmom má totiž zásadný význam pre ďalší rozvoj pôdohospodárstva, nielen v Austrálii, ale aj v iných oblastiach sveta. Ako sa Mária Hrmová dostala na špičku tohto výskumu? Jej osobnosť nám priblížil docent Vladimír Farkaš, ktorý (ako vtedajší vedúci oddelenia biochémie a biotechnológie sacharidov na Chemickom ústave SAV v Bratislave) kedysi s Máriou Hrmovou spolupracoval:

„Máriu alias Daču sme prijali ako asistentku na naše pracovisko hneď po tom, čo obhájila svoju kandidátsku dizertačnú prácu. Bolo to vážne dievča s dychtivým záujmom o vedeckú prácu. Svojou inteligenciou i odbornými znalosťami vysoko vynikala nad bežný priemer mladých vedeckých pracovníkov. Bola samostatná, manuálne veľmi zručná – lebo aj to potrebuje experimentátor, problémy rýchlo chápala a výsledky precízne analyzovala. Na základe inzerátu, ktorý objavila v medzinárodnom vedeckom časopise Nature, sa prihlásila do konkurzu na miesto výskumnej pracovníčky na univerzite v Melbourne a konkurz suverénne vyhrala. Pretože bola členkou môjho tímu, jej odchod znamenal aj istý škrt cez moje výskumné plány. Našťastie, neznamenalo to totálne prerušenie spolupráce: Dača využíva každú možnosť, aby vzťahy k svojmu bývalému pracovisku zachovala. Dnes už z pozície šéfky oddelenia a vedúcej viacerých projektov na univerzite v Adelaide pozýva do svojho laboratória na krátkodobé pobyty a stáže študentov a pracovníkov nášho ústavu. S Dačou máme celý rad spoločne publikovaných prác. Jej zásluhou som aj ja sám absolvoval v Adelaide trojmesačný pobyt v jej laboratóriu. Vlastne sa situácia obrátila: z podriadenej sa stala šéfka a zo šéfa podriadený. Vtedy sme však pracovali na inej problematike, ako sú transportné systémy rastlín.“

 

Na titulnej fotografii:

Mária Hrmová s trojrozmerným modelom kryštalickej štruktúry rastlinnej bielkoviny.

Autor: ARCHÍV MÁRIE HRMOVEJ

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/391424-slovenska-vedkyna-skuma-v-australii-neviditelne-procesy-v-rastlinach/